Praxiteles Starší

Héra Barberiniovcov, Vatikánske múzeá, Vatikán

Praxiteles alebo Praxitelés (starogr. Πραξιτέλης) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1]

Sochár Praxiteles Starší pochádzal z Atén. Niektorí odborníci ho považujú za žiaka sochárskeho majstra Kalamida^[2] a za otca sochára Kéfisodota.^[3]^[2]^[4] Svoju umeleckú činnosť vykonával približne v rokoch 445 až 425 pred Kr.^[1] a inšpirovali ho i diela Feidia, s ktorým pracoval na Akropole.^[5] Špecializoval sa na odlievanie z bronzu a je možné, že pomáhal Feidiovi pri realizácii veľkej bronzovej sochy Atény Promachos.^[5]

Z jeho diel sa nič nezachovalo, ale traduje sa, že bol autorom sochy bohyne Héry z chrámu v Platajách, ktorá je známa z viacerých rímskych kópií.^[5] Je možné, že originál tejto sochy bol predlohou aj grandiózne stvárneného diela Héry Barberiniovcov, ktorej držanie tela, jemné detaily a dokonale vytvarované drapérie prezrádzajú príslužnosť k Feidiovej škole.^[5]

Zo staroveku máme o staršom Praxitelovi dve písomné správy aj to iba od autorov schólií (poznámok na okraji starých gréckych textov), a to v Aristeidovom diele Panathenaikos (187, 20) a v Theokritovej Eidylii (5, 105.),^[6] preto niektorí znalci pochybujú či skutočne existoval.^[7]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Arthur Bernard Cook, Zeus a Study in Ancient Religion, str. 933
↑ ^a ^b American journal of archaeology, str. 215
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 125.
↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 375.
↑ ^a ^b ^c ^d José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 123.
↑ Antonio Corso. Studia archaeologica. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2004. ISBN 978-8882652951. S. 37.
↑ Lewis Richard Farnell, The Cults of the Greek States, str. 378

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Zeus_a_Study_in_Ancient_Religion,_933-1] Arthur Bernard Cook, Zeus a Study in Ancient Religion, str. 933

[American_journal_of_archaeology-2] American journal of archaeology, str. 215

[Dejiny_umenia_2,_125-3] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 125.

[Grécky_zázrak,_str._375-4] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 375.

[Dejiny_umenia_2,_123-5] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 123.

[Studia_archaeologica,_39-6] Antonio Corso. Studia archaeologica. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2004. ISBN 978-8882652951. S. 37.

[The_Cults_of_the_Greek_States-7] Lewis Richard Farnell, The Cults of the Greek States, str. 378

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]