Buržoázia (z fr. bourgeoisie = meštianstvo, meštiactvo, buržoázia) je pojem, ktorý má dva základné významy.

Vznikol v 16. storočí vo Francúzsku ako označenie zámožných mešťanov, najmä majiteľov podnikateľského majetku a finančného kapitálu (obchodníci, bankári, majitelia manufaktúr, neskôr tovární a pod.). Od čias Francúzskej revolúcie (začala r. 1789) je buržoázia chápaná ako opak citoyena, t. j. politicky uvedomelého občana. V priebehu Francúzskej revolúcie sa buržoázia ako vrchná vrstva tzv. tretieho stavu (strednej vrstvy, fr. tiers état), t. j. opaku šľachty, stala vedúcou spoločenskou silou vo Francúzsku. V nasledujúcom období sa jej - najmä priemyselným a obchodným podnikateľom - podarilo presadiť svoje záujmy (najmä zavedením volebného práva, odstupňovaného podľa daní odvádzaných poplatníkmi). Ako označenie podobnej vrstvy sa výraz používa aj pre iné krajiny.

V chápaní Karla Marxa má buržoázia trochu iný význam. Ide o vedúcu triedu kapitalistickej spoločnosti, zjednodušene o všetkých podnikateľov. Buržoázia vykorisťuje proletariát a je niečo ako jeho protikladom, čo vedie k revolúcii a vzniku beztriednej spoločnosti.^[1] Keďže je vlastníkom výrobných prostriedkov, určuje výrobné pomery a ich ideologickú nadstavbu (pozri aj marxizmus, historický materializmus). V tomto zmysle bol výraz buržoázia v časoch socializmu často používaný a v niektorých obdobiach sa stal skoro až negatívnym označením pre každého zámožného, príp. nemanuálne pracujúceho človeka.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buržoázia
• Wikislovník ponúka heslo Buržoázia