Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu

	Pevnostné múry Diocletianopolu; (Крепостни стени на Диоклецианопол)
	hradby
	pohľad na časť južnej časti hradieb
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Chisaria
Mesto	Chisaria
Súradnice	42°29′55″S 24°42′21″V / 42,49861°S 24,70583°V
Dĺžka	2 327 m
Šírka	4 m
Výška	13 m
Vznik	prelom 3. a 4. storočia
Pre verejnosť	prístupné
Stav	ruiny
	Wikimedia Commons: Hissarya Fortress, Hissarya
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°29′55″S 24°42′21″V / 42,49861°S 24,70583°V

Pevnostné múry (bulh. Крепостни стени – Krepostni steni),^[1]^[2] alebo len Pevnostný múr (bulh. Крепостна стена – Krepostna stena)^[3]^[4] sú ruiny opevnenia, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.^[5]^[1]^[2]^[3]^[4] Kultúrna pamiatka národného významu.^[6]

Charakteristika

Z dôvodu vysokého stupňa zachovanosti je systém opevnenia Diocletianopolu jedným zo vzácnych predstaviteľov tohto typu rímskej architektúry v Európe.^[2]

Pôdorys pevnostného ohradenia má tvar nepravidelného štvoruholníka a ohradzuje areál o ploche 30 hektárov.^[1]^[2]^[4] Celková dĺžka ohradenie je 2327 metrov.^[1]^[2]^[5]^[4] Pevnostné múry dosahujú hrúbky od 2,6 metra do 4 metrov a v najvyšších bodoch ohradenie siahalo až do výšky 13 metrov,^[2] pričom tejto výšky dosahovali hradby v častiach kde sa nachádzali mestské brány. Samotné múry siahali do výšky 11 metrov.^[5] Do súčasnosti zachované časti hradieb siahajú do výšky približne 7 metrov.^[3] Pri severnej časti hradieb bol v neskoršom období postavený druhotný múr – proteichisma. Tento múr dosahuje celkovej dĺžky 503 metrov a je široký 3 metre. Výška múru dosahovala 6 metrov.^[7]

Pri výstavbe boli použité štyri základné stavebné techniky: opus caementicum, opus testaceum, opus mixtum a opus quadratum.^[1]

Materiál

Múry boli postavené z kameňov a tehál, ako spojovací materiál bola použitá malta s prímesou nadrvených tehál.^[2]^[1] Kamene použité pri výstavbe boli predovšetkým granit, syenit a granito-rula. Granit a granito-rula pochádzali z miestnych nálezísk z okolia Diocletianopolu, syenitové bloky boli privezené najpravdepodobnejšie z nálezísk vo Philippopole (dnešný Plovdiv).^[1] Rady kameňov sa striedajú s radmi tehál, pričom tehlová časť pozostáva zo štyroch vrstiev tehál.^[3]

Schodiská

Vrchná platforma hradieb bola dostupná cez celkovo 16 jedno, alebo dvojramenných schodísk, ktoré boli s pevnostným múrom priamo konštrukčne prepojené. Jedno zo schodísk bolo vnútorné. Toto schodisko sa nachádzalo v západnej časti južnej pevnostnej brány. Dvojramenné schodiska boli chránené arkádou, v stenách popri schodisku sa nachádzali niky, ktoré slúžili ako prístrešia pre strážnych.^[1]

Veže

V hradbách sa celkovo nachádzalo až 44 bojových veží.^[2]^[1]^[5] Desať veží sa nachádzalo pri západnej časti pevnostného múru, deväť pri východnej časti, deväť pri južnej časti a dvanásť pri severnej časti. Ďalšie štyri veže sa nachádzali v rohoch opevnenia.^[2] Vybudované boli z vonkajšej strany pevnostného múru. Všetky boli štvorcového pôdorysu s výnimkou juhovýchodnej veže, ktorej pôdorys bol vejárovitý a severovýchodnej, ktorej pôdorys bol osemuholnikový (postavený na kruhových základoch). Veže boli trojposchodové. Prvé poschodie zvyčajne slúžilo ako skladisko a na druhom a na treťom sa nachádzali vojaci, ktorí mohlo cez strieľne ostreľovať nepriateľa.^[1]

Brány

Do mesta sa vchádzalo štyrmi hlavnými mestskými bránami:^[4]^[1]^[2] (severnou, južnou, západnou a východnou).^[1]^[2] Okrem štyroch hlavných brán sa v hradbách nachádzalo ešte šesť pomocných brán.^[2]^[7] Tieto menšie portály boli používané predovšetkým vojskom, ale používali sa aj na tajné vnášanie materiálu (vojenského aj civilného) do pevnosti v časoch obliehania.^[7]

Umelá priekopa

Bola vykopaná pred severným pevnostným múrom, kde bolo mesto najzraniteľnejšie.^[1] Priekopa sa pravdepodobne nenachádzala popri celej dĺžke severnej časti opevnenia. Išlo o suchú a nespevnenú priekopu^[8] Z ostatných strán bolo mesto chránené prirodzeným strmým terénom.^[1]

Dejiny

Pevnostné múry a celý systém opevnenia boli postavené na prelome 3. a 4. storočia počas panovania cisára Diokleciána.^[1]^[4]

V priebehu 5. storočia bola severná časť opevnenia zosilená a to vybudovaním druhotného pevnostného múru (tzv. proteichisma).^[1]^[4]

Pamiatková ochrana

Opevnenie mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádza na území dnešného mesta Chisaria bolo vyhlásené v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu pod názvom Chisarská pevnosť, pevnostné hradby a opevnenia (bulh. Хисарска крепост, крепостни стени и крепостни съоръжения – Chisarska krepost, krepostni steni i krepostni săorăženija). Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota pamiatky.^[6]

Galéria

pohľad na časť západného pevnostného múru
pohľad na časť západného pevnostného múru
pohľad na časť východného pevnostného múru
pohľad na časť južného pevnostného múru
pohľad na časť južného pevnostného múru
pohľad na časť južného pevnostného múru
pohľad na časť južného pevnostného múru
pohľad na časť južného pevnostného múru
pohľad na časť južného pevnostného múru so základami veže
detailný pohľad na časť hradieb
detailný pohľad na časť hradieb
detailný pohľad na zvyšky jedného zo schodísk, ktoré viedli na vrchnú platformu hradieb
detailný pohľad na juhovýchodnú vežu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 25 – 30. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 137 – 138. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” . hisarbg.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Крепостна стена . visithisarya.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 126 – 127. (po anglicky)
↑ ^a ^b Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 33 – 34. (po bulharsky)
↑ MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 35. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 25 – 30. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 137 – 138. (po bulharsky)

[hisarbg.com-3] Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” . hisarbg.com, . Dostupné online.

[visithisarya.com-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Крепостна стена . visithisarya.com, . Dostupné online.

[ref3-5] TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 126 – 127. (po anglicky)

[mc.government.bg-6] Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

[ref4-7] MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 33 – 34. (po bulharsky)

[ref5-8] MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 35. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]