Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.

Pojem dovoľuje vyčleniť nejakú skupinu javov alebo predmetov, priradiť im jednotiaci zmysel a odlíšiť ich od všetkého ostatného. To, čo majú veci spoločné, je pritom v pojmoch zachytené na úrovni všeobecného.

Na pojme sa tradične vyčleňuje o. i. rozsah pojmu a obsah pojmu.

Názory

• Aristoteles: pojem sa nevzťahuje na niečo jednotlivé, ale na to, čo je spoločné mnohým jednotlivinám. Napríklad pojem koňa abstrahuje od všetkého toho, čo odlišuje jednotlivého koňa od všetkých ostatných; pojem sa týka druhu, ku ktorému patrí určité indivíduum, ale nie samého indivídua.

• Stoicizmus: pojem je číra abstrakcia, ktorá reálne nejestvuje a je len názvom. Pojmy vytvára rozum zo zmyslových vnemov. Pojmy sú dvojakého druhu: spoločné, ktoré sú prirodzeným spôsobom vlastné rozumu každého človeka, a umelo vytvárané, vlastné len niektorým ľuďom, ktorí sú tvorcami vedy a filozofie.

• Percy Williams Bridgman: pojem je rad operácií.

• Empirizmus: pojem je vyústenie procesu abstrakcie, ktorého východiskom je skúsenosť.

• Georg Wilhelm Friedrich Hegel: pojem je je syntéza bytia a podstaty, podstatné bytie, bytostné určenie všetkého jestvujúceho. Pojem je najvyššie, najpravdivejšie určenie absolútna, najpôvodnejší, najvnútornejší základ, dôvod, zmysel, princíp všetkého jestvujúceho. Pojem je princípom všetkého života, niečo celkom konkrétne. Pojem zahrnuje substanciu ako svoj podriadený moment; pojem je substancia, ale zároveň je aj subjekt, ja, sebauvedomenie. Pojem tak tvorí bytostne vnútorný, imanentný pohyb, vývoj, a to od čírej abstraktnej všeobecnosti k rozvinutiu všetkých zvláštnych momentov a stránok, a odtiaľ konečne k jedinečnosti, ktorá ako dialektická jednota všeobecného a zvláštneho vytvára pravú, celkom konkrétnu skutočnosť. Pojem je substanciálne ja, ktoré sa vnútorne, teda slobodne vyvíja a vo svojom vývoji vytvára zo seba všetko čo je. Pojem je prvý a veci sú tým čím sú, v dôsledku činnosti imanentného a v nich sa prejavujúceho pojmu.

Pojem je predmetom skúmania tej časti logiky, ktorá sa nazýva subjektívnou logikou. Pohyb pojmu je dianie.

• Immanuel Kant: pojem je nepriama entita sprostredkovaná nejakým príznakom, ktorý môže byť spoločný viacerým veciam. Pojem vždy zostáva spojený s bezprostrednou jednotlivinou, lebo bez nazerania by bol prázdny. Nazeranie bez pojmov by bolo slepé. Keby sme nemali nijaké pojmy a nemohli by sme podľa nich usporadúvať a určovať rozmanitosť vonkajšieho sveta, neboli by sme vôbec schopní vo vzájomnej súvislosti vecí nazerať niečo ako niečo. Naše nazeranie by bolo 'slepé', pretože by nemohlo vôbec nič zistiť a odlíšiť to od iného. Nazeranie je vždy - aj keď nie vždy vedome - určované pojmami, podľa ktorých vie rozlišovať a určovať.

Pojmy majú nevyhnutnú funkciu pre poznanie.

• Karl Heinrich Marx: pojem je myšlienková reprodukcia vnútorného členenia, vnútornej štruktúry predmetu v jej vývoji, vzniku, existencii a zániku. Pojem je logická forma, ktorá vnútorne zjednocuje štrukturálne genetické hľadisko. Pojem je rozumové pochopenie, myšlienková reprodukcia, myšlienkové zmocnenie sa, myšlienkový odraz (Wiederspiegelung) predmetu v jeho štrukturálne genetickej podstate, t. j. štrukturálne genetickej zákonitosti.

• Marxizmus: Pojem je jedna z foriem odrazu sveta na stupni poznania spojenom s používaním jazyka, forma (spôsob) zovšeobecnenia predmetov a javov.

• Nominalizmus: pojem je názov, ktorým človek označuje predmet alebo udalosť.

• Racionalizmus: pojem je produkt rozumu vytvorený nezávisle od akýchkoľvek empirických poznatkov .

Pozri aj

• Pojem bytia
• Pojem filozofie
• Všeobecný pojem

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pojem
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pojem

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.