Paríž - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Paríž
Disambig.svg O vodnom toku na Slovensku pozri Paríž (rieka).
Paríž
(franc. Paris)
Hlavné mesto Francúzska
Paris montage 2013.jpg
Flag of Paris with coat of arms.svg
Vlajka
Grandes Armes de Paris.svg
Erb
Štát Francúzsko Francúzsko
Región Île-de-France
Departement Paríž
Kantón Paríž
Rieka Seina
Súradnice 48°51′36″S 2°20′40″V / 48,86°S 2,344444°V / 48.86; 2.344444
Najvyšší bod
 - výška 131 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 28 m n. m.
Rozloha 105,4 km² (10 540 ha)
Obyvateľstvo 2 249 975
 - aglomerácie 12 628 266
Hustota 21 347,01 obyv./km²
Starosta Anne Hidalgo (PS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 75056 / 75001-75020, 75116
INSEE 75056
Poloha obce Paríž
Red pog.svg
Poloha obce Paríž
Wikimedia Commons: Paris
Webová stránka: www.paris.fr
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Paríž (slovo je v slovenčine mužského rodu, nesprávne je ženského rodu[1]; franc. Paris) je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s počtom obyvateľov 2 148 271 obyvateľov (k 1. januáru 2020) a rozlohou 105 kilometrov štvorcových.[2] Od 17. storočia je Paríž jedným z hlavných európskych centier v oblasti finančníctva, diplomacie, obchodu, módy, vedy a umenia. Paríž je centrom a sídlom vlády regiónu Île-de-France (Parížsky región), ktorý má podľa odhadov z roku 2020 populáciu 12 278 210 obyvateľov, čo je asi 18% obyvateľov Francúzska.[2] Podľa svetového prieskumu ekonomickej spravodajskej jednotky o životných nákladoch v roku 2018 bol Paríž druhým najdrahším mestom na svete po Singapure a pred Zürichom, Hongkongom, Oslom a Ženevou.[3] Iný zdroj uvádza Paríž v roku 2018 ako najdrahšie mesto na svete, spolu so Singapurom a Hongkongom.[4]

Mesto je hlavným železničným, diaľničným a leteckým dopravným strediskom obsluhovaným dvoma medzinárodnými letiskami: Letisko Charlesa de Gaulla (druhé najrušnejšie letisko v Európe) a Paríž-Orly.[5][6] Parížske metro, ktoré bolo otvorené v roku 1900, slúži denne 5,23 miliónom cestujúcim,[7] čím je druhým najrušnejším metrom v Európe po moskovskom metre. Gare du Nord je 24. najrušnejšou železničnou stanicou na svete, avšak ako prvá sa nachádza mimo Japonska, s 262 miliónmi cestujúcimi v roku 2015.[8] Paríž je známy predovšetkým svojimi múzeami a architektonickými pamiatkami: Louvre bolo v roku 2019 jedným z najnavštevovanejších múzeí umenia na svete s 9,6 miliónmi návštevníkov.[9] Musée d'Orsay, Musée Marmottan Monet a Musée de l'Orangerie sú známe svojimi zbierkami francúzskeho impresionistického umenia. Musée National d'Art Moderne má najväčšiu zbierku moderného a súčasného umenia v Európe a Musée Rodin a Musée Picasso vystavujú diela dvoch významných Parížanov. Historická štvrť pozdĺž Seiny v centre mesta je klasifikovaná ako pamiatka UNESCO. Medzi populárne pamiatky v centre mesta patrí katedrála Notre Dame, ktorá bola po požiari dňa 15. apríla 2019 zatvorená kvôli rekonštrukcii. Medzi ďalšie obľúbené turistické miesta patrí gotická kráľovská kaplnka Sainte-Chapelle, ktorá sa nachádza na Île de la Cité; Eiffelova veža, skonštruovaná pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1889; Grand Palais a Petit Palais, ktoré boli postavené pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900; Arc de Triomphe na Champs-Élysées a Bazilika Sacré-Coeur na kopci Montmartre.

Paríž navštívilo v roku 2018 24,5 miliónov turistov, čo bolo stanovené podľa počtu hotelových pobytov, pričom najviac zahraničných návštevníkov pochádzalo zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Číny.[10] V roku 2018 bol po Bangkoku zaradený ako druhé najnavštevovanejšie turistické mesto na svete.[11] Futbalový klub Paris Saint-Germain a ragbyový klub Stade Français sídlia v Paríži. Stade de France s kapacitou 80 000 miest postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998 sa nachádza severne od Paríža v susednej obci Saint-Denis. V Paríži sa každoročne organizuje tenisový turnaj French Open na červenej antuke Roland Garros. Mesto hostilo olympijské hry v rokoch 1900, 1924 a usporiada letné olympijské hry v roku 2024. V meste sa taktiež konali Majstrovstvá sveta FIFA v rokoch 1938 a 1998, majstrovstvá sveta v ragby v roku 2007, ako aj Majstrovstvá Európy UEFA v rokoch 1960, 1984 a 2016; každý júl sa tu končia cyklistické preteky Tour de France.

Etymológia

Názov „Paríž“ je odvodený od jeho pôvodných obyvateľov, keltského kmeňa Parisiov.[12] Mesto nie je pomenované podľa Parisa z gréckej mytológie.

Paríž je často označovaný ako „Mesto svetla“ (La Ville Lumière),[13] a to jednak metaforicky kvôli hlavnej úlohe v dobe osvietenstva, a jednak doslova preto, pretože Paríž bol jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré využívali plynové pouličné osvetlenie. V roku 1829 boli na Place du Carrousel, Rue de Rivoli a Place Vendôme namontované plynové svetlá. V roku 1857 boli osvetlené veľké námestia.[14] V 60. rokoch 20. storočia osvetľovali veľké námestia a ulice v Paríži 56 000 plynových lámp.[15]

Obyvatelia mesta sú v slovenčine označovaní ako „Parížania“, vo francúzštine ako Parisiens.[16]

Dejiny

Pôvodne boli najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža objavené v roku 1991 pri stavebných prácach v štvrti Bercy na ľavom brehu bývalého ramena Seiny. Pozostatky osady zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. skrývali monoxyl, šíp a luk a kostené a kamenné nástroje.[17][18][19]

V roku 2008 bol uskutočnený archeologický objav, ktorý posúva najstaršie osídlenie až do obdobia mezolitu (8000 - 6500 pred Kr.). Neďaleko Seiny boli na predpokladanom brehu bývalého riečneho ramena v 15. obvode v ulici Rue Henry-Farman oproti parížskemu heliportu objavené pozostatky lovcov a zberačov. Miesto bolo opätovne osídlené i v neskorších dobách, v neolite a mladšej dobe železnej.[20][21]

Okolo roku 300 pred Kr. sa na ostrove v Seine usadili Galovia z kmeňa Parisiov, ktorí založili oppidum nazvané Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „močaristé miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. Tradične býva za tento ostrov považovaný ostrov Cité.

Zlatý statér (Musée Carnavalet)

Archeologické prieskumy v rokoch 1994 - 2005 ale túto teóriu narušili. Objav veľkého opevneného priestoru o rozlohe 15 ha na území dnešného mesta Nanterre spochybňuje význam hlavného osídlenia na ostrove Cité v dobe pred rímskou nadvládou.[22][23]

Z 1. storočia pred Kr. sa zachovali zlaté mince (statéry), ktoré Parisiovia razili a tiež prvá písomná zmienka o Lutetii, ktorú zanechal Gaius Iulius Caesar z roku 53 pred Kr. vo svojich Zápiskoch o vojne galskej,[24] kde i stručne charakterizoval, že ich mesto leží na ostrove.[25] V máji 52 pred Kr. sa uskutočnila pri Lutetii bitka v ktorej zvíťazil Ceasarov vojvodca Titus Labienus nad galskými kmeňmi Aulerkov, Senonov a Parisiov. Galovia radšej zničili mosty a vypálili vlastné mesto, než by ho prenechali Rimanom. Tí však neobnovili sídlo na ostrove, ale založili nové centrum na južnom, ľavom brehu Seiny, ktorému dali tradičný rímsky pravidelný pôdorys. Oblasť okolo rieky, najmä na severnom, pravom brehu bola veľmi močaristá a územie ponúkalo len niekoľko málo pevných miest. Na juhu naopak vystupovalo návršie (dnešný Montagne Sainte-Geneviève) na ktorého vrcholku sa nachádzalo centrum novej Lutetie.[26]

Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
Kapet urobil z Paríža sídelné mesto svojho kráľovstva a založil kráľovský rod Kapetovcov, ktorý vládol vo Francúzsku v priamej línii až do roku 1328. Paríž ako sídlo Kapetovcov získal na význame a získal tým jasnú prevahu nad mestom Orléans.

Na začiatku 11. storočia (posledná zmienka v roku 1007) mizne titul parížskeho grófa a parížske grófstvo ako samostatné územie zaniká, lebo územie je plne v rukách kráľa.[27]

Hugo Kapet na tróne

Mesto začalo vyrastať i na druhom brehu. V roku 1137 bol mestský trh presunutý z námestia Place de Grève (dnešné Place de l’Hôtel-de-Ville) na nové miesto na pravom brehu na okraji mesta. Vznikla tak tržnica, neskoršia Les Halles. Prvá zastrešená tržnica bola otvorená v roku 1181.[28] Na pravom brehu v roku 1154 začalo odvodňovanie močiarov medzi mestom a Montmartrom, čím sa začala formovať nová štvrť Marais.[29]

V roku 1163 biskup Maurice de Sully začal výstavbu katedrály Notre-Dame na ostrove Cité, ktorá nahradila predchádzajúci chrám Saint-Étienne. Pri tom bola zbúraná aj nemocnice Hôtel-Dieu a opodiaľ postavená nová. 19. mája 1182 bol vysvätený hlavný oltár katedrály.[30]

Kráľ Filip II. August (1165 – 1223) sa veľmi zaslúžil o rozvoj Paríža, lebo dal vybudovať mohutné mestské hradby. Pred svojim odchodom na tretiu križiacku výpravu nariadil vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Najprv vznikli hradby v rokoch 1190 – 1209 na pravom brehu. Na ľavom brehu prebiehala výstavba v rokoch 1200 – 1215. Chránené územia zahŕňalo 253 ha na oboch stranách rieky. Súčasne začal ako súčasť opevnenia budovať na pravom brehu na západnom okraji mesta kráľovský Louvre ako mocnú pevnosť (prvá časť bola dokončená v roku 1202),[31] kam presídlil z Palais de la Cité, tradičného kráľovského paláca na ostrove Cité.[32]

V roku 1200 sa strhla medzi študentmi a oddielmi parížskeho prévôta bitka pri ktorej zomrelo päť osôb. Aby panovník zabránil ďalším konfliktom, udelil profesorom a študentom privilégium, podľa ktorého spadali pod jurisdikciu parížskeho biskupa. Tým dal základ ku vzniku Parížskej univerzity. Univerzitu uznal pápež Inocent III. vo svojej bule v roku 1215, ktorú roku 1231 potvrdil Gregor IX.[33] Jednotlivé internáty sa sústreďovali na ľavom brehu. Najznámejšiu z nich, Collège de Sorbonne založil v roku 1257 Robert de Sorbon. S miestnou univerzitou sú spojené mená významných teológov ako napr. Albert Veľký a Tomáš Akvinský.[34]

Interiér Sainte-Chapelle

Stredoveký Paríž sa pomaly rozdelil na dva odlišné celky. Na pravom brehu sídlil kráľ a obchodníci, prevládalo tu preto hospodárstvo a politika a na ľavom brehu Seiny sa formovalo intelektuálne centrum.

Aj dlhá vláda Ľudovít IX. (1226 – 1270) znamenala pre Paríž významné zmeny. 26. apríla 1248 bola vysvätená na ostrove Cité Sainte Chapelle,[35] v roku 1254 založil nemocnicu Quinze-Vingts určenú nevidiacim.[36]

Okolo roku 1250 vznikol Cura Regis alebo Parížsky parlament ako kráľovský súdny dvor, ktorého jedinou právomocou bolo súdiť. Napriek názvu nešlo o miestny súd, ale jeho právomoci siahali od Pikardie k Auvergne a od Pays de la Loire k Champagne.[37]

Okolo roku 1300 bol spísaný prvý zoznam názvov parížskych ulíc. V tej dobe v meste žilo asi 150 000 – 200 000 obyvateľov.

Bastila – námestie

V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 – 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.

Veľká francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.

Po druhej revolúcii v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.

Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.

V roku 1900 Paríž usporiadal letné olympijské hry a ďalšie v roku 1924.

V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.

Geografia

Satelitný obrázok Paríža.

Paríž sa nachádza v severostrednom Francúzsku, na severnom oblúku rieky Seiny, ktorého hrebeň zahŕňa dva ostrovy, Île Saint-Louis a väčší Île de la Cité, ktoré tvoria najstaršiu časť mesta. Ústie rieky na Lamanšskom prielive (La Manche) je od mesta asi 375 km. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky.[38] Mesto je relatívne rovné a najnižší bod je 35 metrov nad morom. Paríž má niekoľko výrazných kopcov, z ktorých najvyšší je Montmartre s výškou 130 m.[39]

S výnimkou odľahlých parkov Bois de Boulogne a Bois de Vincennes, pokrýva Paríž územie s rozlohou 87 km2. Posledná významná anexia odľahlých území mesta v roku 1860 mu dala nielen modernú podobu, ale vytvorila aj 20 obvodov, ktorých postupnosť určuje krúživý pohyb v smere hodinových ručičiek (mestské časti). Z roku 1860 s rozlohou 78 km2 sa mestské hranice v 20. rokoch 20. storočia mierne rozšírili na 86,9 km2. V roku 1929 boli lesné parky Bois de Boulogne a Bois de Vincennes oficiálne pripojené k mestu a jeho rozloha sa zvýšila na 105 km2.[40] Metropolitná oblasť mesta má rozlohu 2 300 km2.[41]

Paríž je 450 km juhovýchodne od Londýna, 287 km južne od Calais, 305 km juhozápadne od Bruselu, 774 km severne od Marseille, 385 km severovýchodne od Nantes a 135 km juhovýchodne od Rouen (miery sú merané od katedrály Notre-Dame).[42]

Jeseň v Paríži.

Podnebie

Paríž má typické západoeurópske oceánske podnebie, ktoré je ovplyvnené severoatlantickým prúdom. Celková klíma v priebehu celého roka je mierna a mierne vlhká.[43] Letné dni sú zvyčajne teplé a príjemné s priemernými teplotami medzi 15 a 25 °C a priamym slnečným žiarením.[44] Každý rok je však niekoľko dní, kedy teplota stúpne nad 32 °C. Niekedy sa vyskytujú dlhšie obdobia intenzívnejšieho tepla, ako napríklad vlna horúčav v roku 2003, kedy teploty prekročili niekoľko týždňov 30 °C, v niektorých dňoch dosiahli 40 °C a v noci zriedka klesli.[45] Jar a jeseň majú v priemere mierne dni a svieže noci, ale menia sa a sú nestabilné. V obidvoch ročných obdobiach sa často vyskytuje prekvapivo teplé alebo chladné počasie.[46] V zime je slnečné žiarenie zriedkavé; dni sú chladné, noci chladné, ale zvyčajne nad bodom mrazu pri nízkych teplotách okolo 3 °C. Mesto niekedy vidí slabý sneh alebo blýskanie.[47]

Priemerné ročné zrážky v Paríži sú 641 mm a po celý rok sú zaznamenané rovnomerne rozložené zrážky. Mesto je však známe občasnými prudkými dažďami. Najvyššia zaznamenaná teplota bola 25. júla 2019 42,6 °C[48] a najnižšia 10. decembra 1879 -23,9 °C.[49]

 Priemerné počasie pre Paríž 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia teplota °C (°F) 16.1
(61)
21.4
(71)
25.7
(78)
30.2
(86)
34.8
(95)
37.6
(100)
42.6
(109)
39.5
(103)
36.2
(97)
28.9
(84)
21.6
(71)
17.1
(63)
42,6
(42,6)
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 7.2
(45)
8.3
(47)
12.2
(54)
15.6
(60)
19.6
(67)
22.7
(73)
25.2
(77)
25.0
(77)
21.1
(70)
16.3
(61)
10.8
(51)
7.5
(46)
16,0
(61)
Priemerná denná teplota °C (°F) 4.9
(41)
5.6
(42)
8.8
(48)
11.5
(53)
15.2
(59)
18.3
(65)
20.5
(69)
20.3
(69)
16.9
(62)
13.0
(55)
8.3
(47)
5.5
(42)
12,4
(54)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) 2.7
(37)
2.8
(37)
5.3
(42)
7.3
(45)
10.9
(52)
13.8
(57)
15.8
(60)
15.7
(60)
12.7
(55)
9.6
(49)
5.8
(42)
3.4
(38)
8,8
(48)
Najmižšia teplota °C (°F) -14.6
(6)
-14.7
(6)
-9.1
(16)
-3.5
(26)
-0.1
(32)
3.1
(38)
2.7
(37)
6.3
(43)
1.8
(35)
-3.8
(25)
-14.0
(7)
-23.9
(-11)
−23,9
(−23,9)
Zrážky mm (palce) 51.0
(2.01)
41.2
(1.62)
47.6
(1.87)
51.8
(2.04)
63.2
(2.49)
49.6
(1.95)
62.3
(2.45)
52.7
(2.07)
47.6
(1.87)
61.5
(2.42)
51.1
(2.01)
57.8
(2.28)
637,4
(25,09)
Zdroj: {{{source}}} {{{accessdate}}}

Administratíva

Mestská vláda

Počas takmer celej svojej dlhej histórie s výnimkou niekoľkých krátkych období riadili Paríž priamo predstavitelia francúzskeho kráľa, cisára alebo prezidenta. Mestu nebola udelená samospráva Národným zhromaždením až do roku 1974.[50] Prvým moderným zvoleným starostom Paríža bol Jacques Chirac, zvolený 20. marca 1977, ktorý sa stal prvým starostom mesta od roku 1793. Súčasnou starostkou je Anne Hidalgo, socialistka, ktorá bola zvolená 5. apríla 2014.[51]

Starosta Paríža je volený nepriamo voličmi Paríža; voliči každého z 20 obvodov mesta volia členov do Conseil de Paris (Parížska rada), ktorá následne volí starostu. Rada sa skladá zo 163 členov, pričom každé obvody majú pridelený počet kresiel v závislosti od počtu obyvateľov, od 10 členov za každé z najmenej obývaných obvodov (1. až 9.) až po 34 členov pre najľudnatejších (15.). Rada sa volí na základe pomerného zastúpenia v uzavretom zozname v dvojkolovom systéme.[52] Zoznamy strán vyhrávajúce absolútnu väčšinu v prvom kole - alebo aspoň pluralitu v druhom kole - automaticky vyhrávajú polovicu sedadiel. Zostávajúca polovica kresiel sa prideľuje úmerne všetkým účastníkom, ktorí získajú najmenej 5% hlasov pomocou metódy najvyšších priemerov.[53] To zaisťuje, že víťazná strana alebo koalícia vždy získa väčšinu kresiel, aj keď nezískajú absolútnu väčšinu hlasov.

Rada je po zvolení vo vláde mesta prevažne pasívna, predovšetkým preto, že sa stretáva iba raz mesačne. Súčasná rada sa delí na koalíciu vľavo s 91 členmi vrátane socialistov, komunistov, zelených a extrémnej ľavice; a 71 členov za stredo-pravú, plus niekoľko členov z menších strán.[54]

Každý z 20 parížskych obvodov má svoju vlastnú radnicu a priamo volenú radu (conseil d'arrondissement), ktorá si volí starostu obvodného súdu.[55] Rada každého okresu sa skladá z členov Conseil de Paris a tiež členov, ktorí pôsobia iba v rade okresu. Počet zástupcov starostu v každom obvode sa líši v závislosti od počtu obyvateľov. Celkovo je 20 starostov v obvode a 120 zástupcov starostu.

Rozpočet mesta na rok 2018 bol 9,5 miliárd €, s deficitom 5,5 miliárd €. 7,9 miliárd € bolo určených na správu mesta a 1,7 miliardy € na investície. Počet zamestnancov mesta sa zvýšil zo 40 000 v roku 2001 na 55 000 v roku 2018. Najväčšia časť investičného rozpočtu bola určená na bývanie (262 miliónov €) a na nehnuteľnosti (142 miliónov €).[56]

Mapa Veľkej parížskej metropoly (Métropole du Grand Paris) a jej 131 obcí.

Métropole du Grand Paris

Métropole du Grand Paris alebo jednoducho Grand Paris vznikol 1. januára 2016.[57] Je administratívnou štruktúrou pre spoluprácu medzi mestom Paríž a jeho najbližšími predmestiami. Zahŕňa mesto Paríž plus obce troch departementov vnútorných predmestí (Hauts-de-Seine, Seine-Saint-Denis a Val-de-Marne), plus sedem obcí na vonkajších predmestiach vrátane Argenteuil vo Val d'Oise a Paray-Vieille-Poste v Essonne, ktoré boli doplnené o hlavné letiská v Paríži. Metropola sa rozprestiera na 814 km2 a má populáciu 6,945 miliónov obyvateľov.[58][59]

Nová štruktúra je spravovaná metropolitnou radou pozostávajúcou z 210 členov, ktorí nie sú priamo volení, ale vyberajú si rady členských spoločenstiev. Do roku 2020 budú jej základné kompetencie zahŕňať urbanizmus, bývanie a ochranu životného prostredia. Prvý prezident metropolitnej rady, Patrick Ollier, republikán a starosta mesta Rueil-Malmaison, bol zvolený 22. januára 2016. Hoci v metropole žije takmer sedem miliónov ľudí a predstavuje 25 percent HDP Francúzska, má veľmi malý rozpočet: iba 65 miliónov € v porovnaní s 8 miliardami € mesta Paríž.[60]

Regionálna vláda

Región Île de France vrátane Paríža a jeho okolitých komunít je riadený regionálnou radou, ktorá má svoje ústredie v siedmom obvode Paríža. Skladá sa z 209 členov zastupujúcich rôzne obce v regióne.

Národná vláda

Ako hlavné mesto Francúzska je Paríž sídlom francúzskej národnej vlády. Každý z vedúcich dôstojníkov má pre výkonnú moc svoje oficiálne bydlisko, ktoré tiež slúži ako ich kancelária. Prezident Francúzskej republiky má bydlisko v Elyzejskom paláci v 8. obvode,[61] zatiaľ čo sídlo predsedu vlády žije v Hôtel Matignon v 7. obvode.[62][63] Vládne ministerstvá sa nachádzajú v rôznych častiach mesta; veľa z nich sa nachádza v 7. obvode neďaleko Matignonu.[64]

Elyzejský palác, oficiálna rezidencia Francúzskeho prezidenta.

Obe sídla francúzskeho parlamentu sa nachádzajú na ľavom brehu. Horná komora, Senát, sa stretáva v Luxemburskom paláci v 6. obvode, zatiaľ čo najdôležitejšia dolná komora, Assemblée Nationale, sa stretáva v Palais Bourbon v 7. obvode. Predseda Senátu, druhý najvyšší verejný činiteľ vo Francúzsku (prezident republiky je jeho jediným nadriadeným), má bydlisko v menšom paláci „Petit Luxembourg“, ktorý je prístavkom Luxemburského paláca.[65]

Najvyšší francúzsky súd sa nachádza v Paríži. Kasačný súd, najvyšší súd v súdnom poriadku, ktorý skúma trestné a občianskoprávne veci, sa nachádza v Justičnom paláci na Île de la Cité, zatiaľ čo Conseil d'État, ktorá poskytuje právne poradenstvo výkonnej moci a koná ako Najvyšší súd v správnom poriadku, ktorý rozhoduje súdne spory proti verejným orgánom, sa nachádza v Palais-Royal v 1. obvode.[66] Ústavná rada, poradný orgán s najvyššou autoritou v oblasti ústavnosti zákonov a vládnych nariadení, sa stretáva aj v Montpensierovom krídle Palais-Royal.[67]

Paríž a jeho región sú sídlom niekoľkých medzinárodných organizácií vrátane UNESCO, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Medzinárodnej obchodnej komory, Parížskeho klubu, Európskej vesmírnej agentúry, Medzinárodnej energetickej agentúry, Medzinárodnej organizácie Frankofónie, Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie, Medzinárodného úradu pre váhy a miery, Medzinárodného výstavný úrad a Medzinárodnej federácie pre ľudské práva.

Podľa hesla „Iba Paríž je hodný Ríma; iba Rím je hoden Paríža“[68] je jediným sesterským mestom Paríža Rím, hoci Paríž má dohody o partnerstve s mnohými ďalšími mestami po celom svete.[69]

Policajná sila

Za bezpečnosť v Paríži zodpovedá predovšetkým prefektúra Parížskej polície, odbor ministerstva vnútra. Dohliada na jednotky národnej polície, ktoré hliadkujú nad mestom, a tri susedné oddelenia. Zodpovedá tiež za poskytovanie pohotovostných služieb vrátane Parížskych hasičov. Jej ústredie je na Place Louis-Lépine v Île de la Cité.[70]

V prefektúre je 30 200 dôstojníkov a flotila viac ako 6 000 vozidiel vrátane policajných automobilov, motocyklov, hasičských vozidiel, člnov a helikoptér. Miestna polícia monitoruje okrem tradičných policajných povinností aj počet zliav z predaja vo veľkých obchodoch a overuje, či počas letných prázdnin je v každej štvrti otvorená aspoň jedna pekáreň. Národná polícia má vlastnú špeciálnu jednotku pre kontrolu nepokojov a kontrolu davu a bezpečnosť verejných budov s názvom Compagnies Républicaines de Sécurité (CRS), čo je jednotka založená v roku 1944 hneď po oslobodení Francúzska. Dodávky agentov PRS sú často vidieť v centre mesta, keď sa konajú demonštrácie a verejné udalosti.

Políciu podporuje národná polícia, pobočka francúzskych ozbrojených síl, hoci na ich policajné operácie teraz dohliada ministerstvo vnútra. Tradičné képi vojakov boli v roku 2002 nahradené čiapkami a sila sa modernizovala, hoci stále nosia képi na slávnostné príležitosti.[71]

Kriminalita v Paríži je podobná ako vo väčšine veľkých miest. Násilný zločin je v centre mesta pomerne zriedkavý. Politické násilie je neobvyklé, aj keď v Paríži a iných francúzskych mestách sa môžu súčasne vyskytnúť veľmi veľké demonštrácie. Tieto demonštrácie, ktoré sa zvyčajne riadia silnou prítomnosťou polície môžu eskalovať na násilie.[72]

Panoráma mesta

Paronáma Paríža z Eiffelovej veže v 360-stupňovom zobrazení (rieka tečúca zo severovýchodu na juhozápad, sprava doľava).
Paronáma Paríža z Eiffelovej veže v 360-stupňovom zobrazení (rieka tečúca zo severovýchodu na juhozápad, sprava doľava).

Urbanistika a architektúra

Väčšina francúzskych vládcov od stredoveku sa rozhodla zanechať svoje stopy v tomto meste, ktoré na rozdiel od mnohých hlavných miest sveta nebolo nikdy zničené katastrofou alebo vojnou. Pri modernizácii svojej infraštruktúry v priebehu storočí si Paríž zachoval svoju históriu aj vo svojej uličnej mape.[73] Na jeho začiatku, pred stredovekom, bolo mesto zložené okolo niekoľkých ostrovov a pieskových brehov v zákrute Seiny; z toho dve zostávajú dodnes: Île Saint-Louis a Île de la Cité. Tretím z nich je umelo vytvorená Île aux Cygnes z roku 1827.

Moderný Paríž vďačí za veľkú časť svojho centrálneho plánu a architektonickej harmónie Napoleonovi III. a jeho prefektovi Seiny, Barónovi Haussmannovi. Medzi rokmi 1853 až 1870 prebudovali centrum mesta, vytvoril široké centrálne bulváre a námestia, predpísal štandardné fasády pozdĺž bulvárov a požadoval, aby fasády boli postavené z výrazného smotanovo šedého „parížskeho kameňa“. Taktiež postavili veľké parky okolo centra mesta.[74] Vysoký počet obyvateľov v centre mesta sa výrazne líši od väčšiny ostatných západných veľkých miest.[75]

Katedrála Notre-Dame, ktorá sa stavala 182 rokov (1163 - 1345).

Parížske zákony o urbanizme sú od začiatku 17. storočia prísne kontrolované,[76] najmä pokiaľ ide o zarovnanie ulíc, výšku budovy a rozmiestnenie budov. V nedávnom vývoji sa obmedzenie výšky budovy v rokoch 1974 - 2010 v centrálnych oblastiach zvýšilo z 37 metrov na 50 metrov a v niektorých periférnych štvrtiach Paríža na 180 metrov, zatiaľ čo v niektorých centrálnejších štvrtiach mesta sú ešte stále platné staršie zákony týkajúce sa výšky budov. Tour Montparnasse s výškou 210 metrov bol najvyššou budovou v Paríži a Francúzsku až do roku 1973, avšak v súčasnosti tento rekord drží mrakodrap Tour First v štvrti La Défense v Courbevoie, ktorý bol postavený v roku 2011.

Parížske vzory európskej architektúry sa datujú už viac ako tisícročie, vrátane románskeho kostola opátstva Saint-Germain-des-Prés (1014–1163), rannej gotickej architektúry baziliky Saint-Denis (1144), katedrály Notre-Dame (1163–1345), plamienkovej gotiky Saint Chapelle (1239–1248), barokových kostolov Saint-Paul-Saint-Louis (1627–1641) a Les Invalides (1670–1708). V 19. storočí vznikol klasicistický kostol La Madeleine (1808–1842), Palais Garnier slúžil ako operný dom (1875), neo-byzantská bazilika Sacré-Cœur (1875–1919) a Eiffelova veža (1889). Medzi významné príklady architektúry 20. storočia patria Centre Georges Pompidou od Richarda Rogersa a Renza Piana (1977), Cité des Sciences et de l'Industrie od viacerých architektov (1986), Arabský svetový inštitút od Jeana Nouvela (1987), Pyramída Louvre od Ieoh Ming Peia (1989) a Opéra Bastille od Carlosa Otta (1989). Súčasná architektúra zahŕňa Musée du quai Branly - Jacques Chirac od Jeana Nouvela (2006), múzeum súčasného umenia Nadácie Louisa Vuittona od Franka Gehryho (2014)[77] a nový Tribunal de grande instance de Paris od Renza Piana (2018).

Bývanie

Najdrahšie obytné ulice Paríža v roku 2018 podľa priemernej ceny za meter štvorcový boli v Avenue Montaigne (8. obvod), 22 372 € za meter štvorcový; Place Dauphine (1. obvod; 20 373 €) a Rue de Furstemberg (6. obvod), 18 839 € za meter štvorcový.[78] Celkový počet bytov v Paríži v roku 2011 bol 1 356 074, čo predstavuje nárast od roku 2006, kedy tu bolo 1 334 815 bytov. Spomedzi nich bolo 1 165 541 (85,9%) hlavných rezidencií, 91 835 (6,8%) bolo sekundárnych rezidencií a zvyšných 7,3% bolo prázdnych (pokles z 9,2% v roku 2006).[79]

62 percent budov Paríža pochádza z roku 1949 a skôr, 20 percent bolo postavených v rokoch 1949 až 1974 a iba zostávajúcich 18 percent budov bolo postavených po tomto dátume. Dve tretiny 1,3 milióna rezidencií v meste sú garsónkové/jednoizbové a dvojizbové byty. Paríž má v priemere 1,9 obyvateľa na jedno bydlisko, čo je číslo, ktoré zostalo konštantné od 80. rokov 20. storočia, ale je oveľa nižšie ako priemer 2,33 obyvateľa v Île-de-France. Iba 33 percent obyvateľov Paríža vlastní svoj byt (oproti 47 percentám za celé Île-de-France): prevažná časť obyvateľov mesta je v nájme. Sociálne alebo verejné bývanie v roku 2017 predstavovalo 19,9% z celkového počtu obyvateľov mesta. Distribúcia v jednotlivých okresoch mesta sa značne líši, od 2,6 percenta bývajúcich v bohatom 7. obvode po 24 percent v 20. obvode, 26 percent v 14. obvode a 39,9 percent v 19. obvode, čiže na chudobnejších juhozápadných a severných okrajoch mesta.[80]

V noci z 8. na 9. februára 2019 v období chladného počasia uskutočnila parížska mimovládna organizácia očné sčítanie bezdomovcov v meste. V Paríži započítali 3 641 osôb bez domova, z ktorých dvanásť percent boli ženy. Viac ako polovica bezdomovcov nimi boli už viac ako rok. 2 885 ich bývalo v uliciach alebo parkoch, 298 vo vlakových staniciach a staniciach metra a 756 v iných formách dočasného útočiska. Od roku 2018 to bol nárast o 588 osôb.

Paríž a jeho predmestia

Okrem doplnenia Bois de Boulogne, Bois de Vincennes a parížskeho heliportu v 20. storočí sa administratívne hranice Paríža od roku 1860 nezmenili. Od svojho založenia v roku 1790 vládlo v Paríži a jeho predmestiach väčšie administratívne oddelenie Seiny, ale stúpajúca populácia v prímestskej oblasti sťažovala udržanie tohto jedinečného celku. Tento problém bol vyriešený, keď bol „District de la région parisienne“ („okres Parížskeho regiónu“) od roku 1968 reorganizovaný na niekoľko nových departmentov: Paríž sa stal samostatným departementom a správa jeho predmestí bola rozdelená medzi tri nové departementy, ktoré ho obklopujú. Okres Paríža bol v roku 1977 premenovaný na „Île-de-France“, avšak tento skrátený názov „parížsky región“ sa dnes bežne používa na opis Île-de-France a ako vágny odkaz na celú parížsku aglomeráciu.[81] Dlho zamýšľané opatrenia na zjednotenie Paríža s jeho predmestiami sa začali 1. januára 2016, keď vznikla Métropole du Grand Paris.

Parížske spojenie s jeho predmestiami, najmä kvôli nedostatku predmestskej dopravy, sa s rastom parížskej aglomerácie stalo až príliš zjavným problémom. Keď sa Paul Delouvrier stal v roku 1961 hlavou parížskeho regiónu, sľúbil, že vyrieši nezhody na predmestiach Paríža:[82] dva z jeho najambicióznejších projektov v regióne boli výstavba piatich prímestských „villes nouvelles“ („nových miest“)[83] a sieť RER pre dochádzajúcich za prácou.[84] Medzi 60. a 70. rokmi 20. storočia bolo postavených mnoho ďalších prímestských obytných štvrtí (grands ensembles), ktoré poskytujú lacné riešenie pre rýchlo sa rozvíjajúcu populáciu:[85] Tieto okresy boli spočiatku spoločensky zmiešané,[86] avšak len málo obyvateľov vlastnilo svoje domovy (rastúca ekonomika ich sprístupňovala stredným triedam až od 70. rokov 20. storočia).[87]

Demografia

Graf znázorňujúci počet obyvateľov v samotnom meste (zelená farba), v mestskej oblasti (modrá farba) a v metropolitnej oblasti (červená farba) od roku 1800 do roku 2010.

Podľa oficiálnej francúzskej štatistickej agentúry INSEE bola k 1. januáru 2019 oficiálna odhadovaná populácia Paríža 2 206 488 obyvateľov. Je to pokles oproti roku 2015 o 59 648 osôb, čo je takmer celkový počet obyvateľov 5. obvodu.[88] Napriek tomuto poklesu zostáva Paríž najhustejšie osídleným mestom v Európe s 252 obyvateľmi na hektár. Tento pokles bol čiastočne spôsobený nižšou pôrodnosťou, odchodom obyvateľov strednej triedy a čiastočne z dôvodu možnej straty bývania v meste z dôvodu krátkodobého prenájmu pre cestovný ruch.[89][90] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Paríž

Ízeltlábúak
Úmrtí v roce 2022
Ústavná listina Československej republiky
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čechy
Čelist
Česi
Česká družina
Česká Wikipedie
České Budějovice
Česko
Česko-slovenská armáda
Česko-slovenské légie
Česko-Slovensko
Československá národná rada
Článkonožce
Článkování
Člankonošci
Členonožci
Členovci
Říše (biologie)
Šablona:Cite web
Šestinozí
Škrkavka
Špeciálne:KnižnéZdroje/0713997087
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7153-174-X
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7185-175-2
Špeciálne:KnižnéZdroje/8072059017
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7243-597-5
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7277-572-9
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7429-133-3
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072153930
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788087173473
Štíři
Štírci
Štetín
Štrnásť bodov prezidenta Wilsona
Švédsko
Švajčiarsko
Žábronožky
Žábry
Žáby
Žíla (biologie)
Žaberní oblouk
Žahavci
Želvušky
Ženeva
Živina
Živočichové
Životopis
Žlázy s vnitřní sekrecí
Αρθρόποδα
Бандпойҳо
Бирæкъахджынтæ
Буынаяқтылар
Буынтыкаяклылар
Быуынтығаяҡлылар
Зглавкари
Муунак буттуу
Суставаногія
Членестоноги
Членистоногие
Членистоногі
Членкаре
Членконоги
Членістаногія
Үетэ хүлтэн
Үет хөлтөн
Հոդվածոտանիներ
פרוקי-רגליים
آرتھوپوڈا
آرٿروپاڊا
ارتھروپوڈ
بندلینگون
بندپایان
بند پښه لرونکې ژوې
بوغوم‌آیاق‌لیلار
جومگەپێیان
مفصليات الأرجل
مفصليات الارجل
مفصلی پایہ
अर्थोपोडा
सन्धिपाद
সন্ধিপদী
সন্ধিপদী প্ৰাণী
ਆਰਥਰੋਪੋਡ
સંધિપાદ
கணுக்காலி
ఆర్థ్రోపోడా
ಸಂಧಿಪದಿಗಳು
ആർത്രോപോഡ
สัตว์ขาปล้อง
ფეხსახსრიანები
ጋጥመ-ብዙ
節足動物
절지동물
10. august
11. december
12. říjen
13. říjen
15. říjen
1517
16. apríl
16. jún
1648
1892
1897
1914
1915
1917
1918
1919
1920
1922
1926
1935
1954
1967
20. říjen
20. máj
2022
22. říjen
23. říjen
25. říjen
27. marec
28. říjen
28. júl
28. jún
28. október
29. říjen
29. február
29. október
29. září
30. október
31. říjen
4. jún
4. máj
8. január
8. máj
95 tezí
Akvizice
Alois Rašín
Alsasko
Anatolij Papanov
Anatomie člověka
Angiografie
Anomalocaris
Antonín Švehla
Aortální oblouk
Aorta
Arithropodi
Arthropleura
Arthropod
Arthropoda
Arthropoden
Arthropodes
Arthropodo
Arthur Conan Doyle
Articulata
Artròpodes
Artrópode
Artrópodos
Artrapód
Artropod
Artropoda
Artropode
Artropodo
Artropodoj
Artropodu
Atwopòd
Australská národní knihovna
Autorita (knihovnictví)
Autoritní kontrola
Bělgorodská oblast
Belgicko
Benešov
Benito Mussolini
Bičnatci
Billy Joel
Biologická klasifikace
Bitka o Zvolen
Bitka pri Zborove (1917)
Boľševik
Bohoslužba
Boogie-woogie (hudba)
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Bratranec
Buğumayaqlılar
Buněčné jádro
Cárske Rusko
Céva
Cévní systém
Carl Perkins
Castell
Chʼosh bijáád dahólónígíí
Chceme světlo!
Chitin
Chlopeň
Chlopeň (anatomie)
Chorváti
Chvostnatky
Chvostoskoci
Circulatory system?oldid=175738145
Clevelandská dohoda
Coelom
Commons:Featured pictures/cs
Country
Cytoplazma
Dýchací soustava
Daghagtiil
Dennis Quaid
Den vzniku samostatného československého státu
De facto
Dietrich Mateschitz
Difuze
Dočasná ústava
Dohoda (prvá svetová vojna)
Dolné Rakúsko
Dospělec
Drápkovci
Druhoústí
Druhy hlasů
Ductus arteriosus
Ductus venosus
Dutá žíla
Dvoustranně souměrní
Ecdysozoa
Edvard Beneš
Ekdyse#Hormonální řízení svlékání u hmyzu
Ekdyson
Eklem bacaklılar
Elektřina
Elektra Records
Elon Musk
Elton John
Elvis Presley
Embryo
Embryonální vývoj kardiovaskulární soustavy člověka
Encyklopedie
Endotel
Enzym
Epidermis
Epitelová tkáň
Eurypterida
Exoskelet
Federální služba bezpečnosti
File:Blutkreislauf Reptilien.svg
Foramen ovale
Francúzsko
Francis Frith
Francouzská národní knihovna
Fylogeneze
Ganglion
Gastrovaskulární dutina
Geleedpotigen
Geleedpotiges
Gelidpoetege
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Giorgia Meloniová
Girêçikpê
Gliederfüßer
Gonochorismus
Gospel
Habsburgovci
Halloween
Hamburg
Hektár
Hemolymfa
Hermafrodit
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hlavohruď
Hlavonožci
Hltan
Hmyz
Hmyzenky
Holandsko
Hormon
Horní Dvořiště
Hostitel
Hrotnatci
Hruď
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební skladatel
Illinois Jacquet
Imunita (biologie)
Indické námořnictvo
Indie
Instar
Itálie
Játra
Jaderná triáda
Jaekelopterus
Jan Dus
Japonsko
Jazyčnatky
Jednorodí
Jerry Lee Lewis
Jerry Lee Lewis?oldid=1571708
Jiří Kraus
Jižní Korea
Johann Ludwig Christian Gravenhorst
Johnny Cash
Këmbënyjorët
Křídlatí
Kůže
Kambrium
Kapřivci
Karel III. Britský
Karel Kramář
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Karotida
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klad
Klanonožci
Klavír
Klepítkatci
Kmen (biologie)
Kořenohlavci
Košice
Kolej (ubytovací zařízení)
Komunistická strana Číny
Končetina
Konzervativní strana (Spojené království)
Korýši
Kostra člověka
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Krátkochvosti
Krabovci
Krajiny českej koruny
Krev
Krokodýli
Kroužkovci
Krvinka
Kuba
Kukla
Kusadlovci
Kutikula
Kutikula#Kutikula bezobratlých
Kyjonožci
Kyslík
Lülijalgsed
Larva
Laspuateten
Lasturnatky
Leddjur
Leddyr
Ledvina
Leszek Engelking
LGBT
Liðadýr
Liðdýr
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Libri
Liddfööt
Linda Gail Lewis
Liz Trussová
Louisiana
Lužice
Lužickí Srbi
Lupenonožci
Lutherstadt Wittenberg
Lymfatická soustava
Měkkýši
Maďarská republika rád
Maďarsko
Maďarsko-česko-slovenská vojna
Maffie
Makadla
Malá dohoda
Malý krevní oběh
Manažer
Mandibulata
Martinská deklarácia
Martin Luther
Maxillopoda
MCA Records
Melldrosek
Memphis
Mercury Records
Mezenchym
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezoderm
Michal Ambrož
Miilixinximna
Mikrofotografie
Milan Hodža
Milan Rastislav Štefánik
Miloš Zeman
Mimobuněčná tekutina
Mississippi (stát)
Mnohoštětinatci
Mnohonožky
Moč
Morava (región)
Most (mesto)
Motolice
Mozek
MusicBrainz
Mymba ipy apytimby
Myoblast
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národné zhromaždenie
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národný výbor československý
Nórsko
Nadace Wikimedia
Narioutakuojē
Nariuotakojai
Nashville
Nemecké Čechy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecké Rakúsko
Nemecko
Neodermata
Neodermis
Nepohlavní rozmnožování
Nerv
Nervová soustava
Niveljalkaiset
Nizozemská královská knihovna
Nohatky
Norodom Sihanuk
Nymfa
Nymfa (biologie)
Oběhová soustava
Oběhová soustava ptáků
Obojživelníci
Obratlovci
Ocasatí
Odboj během druhé světové války
Opabinia
Orava (región)
Orgánová soustava
Orientační běh
Oslo
Ostrorepi
Otmar Brancuzský
Pásnice (živočich)
Písek
Písničkář
Převodní srdeční systém
Paleozoikum
Panarthropoda
Pancrustacea
Paríž
Parafyletismus
Patogen
Pavouci
Pavoukovci
Pittsburská dohoda
Plíce
Plebiscit
Plicní žíla
Plicní kmen
Plicní oběh
Plicní tepna
Plicnice
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutev
Plyn
Podkarpatská Rus
Podklíčková tepna
Pohlavní rozmnožování
Pohybová soustava
Pokožka (živočichové)
Polarizace (elektrodynamika)
Polská národní knihovna
Polyfyletismus
Polytematický strukturovaný heslář
Pomník svätého Václava
Portál:Živočichové
Portál:Aktuality
Portál:Biologie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Medicína
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Posmkāji
Pot
Pražský hrad
Praha
Prezident
Prezident Spojených štátov
Proměna (biologie)#proměna dokonalá
Proměna (biologie)#proměna nedokonalá
Protesty v Íránu (2022)
Protilátka
Protonefridie
Prvá česko-slovenská republika
Prvá svetová vojna
Prvoústí
Prvoci
Prvohory
Pseudocoel
Ptáci
Pulec
Pupečníková žíla
Pupečníková tepna
Q11068#identifiers
Q11068#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1360
Q202729
Q202729#identifiers
Q202729#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Rakovci
RCA Records
Recentní organismus
Recepčný zákon (1918)
Reformace
Rhythm and blues
Rishi Sunak
Rock and roll
Rock and Roll Hall of Fame
Rolling Stone
Rozmnožovací soustava
Roztoči
Roztočovci
Ruka
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská ríša
Rusko
Rybenky
Ryby
Sèvreská zmluva
Síra
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Sam Phillips
Savci
Schizocoel
Sedemdňová vojna
Sekáči
Sensu lato
Sesterská skupina
Seznam britských králů
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Sherlock Holmes
Sillwichaki
Si Ťin-pching
Skalica (mesto)
SLBM
Sliezsko
Slováci
Slovenská ľudová republika
Slovenská republika rád
Slovensko
Slunce
SNAC
Socializmus
Solifugy
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Arterio main.JPG
Soubor:Arthropoda.jpg
Soubor:Blutkreislauf Amphibien.svg
Soubor:Blutkreislauf Fische.svg
Soubor:Blutkreislauf Reptilien.svg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Dédicace de Jerry Lee Lewis datant de 2007 (collection privée).jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Human circulatory system.svg
Soubor:Jerry Lee Lewis @ Credicard Hall 01 (cropped).jpg
Soubor:Martin Luther, 95 Thesen, 1517, Schlosskirche Wittenberg.jpg
Soubor:Oligochaeta anatomy.svg
Souborný katalog České republiky
Soul
Soustava žláz s vnitřní sekrecí
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Spiš (región)
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Spojené království
Spojené státy americké
Srbi
Srbsko
Srdce
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Střevo
Staromestské námestie (Praha)
Stawonogi
Steroidy
Stonožkovci
Stonožky
Sudetsko
Sudety (región)
Sun Records
Suverenita (právo)
Sval
Svaly
Svijonožci
Svlékání#Svlékání u členovců
Tábor (Česko)
Třída Arihant
Tři králové (protinacistický odboj)
Tactopoda
Tagma (biologie)
Taliansko
Tasemnice
Tavenina
Taxonomická kategorie
Tešínsko
Tenor
Tepénka
Tepna
Tepna podklíčková
Termoregulace
Terst
Tetřívek douglaskový
Texas
Tiswermin
Tkáň
Tomáš Garrigue Masaryk
Trávicí soustava
Trávicí soustava člověka
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Trianonská mierová zmluva
Trilobiti
Trove
Tunica intima
Tunica media
Turecko
Twitter
Tykadla
Užhorod
Uhličitan vápenatý
Univerzitní systém dokumentace
USA
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václavské námestie (Praha)
Véna
Výšková migrace
Vavro Šrobár
Veřejná bezpečnost
Veʻehokohoko
Velbloud
Venula
Versaillská zmluva (1919)
Veselí nad Lužnicí
Vidličnatky
Viktor Dvorčák
Virtual International Authority File
Vláda Rishiho Sunaka
Vlásečnice
Vlastizrada
Volodymyr Zelenskyj
Vylučovací soustava
Vysoká škola
Vzdušnice
Vzdušnicovci
Vznik Československa
Vznik Československa?oldid=13534122
Walk the Line
Wang Jang-ming
Washingtonská deklarácia
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst taxobox
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Woodrow Wilson
WorldCat
Zápal plic
Zadeček
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zglavkari
Zimmerwaldská konference
Zločin z nenávisti
Zpěv
Zpěvák
Zuzana Čaputová
Zuzana Burianová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk