Proletariát (sociológia)

Proletariát (člen proletariátu sa nazýva proletár) je v sociológii a príbuzných odboroch termín označujúci buď robotnícku triedu alebo niečo podobné. V tomto význame termín zaviedol C. H. Saint-Simon. Konkrétne definície sú napr.:

° politicko ekonomická trieda bez možnosti zhromažďovať nadhodnotu (kapitál) disponujúca len svojou pracovnou silou(časom, energiou...) v opozícii voči buržoazii ( kapitalistom) disponujúcich všetkou nadhodnotou vyprodukovanou v určitej organizacii( firma, trust....)

v (ranom) utopickom socializme: skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne existenčné záruky, na obživu im slúžia len vlastné ruky a nemôžu sa podieľať na bohatstve spoločnosti ^[1]
v Nemecku v 40. rokoch 19. storočia (v rámci tzv. debaty o pauperizme): označenie tak predindustriálnych más bez vlastníctva, ako aj továrenských robotníkov, ktorých ekonomické a sociálne postavenie určovala priemyselná práca ^[2]
u L. von Steina: ten zo stavov (myslí sa stav ako vrstva) spoločnosti, ktorý nič nevlastní okrem vlastnej pracovnej sily, a ktorý – vybavený korelujúcim vedomím – požaduje od spoločnosti zlepšenie svojho postavenia ^[2]
v marxizme: robotnícka trieda (niekedy vrátane duševne pracujúcich, ktorí nevlastnia výrobné prostriedky) – podrobnosti pozri nižšie
hodnotovo zaťažené označenie najúbohejšej triedy v spoločnosti, implikujúce, že jej príslušníci vedú existenciu z ruky do úst a sú vylúčení z účasti na plnom využívaní občianskych výhod; v marxistickom použití sa proletariát stotožňuje s mestskou pracujúcou triedou, nie teda s roľníkmi atď., iní myslitelia však používajú toto slovo širšie, aby zahrnulo všetkých "vydedených".^[3]
podľa D. Lockwooda: len robotníci spojení s tradičnými priemyslovými lokalitami a so silným triednym uvedomením ^[4]

Termín sa používa prevažne vo vzťahu k obdobiu do konca 2. svetovej vojny; pre neskoršie obdobie kapitalistických štátov sa používa (aspoň u autorov, pre ktorých tieto termíny splývajú) skôr termín robotnícka trieda alebo modré goliere. Po druhej svetovej vojne sa vyskytol jednak v súvislosti s antikoloniálnou analýzou mimoeurópskych politických hnutí, a jednak v súvislosti s hnutím študentov (okolo 1968) a neomarxizmom v diskusiách o konci "starej" robotníckej triedy a možných nových formách proletariátu. V komunistickom hnutí ale termín celkovo od 20. rokov 20. storočia strácal na význame a bol nahradzovaný termínom robotnícka trieda. V bývalých tzv. socialistických štátoch sa na označenie triedy robotníctva používal len termín robotnícka trieda.^[1]^[2]

Proletariát v marxizme

V marxizme je proletariát jedna z dvoch základných spoločenských tried. Druhá je buržoázia (kapitalisti).^[1]

Termín proletariát sa v marxizme väčšinou používa ako synonymum termínu robotnícka trieda; F. Engels to takto aj výslovne uvádza. V knihe Komunistický manifest sa termín proletariát naopak používa na označenie robotníkov ako triedy o sebe a termín robotnícka trieda sa používa na označenie robotníkov ako triedy pre seba.^[1]

Väčšinou sa v marxistickej literatúre uvádza, že proletariát zahŕňa len námezdných manuálne pracujúcich (teda námezdných robotníkov) nevlastniacich výrobné prostriedky a stojacich v protiklade ku kapitalistom (buržoázii), kým "námezdne" pracujúca inteligencia, zamestnanci a podobne tvoria osobitné vrstvy kapitalistickej spoločnosti (tieto "vrstvy" existujú popri základných "triedach" – kapitalisti a proletariát – a popri vedľajších "triedach" – roľníci a statkári) ^[2]^[5]^[6]. Možno sa ale strenúť aj s mierne všeobecnejšou definíciou (proletariát ako skupina, ktorá nevlastní výrobné prostriedky, a ktorej jediným zdrojom obživy je predaj vlastnej pracovnej sily spoločenskej triede kapitalistov ^[1]), ktorá prísne vzaté zahŕňa nielen manuálne, ale aj duševne pracujúcich. K. Marx vraj aj výslovne zdôrazňuje, že jeho termín proletariát zahŕňa aj duševne pracujúcich.^[7]

Proletariát je podľa marxistov najrevolučnejšia sila modernej spoločnosti. Vzniká spolu s kapitalizmom z vyvlastnených malovýrobcov, zo zbedačených predstaviteľov nižších a stredných vrstiev. V dôsledku vykorisťovania proletariátu sa neustále zhoršujú jeho podmienky, čo podľa marxistov povedie k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu diktatúry proletariátu.^[1]

Pozri aj článok robotnícka trieda.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f proletariát. In: PETRUSEK, Miloslav a kol. Velký sociologický slovník. Zväzok P – Z. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5.
↑ ^a ^b ^c ^d Proletariat. In: BROCKHAUS, Friedrich Arnold. Brockhaus Enzyklopädie in 30 Bänden. : Wissen Media, 2005. ISBN 3765341401. (po nemecky)
↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
↑ pozri v článku robotnícka trieda
↑ Politická ekonómia – učebnica, 1959, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, str. 85 a nasl.
↑ spoločenské triedy in: Volkov, M. I. et al.: Ekonomický slovník, 1986
↑ Proletariat in: Encyclopaedia of Marxism

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Velký_sociologický_slovník-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f proletariát. In: PETRUSEK, Miloslav a kol. Velký sociologický slovník. Zväzok P – Z. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5.

[Brockhaus-2] Proletariat. In: BROCKHAUS, Friedrich Arnold. Brockhaus Enzyklopädie in 30 Bänden. : Wissen Media, 2005. ISBN 3765341401. (po nemecky)

[3] FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[4] zri v článku robotnícka trieda

[5] Politická ekonómia – učebnica, 1959, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, str. 85 a nasl.

[6] spoločenské triedy in: Volkov, M. I. et al.: Ekonomický slovník, 1986

[7] Proletariat in: Encyclopaedia of Marxism

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]