Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Biologický pavilón 2 (B2), pohľad smerom z Botanickej ulice
Iné názvy
Latinský názov	Facultas Rerum Naturalium Universitas Comeniana Bratislavensis
Základné informácie
Poloha	Bratislava, Slovensko
Skratka	PriF UK
Typ	súčasť štátnej univerzity
Rok založenia	1940
Vedenie
Dekan	Peter Fedor
Štatistické údaje
Počet študentov	2833
Doktorandi	231 (+79 na SAV)
Kontaktné údaje
Adresa	Mlynská dolina 842 15 Bratislava 4
Oficiálny web	http://www.fns.uniba.sk/

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (skr. PriF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave.

V súčasnosti sa na Prírodovedeckej fakulte UK vyučujú predmety v odboroch biológia, chémia, geológia, geografia, environmentalistika a učiteľské kombinácie týchto predmetov.

Fakulta sídli v päťpavilónovom komplexe, postavenom v rokoch 1960 - 1987, v Mlynskej doline. Jednotlivé pavilóny sa označujú podľa začiatočných písmen chemickej, biologickej a geologickej/geografickej sekcie ako CH2, CH1, B2, B1 a G.

História

Snahy o založenie prírodovedeckej fakulty na Slovensku v medzivojnovom období neboli úspešné. Po rozbití Československej republiky, pred začiatkom druhej svetovej vojny boli zatvorené všetky české vysoké školy v Česku^{[pozn. 1]} a Slováci, ktorí mali záujem o vzdelávanie v obore prírodných vied, nemali kde študovať. Fakulta vznikla na základe zákona č. 168/1940 Sl. z., pričom prvý zápis študentov na fakultu sa uskutočnil v zimnom semestri školského roku 1940/1941^[1]. Fakulta vznikla oddelením od Filozofickej fakulty vtedajšej Slovenskej univerzity, kde sa už predtým vyučovali niektoré prírodovedné predmety. Prvým dekanom bol František Valentin. Od začiatku mala botanický a geografický ústav, tiež ústav pre zoológiu a porovnávaciu anatómiu. Jednotlivé ústavy sa nachádzali na Rajskej a Moskovskej ulici. Výučba matematiky, fyziky a chémie sa realizovala na Slovenskej vysokej škole technickej^[2] V roku 1941 ich doplnil geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 aj mineralogicko-petrografický ústav, oba pracovali v provizórnych podmienkach bez dostatku kvalifikovaného personálu. V zimnom semestri 1942/1943 pribudol na fakulte ústav atómovej fyziky a v roku 1944 astronomický ústav a ústav matematiky. Bez samostatného ústavu až do roku 1948 zostávala chémia^[1].

V roku 1950 boli ústavy fakulty reorganizované na katedry. Vzhľadom na štátom plánovaný veľký rozmach výstavby a rozvoja miest ČSSR sa v školskom roku 1951/1952 od Prírodovedeckej fakulty oddelila Fakulta geologicko-geografických vied, ktorá sa však v roku 1959 stala opäť jej súčasťou. V školskom roku 1978-1979 mala fakulta 6 sekcií: matematickú so 7 katedrami, fyziky so 7 katedrami, chémie so 7 katedrami, geológie s 8 katedrami, biológie s 10 katedrami a geograficko-spoločenskovednú so 7 katedrami. Ďalej zahŕňala 5 vedecko-výskumných ústavov, botanickú záhradu a biologickú stanicu Šúr^[2]. V roku 1980 sa oddelila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky.

V roku 2013 sa začala rekonštrukcia a dlho očakávaná výmena okien jednotlivých pavilónov budovy fakulty. Ako prvý v priebehu jesene a zimy 2013 zrekonštruovali pavilón Ch-1. Na začiatku roku 2014 začali vedľa pavilónu Ch-2 s výstavbou budovy vedeckého parku Univerzity Komenského.^[3]

Katedry

Biologická sekcia

• Katedra antropológie
• Katedra botaniky
• Katedra ekológie
• Katedra fyziológie rastlín
• Katedra genetiky
• Katedra mikrobiológie a virológie
• Katedra molekulárnej biológie
• Katedra zoológie
• Katedra živočíšnej fyziológie a etológie

Environmentálna sekcia

• Katedra environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny
• Katedra geochémie
• Katedra pedológie

Geografická sekcia

• Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja
• Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky
• Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov

Geologická sekcia

• Katedra inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky
• Katedra geológie a paleontológie
• Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie
• Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov

Chemická sekcia

• Katedra analytickej chémie
• Katedra anorganickej chémie
• Katedra biochémie
• Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie
• Katedra jadrovej chémie
• Katedra organickej chémie
• Laboratórium pokročilých materiálov

Katedry s celofakultnou pôsobnosťou

• Katedra didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky
• Katedra jazykov
• Katedra telesnej výchovy

Vedenie fakulty

Od 1. februára 2019 je na čele fakulty dekan prof. RNDr. Peter Fedor, PhD.

Prodekani

• prof. RNDr. Jozef Noga, DrSc., prodekan pre vedecko-výskumnú a projektovú činnosť - 1. prodekan fakulty
• doc. Mgr. Miroslava Slaninová, PhD., prodekanka pre bakalárske a magisterské štúdium a sociálne záležitosti študentov
• doc. RNDr. Marianna Kováčová, PhD., prodekanka pre doktorandské štúdium a zahraničné styky
• prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD., prodekan pre rozvoj fakulty a informačné technológie
• Mgr. Peter Hanajík, PhD., prodekan pre propagáciu fakulty a zelenú univerzitu

Tajomníčka

• JUDr. Ing. Eva Lindáková

Poznámky

1. ↑ V Čechách a na Morave fungovaly po 17. novembri 1939 naďalej nemecké vysoké školy (Nemecká Karlova univerzita, Nemecká vysoká škola technická v Prahe, Nemecká akadémia výtvarných umení v Prahe, Nemecká vysoká škola technická v Brne) a Ruská slobodná univerzita v Prahe.

Referencie

1. ↑ ^{a b} Korec, P. História fakulty . fns.uniba.sk, rev. 2007-03-07, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, 595 s.
3. ↑ RP, Vedecké parky na obzore. Quark, 2/2014, s. 40-41

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému prírodovedecká fakulta UK.

Externé odkazy

• Prírodovedecká fakulta - oficiálna stránka

Súradnice: 48°09′00″S 17°04′18″V / 48,1501°S 17,0718°V / 48.1501; 17.0718