Polykles Starší

Polykles (starogr. Πολυκλῆς) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Polykles bol pravdepobne aténsky sochár, činný v 4. storočí pred Kr.^[2] Rímsky spisovateľ Plínius uvádza, že pôsobil hlavne za čias 102. olympiády, teda v rokoch 372 až 368 pred Kr.^[3]

V niektorých odborných publikáciách ako napr. od historikov A. Furtwänglera alebo G. Becattiho sa uvádza, že Polykles (starší) bol autorom sochy Hermafrodita (táto socha bola pravdepobne originálom jej rímskej kópie z múzea Louvre^[4]), o ktorej sa zmienil Plínius,^[5] pretože podľa nich svojím štýlovým prevedením odkazuje skôr na obdobie 4. storočia pred Kr.^[1] Jean Marcadé, francúzsky znalec antického umenia, tomuto umelcovi pripisuje sochu aténskeho politika Alkibiada, o ktorej nám zanechal správu starogrécky spisovateľ Dión Chrysostomos, že bola zobrazená aj s jeho telesnými nedostatkami.^[6]^[1] Marcadé tiež predpokladá, že tento Polykles mohol byť autorom sochy mýtického macedónskeho kráľa Koina, ktorej podstavec (zrejme v neskoršej kópii menom Polykla signovaný) objavili v roku 1842 v Ríme.^[1]^[7]^[8]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Polykles
↑ ^a ^b Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. The Oxford Classical Dictionary. Oxford : OUP, 2012. ISBN 978-01-99545-56-8. S. 1176.
↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,50.
↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 134.
↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,80.
↑ Dión Chrysostomos, Oratore, 37,40.
↑ Inscriptiones Graecae, IGUR IV 1540
↑ Supplementum Epigraphicum Graecum, SEG 45:1464

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Polykles

[:2-2] Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. The Oxford Classical Dictionary. Oxford : OUP, 2012. ISBN 978-01-99545-56-8. S. 1176.

[:3-3] Plínius, Naturalis Historia, 34,50.

[:4-4] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 134.

[:5-5] Plínius, Naturalis Historia, 34,80.

[:6-6] Dión Chrysostomos, Oratore, 37,40.

[:7-7] Inscriptiones Graecae, IGUR IV 1540

[:8-8] Supplementum Epigraphicum Graecum, SEG 45:1464

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]