A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Poissonova konštanta (iné názvy: Poissonovo číslo[1], pomer hmotnostných (resp. merných) tepelných kapacít[2], pomer tepelných kapacít) je podiel hmotnostnej tepelnej kapacity pri stálom tlaku a hmotnostnej tepelnej kapacity pri stálom objeme. Označuje sa , alebo k, alebo (v anglickej literatúre):
- , kde
- cp je hmotnostná tepelná kapacita pri stálom tlaku
- cV je hmotnostná tepelná kapacita pri stálom objeme.
Pre ideálne plyny je zhodná s veličinou nazývanou izoentropický exponent (=adiabatický exponent)[2].
Veličina má význam v termodynamike stlačiteľných tekutín, kde sa objavuje najmä v rovniciach súvisiacich s adiabatickým dejom. Vystupuje napríklad vo vzťahu pre rýchlosť zvuku v plynoch.
Pôvod názvu
Názov konštanty bol odvodený z toho, že vystupuje ako exponent v tzv. Poissonovom zákone platnom pre adiabatický dej ideálneho plynu.
Hodnota
Hodnota tejto konštanty závisí od toho ako, sa jednotlivé pohyby molekuly podieľajú na jej energii. Preto je závislá od počtu stupňov voľnosti, a ďalších veličín je však vždy väčšia ako 1.
Pre ideálny plyn
Poissonova konštanta ideálneho plynu závisí len od stupňov voľnosti molekúl plynu podľa vzťahu:
Pre jednoatómový plyn sú možné pohyby pozdĺž troch nezávislých súradnicových osí, t. j. má 3 stupne voľnosti:
Pre dvojatómový plyn sú možné pohyby pozdĺž troch nezávislých súradnicových osí a rotácie okolo dvoch osí (okrem osi prechádzajúcej stredom spojených atómov), t. j. má 5 stupňov voľnosti:
Pre trojatómový plyn sú možné pohyby pozdĺž troch nezávislých súradnicových osí a rotácie okolo troch osí, t. j. má 6 stupňov voľnosti:
Pre reálny plyn
Pri reálnych plynoch je zhoda s hodnotou vypočítanou pre ideálny plyn dobrá iba pre jednoatómové plyny. Pre dvoj- a viacatómové molekuly sa prejavuje vplyv tvaru molekuly, veľkosti (hmotnosti) atómov a termodynamickej teploty. S klesajúcou teplotou hodnota konštanty rastie. V tabuľke sú uvedené experimentálne zistené hodnoty pre niektoré plyny.
Počet atómov v molekule |
plyn | teplota (°C) | Poissonova konštanta |
---|---|---|---|
jeden | hélium (He) | -180 | 1,660 |
kryptón (Kr) | 19 | 1,680 | |
xenón (Xe) | 19 | 1,660 | |
neón (Ne) | 19 | 1,640 | |
argón (Ar) | -180 | 1,760 | |
15 | 1,680 | ||
ortuť (Hg) | 360 | 1,670 | |
dva | vodík (H2) | -181 | 1,597 |
100 | 1,404 | ||
2000 | 1,318 | ||
kyslík (O2) | -181 | 1,450 | |
100 | 1,399 | ||
400 | 1,394 | ||
vzduch (suchý) | 0 | 1,403 | |
100 | 1,401 | ||
1000 | 1,365 | ||
oxid uhoľnatý (CO) | 20 | 1,400 | |
jodovodík (HI) | 100 | 1,400 | |
bróm (Br2) | 300 | 1,320 | |
jód (I2) | 185 | 1,300 | |
viac | voda (H20) | 20 | 1,330 |
200 | 1,310 | ||
Oxid uhličitý (CO2) | 0 | 1,31 | |
20 | 1,30 | ||
100 | 1,281 | ||
400 | 1,235 | ||
amoniak (NH3) | 15 | 1,310 | |
metán (CH4) | -115 | 1,410 | |
20 | 1,320 | ||
etán (C2H6) | 15 | 1,220 | |
propán (C3H8) | 16 | 1,130 |
Referencie
- ↑ Poissonova konstanta. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 6 P – Q. Praha : Encyklopedický dům, 2004. 429 s. ISBN 80-86044-24-6. S. 173.
- ↑ a b ISO 80000-5:2007
Zdroje
- Feynman R.P., Leighton R.B., Sands M.: Feynmanovy přednášky z fyziky 1/3. Fragment Havlíčkův Brod. 2000.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štandardná zlučovacia entalpia
Absolútna nula
Absolútne čierne teleso
Adiabatická účinnosť
Adiabatický invariant
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Antoinova rovnica
Atmosféra (jednotka)
BET izoterma
Bod horenia
Boltzmannova konštanta
Boltzmannova rovnica
Boltzmannovo rozdelenie
Boylov-Mariottov zákon
Carnotove princípy
Charlesov zákon
Chemický potenciál
Clausiusova nerovnosť
Daltonov zákon
Druhá termodynamická veta
Ellinghamov diagram
Emisivita
Energia
Exergetická účinnosť
Exergia
Explózia
Freundlichova izoterma
Fugacita
Gay-Lussacov zákon
Gibbsova voľná energia
Izolovaná sústava
Koeficient tepelnej vodivosti
Kritický bod
Langmuirova izoterma
Mayerova rovnica
Nevratnosť
Nultá termodynamická veta
Otvorená sústava (fyzika)
Perpetuum mobile
Poissonova konštanta (termodynamika)
Polytropa
Povrchová teplota
Prvá termodynamická veta
Rosný bod
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sústava (termodynamika)
Seebeckov jav
Skleníkový efekt
Skvapalňovanie
Stavová rovnica
Stavová rovnica ideálneho plynu
Stavová veličina
Sublimácia (pevná látka)
Synergetika
Technická práca
Tepelná rovnováha
Tepelná rozťažnosť
Tepelný odpor
Tepelný stroj
Teplo
Teplota topenia
Teplota varu
Teplota vznietenia
Teplota vzplanutia
Termická účinnosť
Termická stavová rovnica
Termochémia
Termochemická rovnica
Termodynamická účinnosť
Termodynamická teplota
Termodynamická veta
Termodynamický stav
Termodynamika
Termoelektrický jav
Thomsonov jav
Topenie
Tretia termodynamická veta
Trojný bod
Tuhnutie
Ultrafialová katastrofa
Univerzálna plynová konštanta
Uzavretá sústava (výmena energie)
Van der Waalsova stavová rovnica
Var (fyzika)
Vnútorná energia
Voľná energia
Vratný termodynamický cyklus
Vratný termodynamický proces
Vyparovanie
Zložka sústavy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk