A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Panna Mária z Philermos | |
| Byzantská ikona | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | svätý Lukáš |
| Rok | okolo roku 46 |
| Technika | ikona |
| Rozmery | 50,4 × 39,7 cm |
| Galéria | Národné múzeum Čiernej Hory Cetinje, Čierna Hora |
Panna Mária z Philermos (tiež Phileremos, Philerme, Filerimos; anglicky: Our Lady of Philermos, grécky: Εικόνα της Υπεραγίας Θεοτόκου της Φιλερήμου, rusky: Филермская икона Божией Матери, srbsky: Пресвета Богородица Филермоса) je byzantská ikona Bohorodičky (gr. Theotokos). Považuje sa za najstarší zachovaný obraz Panny Márie. Jej autorom má byť evanjelista Lukáš. Ikona bola pôvodne uložená v kláštore Phileremos na ostrove Rhodos a neskôr na Malte. Je uctievaná ako patrónka Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu. V súčasnosti je uložená v Národnom múzeu Čiernej Hory v Cetinje.
História
Podľa prvej verzie autorom ikony je svätý Lukáš a zasvätil ju Matke Božej. Okolo roku 46 n.l. mala byť odvezená do Antiochie, rodiska sv. Lukáša, a potom do Jeruzalema. Okolo roku 430 mala byť prevezená do kostola Blacherne v Konštantinopole. V roku 626 ikona zachránila Konštantinopol pred Peržanmi, v roku 1204 ju zobrala latinská armáda a preniesla do Palestíny a odtiaľ na ostrov Malta.
Druhá verzia uvádza, že autorom ikony je evanjelista Lukáš. Na Rodos mala byť prevezená z Jeruzalema, keď bol ostrov ešte pod vládou východných cisárov. Toto je je však sporné, pretože okrem invázií Peržanov v roku 620 a Arabov v rokoch 633 – 665, ostrov Rodos ovládali východní cisári až keď ho v roku 1306 obsadili Špitálnici svätého Jána.
Tretia verzia podľa Magistrálnej buly Rádu johanitov z roku 1497 uvádza, že podľa miestnej tradície sa ikona dostala na Rodos zázrakom, keď priplávala na mori v čase cisára Leva III. (717 – 741).
Podľa ďalšej verzie ju Špitálnici svätého Jána v roku 1395 z Jeruzalema priviezli na ostrov Rhodos a umiestnili do kostola na vrchu Phileremos, podľa ktorého bola pomenovaná. Kvôli tureckej okupácii ostrova v roku 1523 bola prenesená do Talianska a následne do Nice. Keď sa maltézski rytieri dohodli so španielskym kráľom Karolom V. o novom sídle, ikona bola prenesená na Maltu do Valletty (1530 – 1798). Po obsadení ostrova Napoleonom ju maltézski rytieri odviezli v roku 1799 do Ruska a odovzdali ju ruskému cisárovi Pavlovi I.
Jej kovový rám bol nahradený zlatým rámom a zdobením drahými kameňmi. Lem tvorí dvojitý rad 270 diamantov, medzi ktorými sú trojlístky diamantov a rubínov, pričom biele ramená maltézskeho kríža sú zo smaltu. V cárskom Rusku jej boli venované špeciálne každoročné sviatky až do októbrovej revolúcie v roku 1917, keď bola prevezená do Kodane, potom do Berlína a Belehradu. V Čiernej Hore je od roku 1941. Na verejnosti bol prvýkrát vystavená v roku 2002.
Referencie
- ↑ a b The icon of Our Lady of Philermos . . Dostupné online.
- ↑ a b Ikona Bogorodice Filermske – National Museum of Montenegro . . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panna Mária z Philermos
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
