Plzeň
štatutárne mesto
Pohľad na Plzeň od miestnej ZOO.
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Plzenský (CZ032)
Okres (LAU 1)	Plzeň-město (CZ0323)
Historická krajina	Čechy
Rieky	Mže, Radbuza, Úhlava, Úslava
Nadmorská výška	310 m n. m.
Súradnice	49°44′53″S 13°22′27″V / 49,748056°S 13,374167°V / 49.748056; 13.374167
Najvyšší bod	Červená skála pod Radyní
- výška	452 m n. m.
Najnižší bod	Breh Berounky pri Bukovci
- výška	293 m n. m.
Rozloha	137,65 km² (13 765 ha)
Obyvateľstvo	168 034 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	1 220,73 obyv./km²
Primátor	Roman Zarzycký (ANO)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	301 00
Miestne časti	31
Katastrálne územie	23
LAU 2 (obec)	CZ0323 554791
Adresa mestského úradu	Magistrát města Plzně nám. Republiky 1 306 32 Plzeň
E-mailová adresa	posta@plzen.eu
Poloha mesta v Česku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Plzeň
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.plzen.eu
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Plzeň (slovenské prídavné meno znie plzenský, nie plzeňský; nem. Pilsen) je štatutárne mesto na západe Čiech a metropola Plzenského kraja, ležiace na sútoku riek Radbuza, Mže, Úslava a Úhlava. K 1. januáru 2023 malo 181 240 obyvateľov,^[2] je štvrtým najväčším mestom Česka.

Plzeň je známa ako priemyselné a pivovarnícke mesto. V rozsiahlych továrenských halách Škodovky sa vyrábajú dopravné prostriedky a priemyselné stroje, na druhej strane krajskej metropoly sa potom varí známe pivo Prazdroj a Gambrinus. Spodnokvasený svetlý ležiak sa celosvetovo označuje ako Pilsner alebo Pils podľa nemeckého mena mesta Pilsen. Nachádza sa tu množstvo budov ešte z čias Rakúsko-Uhorska. V meste sídli tiež biskupstvo Plzenskej diecézy. Školstvo potom zastupujú rôzne stredné a vysoké školy, medzi ktoré patrí napríklad Západočeská univerzita.

Súčasné historické jadro mesta má pravidelnú sieť ulíc s uprostred takmer štvorcovým námestím Republiky (166 × 188 m), ktorému dominuje Katedrála sv. Bartolomeja s najvyššou kostolnou vežou v Česku (102 m), budovaná od roku 1295 a dokončená (v dnešnej dispozícií) na začiatku 16. storočia.

V roku 2015 bola Plzeň spoločne s belgickým mestom Mons Európske hlavné mesto kultúry.

Prvé zmienky o Plzni (dnešnom Starom Plzenci) pochádzajú z roku 976, kedy u tohto přemyslovského hradiska knieža Boleslav II. porazil vojsko nemeckého kráľa Ota II. V podhradí postupne vyrástlo mestské sídlo s radom kostolov a živým obchodným ruchom. Do terajšej polohy (v južnom susedstve vtedajšej obce Malice) presunul mesto pod názvom Nová Plzeň kráľ Václav II. v roku 1295 ako dôležitú obchodnú križovatku západných Čiech na ceste z Prahy do Bavorska. Vyriešila sa tým tiež dodávka vody, lebo miesto ležalo na sútoku riek Mže a Radbuzy.

Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a hlavne na trase z nemeckých krajín do Prahy sa čoskoro Plzeň stala tretím najväčším a najdôležitejším mestom po Prahe a Kutnej Hore. V tejto dobe boli tiež vystavané kostoly sv. Bartolomeja v strede námestia, františkánsky kláštor na juhovýchode, blízko stredovekého opevnenia, neskôr zborený dominikánsky kláštor na severozápade a nemocničný kostol sv. Márie Magdalény z roku 1320.

Na samom počiatku husitských vojen mali kališníci - vďaka veľmi radikálnemu farárovi Václavovi Korandovi - v meste veľký vplyv, ale už v roku 1420 musel Koranda s Jánom Žižkom odísť na Tábor a Plzeň sa stala hlavnou baštou katolíckej strany ("pod jednou"). Trikrát bola neúspešne obliehaná, najprv Jánom Žižkom a potom dvakrát Prokopom Holým a podieľala sa na odpore proti Jiřím z Poděbrad. Od roku 1467 sídlila v Plzni pražská kapitula, ktorá bola v rokoch 1431-1561 najvyšším orgánom rímsko-katolíckej cirkvi v Čechách.

Prvá česká tlačená kniha - Kronika trojánská - bola v roku 1468 vytlačená na rohu dnešných ulíc Smetanova a Bezručova, kde fungovala do roku 1533 jediná česká tlačiareň.

Začiatkom 16. storočia bolo mesto výrazne poškodené požiarmi, najmä v roku 1507, kedy zhoreli dve tretiny mesta. Na deväť mesiacov sa stala Plzeň hlavným mestom ríše a sídlom vlády, keď sem cisár Rudolf II. utiekol pred morovou epidémiou na prelome rokov 1599 a 1600 (od septembra až do júna). Sídlil v tzv. Cisárskom dome, ktorý sa nachádza vedľa dnešnej budovy plzenskej radnice.

Roku 1618 bola Plzeň prvýkrát dobytá vojskom českých stavov pod velením kniežaťa Mansfelda. Počas tridsaťročnej vojny hospodárstvo aj kultúra upadali. Švédske obliehanie v rokoch 1637 aj 1648 bolo neúspešné. 8. januára 1683 tu bol založený plzenský 35. peší pluk.

V 19. storočí nechal mešťanosta Martin Kopecký (1828-1850) zbúrať hradby a na ich mieste vybudovať okolo starého mesta sady, dnes známe ako sady Pětatřicátníků, Smetanove, Kopeckého, Šafárikove, Křižíkovej a 5. mája. V roku 1832 potom vzniklo prvé kamenné divadlo. Roku 1839 bolo rozhodnuté o založení Meštianskeho pivovaru (neskôr Prazdroj) a 5. októbra 1842 v ňom bavorský sládek Josef Groll uvaril prvú várku piva. V roku 1859 Emil Škoda prevzal Škodove závody a František Křižík zaviedol svoj vynález - oblúkové lampy na pouličné osvetlenie. V roku 1869 bol založený Pivovar Gambrinus Plzeň (PAP, pivo Gambrinus). Na konci 19. storočia sa Plzeň stala kolískou českej secesie.

Už od polovice 19. storočia bola Plzeň druhým najväčším mestom v Čechách a tretím v rámci všetkých českých krajín, ku koncu 20. storočia už ale bola štvrtým v Česku, keď bola predstihnutá Ostravou. Ako západočeská metropola však prosperovala vďaka rozvoju strojárskych a ďalších priemyselných závodov. Počas medzivojnového obdobia došlo k rozširovaniu mesta, roku 1924 boli pripojené obce Doubravka, Doudlevce, Lobzy a Skvrňany a vznikla tak Veľká Plzeň, ktorej počet obyvateľov prekročil stotisícovú hranicu. Starostom mesta bol v rokoch 1919-1938 Luděk Pik. Na námestí T. G. Masaryka bol vybudovaný pamätník Národného oslobodenia s dominujúcou bronzovou sochou T. G. Masaryka, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1928, ako vďaka prezidentovi za založenie a desaťročné fungovanie Česko-slovenskej republiky.

V roku 1938 došlo k odstúpeniu pohraničných území Česko-Slovenska Nemecku. Plzeň síce zostala na území Česko-Slovenska, stala sa však mestom na samotnej hranici. Obce severozápadným a juhozápadným smerom už patrili k Ríši, rovnako ako dnešné mestské časti Plzeň-Litice a Plzeň-Lhota. 1. mája 1942 bola Plzeň podľa vládneho nariadenia č. 142/1942 Zb. rozšírená o obce Bolevec, Božkov, Bukovec, Černice, Hradište, Koterov, Radobyčice, Újezd ​​a časť územia obce Litice (obec začlenená do Ríše) a stala sa štatutárnym mestom. Priemyselný podnik Škoda Holding bol v tejto dobe významnou zbrojovkou, zásobujúcou nemeckú armádu. Aj napriek tomu Plzeň dlhšiu dobu unikala bombardovaniu a k prvému veľkému náletu došlo až 20. decembra 1944, pri ktorom bol však najviac zdemolovaný pivovarský komplex, najmä Prazdroj (18 mŕtvych). Škodove závody boli bombardovaním významne poškodené až na samom sklonku vojny, náletom 25. apríla 1945. Celkovo bolo za celú dobu vojny 11 náletov, ktoré si vyžiadali 926 obetí.

Plzeň a západné Čechy boli oslobodené americkými jednotkami vedenými generálom Patton 6. mája 1945. Podľa americko-sovietskej dohody Patton už nesmel pokračovať ďalej. Slávny je jeho výrok, že keď už, tak to Američania majú vziať až do Moskvy. Dnes oslobodenie Plzne pripomína Pamätník americkej armády 1945 vybudovaný ako stále múzeum. Po februári 1948 bola Pattonova úloha v oslobodení Plzne zámerne znevažovaná a pri oslavách výročia konca vojny zväčša nepadlo o Američanoch v Plzni ani slovo.

Plzeň sa tiež zapísala do histórie bojov proti komunistickému režimu. 1. júna 1953 došlo v Plzni k prvej manifestácii proti vtedy prebiehajúcej menovej reforme so streľbou do demonštrujúcich. Odveta komunistického vedenia bola typická pre politiku vtedajšej doby. Okrem represií zistených demonštrantov, prevažne robotníkov Škodovky, zbúralo komunistické vedenie vtedajšieho Plzenského kraja pomník T. G. Masaryka, ako symbol nežiaducej demokracie. Jednalo sa o prvý ľudový protest v celom sovietskom bloku (tzv. Východonemeckej júnové povstanie vypuklo až o dva týždne neskôr 17. júna 1953).

Na konci 50. rokov sa začalo s masívnym rozvojom bytovej výstavby, tzv. sídlisk, a to podobným spôsobom, ako tomu bolo v celom Česko-Slovensku. Prvý rozsiahly areál vznikol na Slovanoch, nasledovala v roku 1961 Doubravka a roku 1968 potom Bory. Dňa 20. januára 1969 sa na blízkom námestí T. G. Masaryka upálil na protest proti sovietskej okupácii mladý pivovarnícky robotník Josef Hlavatý. Výstavba sa v 70. a 80. rokoch presunula na sever, budovalo sa rozsiahle sídlisko v oblasti Bolevca a Lochotína, tesne pred Nežnou revolúciou sa výstavba presúvala postupne smerom na západ k oblasti Vinice, kde sa pokračuje v budovaní nových domov ešte dnes. Vďaka tomuto rýchlemu rozvoju prekročilo mesto roku 1972 hranicu 150 tisíc obyvateľov. O štyri roky neskôr potom boli pripojené aj obce Černice, Radobyčice, Koterov, Červený Hrádek, Křimice a Radčice a Plzeň získala hranice, aké mala do roku 2002.

V 90. rokoch bola k Plzni postavená aj diaľnica D5, ktorá spojila Prahu s bývalým Západným Nemeckom. Dokončenie tejto dôležitej dopravnej tepny, ktorá čiastočne vyriešila vtedy katastrofálnu dopravnú situáciu v Plzni, sa však kvôli komplikáciám pretiahlo až do prvého desaťročia 21. storočia.

V septembri 2010 vyhlásili zástupcovia medzinárodnej poroty v Prahe mesto Plzeň za víťaza súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry roku 2015. Vo finále merala svoje sily Plzeň s Ostravou.^[3] V rámci projektu sa napríklad vybudovalo nové divadlo, v Štruncových sadoch v okolí futbalového štadióna vzniklo športovo-relaxačné centrum.. Koncom apríla 2014 získal projekt Cenu Meliny Mercouri,^[4] ktorú odporúča monitorovací a poradný výbor pre Európske hlavné mestá kultúry. Podmienkou bolo naplnenie vopred daných kritérií pripravenosti, vďaka čomu Plzeň 2015 tak pre svoj projekt získala dotáciu 1,5 milióna eur.

Podľa sčítania 1921 tu žilo v 3 284 domoch 88 416 obyvateľov, z ktorých bolo 43 057 žien. 79 166 obyvateľov sa hlásilo k československej národnosti, 6 757 k nemeckej a 701 k židovskej. Žilo tu 52 514 rímskych katolíkov, 5 763 evanjelikov, 4 427 príslušníkov Cirkvi československej husitskej a 3 094 židov. Podľa sčítania v roku 1930 tu žilo v 6 451 domoch 114 704 obyvateľov, z toho 105 731 obyvateľov sa hlásilo k československej národnosti a 6 782 k nemeckej. Žilo tu 61 344 rímskych katolíkov, 10 891 evanjelikov, 6 803 príslušníkov Cirkvi československej husitskej a 2 773 židov.

• 
  Veková štruktúra obyvateľov obce Plzeň roku 2011
• 
  Rodinný stav obyvateľov obce Plzeň roku 2011
• 
  Vzdelanie obyvateľov obce Plzeň roku 2011

Súčasnú rozlohu má Plzeň od 1. januára 2003, kedy sa k nej pripojili do tej doby samostatné obce Lhota a Malesice, ktoré sa zároveň stali novými mestskými obvodmi. Od tej doby mesto Plzeň pozostáva z desiatich mestských obvodov,^[6] najväčšie z nich sú obvody 1 až 4, ktoré sa skladajú z niekoľkých pôvodných mestských častí. Deväť mestských obvodov tvorí pri voľbách do Senátu volebný obvod č. 9, len obvod Plzeň 2 - Slovany spolu s ďalšími obcami patrí do volebného obvodu č. 7. Iba pre územie mesta Plzne je zriadený Okresný súd Plzeň-mesto, hoci samotný okres zahŕňa aj ďalšie obce.

1. Plzeň 1: katastrálne územie Bolevec a časť katastrálneho územia Plzeň
2. Plzeň 2 - Slovany: katastrálne územie Božkov, Bručná, Hradiště u Plzně, Koterov a časť katastrálneho územia Plzeň
3. Plzeň 3: katastrálne územie Doudlevce, Radobyčice, Skvrňany, Valcha a časť katastrálneho územia Plzeň
4. Plzeň 4: katastrálne územie Bukovec, Červený Hrádek u Plzne, Doubravka, Lobzy, Plzeň 4 a Újezd ​​
5. Plzeň 5 - Křimice: časť katastrálneho územia Křimice a časť katastrálneho územia Radčice u Plzně
6. Plzeň 6 - Litice: katastrálne územie Litice u Plzně
7. Plzeň 7 - Radčice: časť katastrálneho územia Radčice u Plzne a časť katastrálneho územia Křimice
8. Plzeň 8 - Černice: katastrálne územie Černice
9. Plzeň 9 - Malesice: katastrálne územie Malesice a Dolní Vlkýš
10. Plzeň 10 - Lhota: katastrálne územie Lhota u Dobřany

Medzi najvýznamnejšie pamiatky západočeskej metropoly patrí historické jadro mesta a okolité ulice. Tie sú dnes chránené ako mestská pamiatková rezervácia, na území mesta je ešte niekoľko ďalších dedinských pamiatkových rezervácií a tiež mestských a dedinských pamiatkových zón.

Dominantou mesta je gotický chrám sv. Bartolomeja, založený roku 1292, s vežou vysokou 102 metrov je najvyššia v Čechách. Na vyhliadku vo výške 62 metrov vedie 301 schodov. Dnes je to katedrálny chrám, lebo od roku 1993 je v Plzni biskupstvo. Ďalšie významné cirkevné pamiatky sú bývalý františkánsky kláštor s kostolom Nanebovzatia P. Márie a baroková budova kláštora dominikánok s kostolom sv. Anny z rokov 1711-1714, zariadená v rokoch 1805-1807 na školu, kde je dnes umiestnená Študijná a vedecká knižnica Plzenského kraja. K najstarším kostolom v Čechách patrí kostol sv. Jiří na sútoku Úslavy a Berounky v Plzni-Doubravce.

V Plzni nechýbajú ani židovské pamiatky, keďže pred 2. svetovou vojnou tu žila početná židovská komunita. Neprehliadnuteľná je Veľká synagóga, ktorá je najväčšou synagógou v celom Česku. Z ďalších pamiatok je to napríklad Stará synagóga a židovský cintorín s pamätníkom obetiam holokaustu.

Svetské pamiatky zastupuje neodmysliteľná renesančná plzenská radnica zo 16. storočia, divadlo J. K. Tyla, Západočeské múzeum a historické podzemie s dĺžkou 17,5 km. Nachádza sa tu tiež rad domov zdobených freskami a sgrafitmi Mikoláša Aleša.

Na tunajšom Ústrednom cintoríne sú pochovaní napr. Jiří Trnka, Josef Skupa, Karel Klostermann alebo Augustin Němejc. V skorších dobách sa však plzenská elita nechávala pochovávať tiež na mikulášsky cintorín, kam bol pochovaný napr. Emil Škoda, Josef Kajetán Tyl alebo mešťanosta Martin Kopecký.

V meste sídli biskup Plzenskej diecézy Cirkvi československej husitskej, známe sú tiež Západočeská galerie, mestská knižnica, Techmania Science Center, kultúrny dom Peklo alebo Pamätník obetiam zla a meditačná záhrada v Plzni-Doudlevce.

Plzeň sa tiež preslávila väznicou, označovanou ako Väznice Bory a súdnictvo tu zastupujú hneď tri okresné súdy, ktorých odvolacím súdom je Krajský súd.

V Plzni sa nachádza zoologická záhrada alebo arborétum Sofronka, niekoľko pamätných stromov: duby pri Veľkom rybníku, Koterovská lipa, Körnerov dub, lipy pri Mže, smrek - Troják v Lánoch a alej Kilometrovka.

Správy o prvých divadelných predstaveniach v Plzni, v nemčine, pochádzajú z prelomu 18. a 19. storočia. Prvé predstavenie v slovenčine je doložené roku 1818. Prvé divadlo zahájilo prevádzku roku 1832. V súčasnosti v Plzni pôsobí Divadlo Josefa Kajetána Tyla, ktoré má dve stále scény, Veľké divadlo v reprezentatívne novorenesančnej budove z rokov 1897- 1902 a Nové divadlo v modernej budove, dostavanej v roku 2014.

V Plzni má veľkú tradíciu aj bábkové divadlo, pôsobili tu známi bábkari Gustav Nosek, Josef Skupa a Jiří Trnka. Práve tu vznikli všeobecne známe bábky Spejbla a Hurvínka. Na túto tradíciu dnes v Plzni nadväzuje Divadlo Alfa.

V časoch komunizmu mala takmer každá plzenská časť svoje kino, ďalšie kiná potom pôsobili v centre - napríklad kino Hviezda v Pražskej ulici, kino Moskva (neskôr Elektra) na Americkej triede, kino Eden v Rejskovej ulici za hlavnou vlakovou stanicou, kino Mier na Lochotíne alebo kino Leningrad v Doubravke. Všetky tieto kina ale po nežnej revolúcii roku 1989 skôr či neskôr zanikli.

V súčasnosti majú filmoví diváci v Plzni k dispozícii dve multikina, Cinema City v obchodnom centre Plaza v priestoroch bývalého výstaviska, a Cinestar v obchodnom centre Olympia pri výpadovke na Nepomuk. Pravidelné predstavenia sa tiež konajú v Kine Beseda, pôsobiacom v historickej budove Meštianskej besedy. V letných mesiacoch sa konajú predstavenia v Lochotínskom amfiteátri.

• Západočeské muzeum v Plzni
• Národopisné muzeum Plzeňska
• Pivovarské muzeum
• Muzeum církevního umění plzeňské diecéze v Plzni
• Muzeum loutek
• Muzeum strašidel
• Patton Memorial Pilsen

• Techmania Science Center
• Západočeská galerie
• Galerie Jiřího Trnky

• Smetanovské dny - festival klasickej hudby spojený s usporadúvaním koncertov, divadelných predstavení, výstav a sympózií; obvyklým termínom konania je marec
• Finále Plzeň - filmový festival českých filmov, koná sa zvyčajne koncom apríla
• Majáles - študentské oslavy, tradične organizované koncom apríla
• Metalfest Open Air - medzinárodný metalový festival, konajúci sa v amfiteátri Lochotín každoročne na prelome mája a júna
• Slavnosti svobody - slávnosti oslobodenia Plzne americkou armádou, ktorá sa koná začiatkom mája (Plzeň bola oslobodená 6. 5. 1945); tradičnou súčasťou slávností je konvoj historických vozidiel (Convoy of Liberty) s účasťou amerických veteránov
• Historický víkend - koná sa v júni, v centre mesta sa objavia historické a nadprirodzené postavy, súčasťou je tiež sprievod strašidiel
• Skupova Plzeň - festival bábkového divadla, koná sa v júni
• Mezinárodní festival Divadlo - medzinárodný divadelný festival, koná sa v septembri
• Pilsner Fest - slávnosti plzenského piva a pivovarníctva, konajú sa v októbri
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---