1 — mobilná fáza; 2 — papier; 3 — separovaná zmes; 4 — štandardy; 5 — čelo rozpúšťadlo; 6 — štart

Papierová chromatografia (angl. paper chromatography — PC) je analytická metóda používaná na separáciu a identifikáciu zložiek kvapalných zmesí a roztokov. Pre svoju jednoduchú realizáciu patrí k najčastejšie používaným chromatografickým technikám.

Princíp

Stacionárnu fázu pri papierovej chromatografii tvorí voda absorbovaná na chromatografickom papieri^[1] a mobilnú fázu kvapalina (napr. butanol, pentán, acetón). Pri papierovej chromatografii sa kladie veľký dôraz na čistotu mobilnej fázy a homogénnu štruktúru papiera. Niekedy je možné namiesto chromatografického papiera použiť obyčajný filtračný papier.

Mobilná fáza postupne pomocou kapilárnych síl vzlína po papieri, na ktorom sú v jednej línii (tzv. štart) nanesené pomocou kapiláry separované zmesi a štandardy (t. j. zložky, ktoré v zmesi očakávame). Jednotlivé zložky zmesi sú rôzne rozpustné vo vode absorbovanej na papieri a v mobilnej fáze a preto sú mobilnou fázou unášané rôznou rýchlosťou.

Po určitom čase sa škvrna nanesenej zmesi rozdelí na viacero škvŕn v rôznej vzdialenosti od štartu. Samotný štart nie je nikdy ponorený v mobilnej fáze.

Výsledok separácie rastlinných farbív na papieri.

Podmienkou toho, aby sa zmes dala rozdeliť papierovou chromatografiou je, že všetky zložky musia byť farebné, alebo ľahko vyfarbiteľné. Na vyfarbovanie (tzv. vyvolanie) chromatogramu sa používa najčastejšie amoniak, pary jódu, ninhydrín a UV žiarenie.

Pre každú vytvorenú škvrnu možno vypočítať retardačný (retenčný) faktor R_F:

${\displaystyle R_{\mathrm {F} }={\frac {a}{b}}}$

a — vzdialenosť škvrny od štartu

b — vzdialenosť čela mobilnej fázy od štartu

Hodnota retardačného faktora je pri rovnakých podmienkach (teplota, rozpúšťadlo atď.) reprodukovateľná a slúži na identifikáciu zložiek v zmesi.

Referencie

Pozri aj

Chemický portál

• chromatografia na tenkej vrstve