A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti. Abstrakcia je jednou zo základných myšlienkových operácií, pri ktorej sa napríklad z nejakého pojmu izoluje jeden pre danú operáciu podstatný prvok a všetky ostatné sa vylúčia, abstrahuje sa od nich. Pritom sa najčastejšie vylučujú premenné, náhodné podrobnosti konkrétnych vecí a javov; odtiaľto protiklad abstraktný—konkrétny.
Abstrakcia je myšlienková činnosť, ktorou sa z konkrétnych zmyslových daností tvoria všeobecné pojmy, odmýšľajúc od konkrétnych jedinečných a zvláštnych určeností.
Abstrakcia je aj výsledok abstrahovania. V tomto prípade môže význam slova abstrakcia nadobudnúť aj pejoratívny nádych (žiť v abstrakcii); kto ho v tomto zmysle používa, je zrejme výlučne viazaný na empirickú existenciu.
Druhy abstrakcie
Rozoznávajú sa 2 základné typy abstrakcie[1]:
- Formálna abstrakcia, ktorá môže byť:
- elementárna abstrakcia – vylučuje individuálne vlastnosti a špecifické osobitosti vecí a umožňuje tak vyčleniť ich spoločné znaky, vlastnosti a vzťahy
- idealizácia – tu sa navyše vylučujú aj modifikačné podmienky (považujú sa za konštantu alebo sa neberú do úvahy); v procese idealizácie myseľvytvára idealizované, reálne neexistujúce objekty, ktoré umožňujú hlbšie preniknúť k podstate vecí
- Dialektická abstrakcia, ktorá redukuje aj niektoré podmienky, pri ktorých vzniká sama podstata vecí; je potrebná na pochopenie pôvodu a procesu tvorenia samej podstaty
- Iné delenie
- Generalizujúca alebo zovšeobecňujúca abstrakcia – oddeľuje nepodstatné vlastnosti vecí, vzťahov atď. a vyčleňuje len podstatné.
- Idealizujúca abstrakcia – tvorba pojmov tak, že sa najprv konštruujú ideálne objekty, triedy atď., ktorým potom tieto pojmy zodpovedajú. Uskutočňuje sa na základe idealizujúcej klasifikácie, idealizujúcej konštrukcie alebo idealizujúcej klasifikácie prostredníctvom konštrukcie.
- Izolujúca abstrakcia – myšlienkové vyčleňovanie určitých vlastností, vzťahov atď. tried predmetov z ich súvislosti a prepožičiavanie im do istej miery samostatnej existencie. Uľahčuje dosiahnutie poznania tým, že oblasť, ktorá sa má skúmať, sa stáva prehľadnejšou.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abstrakcia (filozofia)
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Abstrakcia (filozofia)
Zdroje
- ↑ abstrakcia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 33.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk