Základy románskej rotundy a palisádové opevnenie na hradisku Kostolec pri Piešťanoch

Hradisko je terén opevnený valom alebo múrom, často aj priekopou pred valom, z praveku (v užšom zmysle až od mladej bronzovej doby), protohistorického obdobia alebo včasného stredoveku.

Najstaršie ohradené sídliská sú známe už z neolitu, ale obranná funkcia hradísk začala dominovať od eneolitu, čo pravdepodobne súviselo s vtedajším veľkým pohybom kmeňov. V ďalšom vývoji spoločnosti prebrali hradiská okrem obranných funkcií aj iné, napr. administratívne, stali sa sídlom sociálne vyčlenenej vrstvy, ktorú tvorilo knieža a jeho družina, niektoré hradiská slúžili výlučne ako útočiská a boli prechodne osídlené iba v dobe ohrozenia nepriateľom.

Podľa umiestnenia v teréne možno hovoriť o výšinných a nížinných hradiskách. Výšinné hradiská boli stavané na ťažko prístupných miestach horských masívov, nad roklinami alebo riekami. Ich veľkosť závisela od konfigurácie terénu. Nížinné hradiská využívali ako prirodzenú ochranu ramená riek, prípadne močariská či iné vodné plochy.

Hradisko bolo opevnené jednoduchým zemným valom, drevenou palisádou alebo kamenným múrom, niekedy kombináciou všetkých týchto stavebných techník; napr. hradisko z bronzovej doby v Spišskom Štvrtku kamenným múrom a zemným valom, v Nitrianskom Hrádku (dnes mestská časť Šurian) zemným valom s priekopou.

Počet hradísk na Slovensku výrazne stúpol na území nositeľov lužickej kultúry. V halštatskej dobe tvorili výšinné hradiská geograficky pevne ohraničený systém. Systematicky preskúmané hradisko Molpír pri Smoleniciach malo kamenné múry i valy spevňované drevenou komorovou konštrukciou vysypanou hlinou a kamením. Brány boli spevňované vežami. Hradiská sa vnútorne funkčne členili na priestory pre vládnucu kniežaciu vrstvu, vojenskú družinu a remeselníkov.

V laténskej dobe na sklonku 2. storočia pred Kr. vznikli na území Slovenska prvé opevnené útvary mestského typu – keltské oppidá. Za oppidum možno považovať Bratislavu, Nitriansky Hrádok, Zemplín.

Hradisko ako sídelné formy bolo typické i pre slovanské obdobie našich dejín v ranom stredoveku. Pre ich veľkú rozšírenosť sa v staršej literatúre toto obdobie nazývalo aj hradištným obdobím. Na Slovensku k doteraz preskúmaným veľkomoravským hradiskám patrí predovšetkým Nitra, Bratislava a Devín, ďalej Pobedim, Svätý Jur a ďalšie.

Na miestach viacerých hradísk začali začiatkom 13. storočia vznikať ranostredoveké hrady.

Zdroj

• Kol. autorov: Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1978

Externé odkazy

• Štefanovičová, T.: Tisícročné hradiská Slovanov in: Historická revue