A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Medveď biely | |
.jpg) medveď biely (Ursus maritimus) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ursus maritimus Phipps, 1774 | |
| Synonymá | |
| medveď ľadový medveď polárny | |
.svg) Rozšírenie medveďa bieleho. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Medveď biely[2] (iné názvy: medveď ľadový[3][4][5] ; ľudovo ľadový medveď, polárny medveď; lat. Ursus maritimus) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Ide o medveďa typického pre severnú polárnu oblasť. Oproti ostatným medveďom využíva užšiu ekologickú niku, na ktorú sa výborne adaptoval telesnými vlastnosťami uspôsobenými na nízke teploty, na pohyb na snehu, po ľade a v neposlednom rade na plávanie v chladnej vode. Tepelnú izoláciu mu zabezpečuje hustá srsť a hrubá tuková vrstva pod kožou. Živí sa najmä lovom, pričom jeho hlavnou korisťou sú tulene (Phocidae), zdržujúce sa pri okrajoch morského ľadu. Ak nie je potravy dostatok, žije zo svojej tukovej rezervy a je schopný hladovať po dobu niekoľkých mesiacov.
V kohútiku môže merať až 1,6 metra, dĺžka tela je približne 2,5 metra, a ak stojí na zadných nohách, dosahuje výšku okolo 2,4 – 3,3 metra. Samec môže vážiť 300 – 800 kg (výnimočne aj viac) a najväčšiu hmotnosť dosahuje obvykle pred začiatkom zimy, teda úplne vykŕmený. V súčasnej dobe býva považovaný za najväčšie, alebo skôr najťažšie dravé zviera (predátor či mäsožravec) žijúce na súši. Údajne najväčší doposiaľ známy exemplár dosiahol váhu 1 002 kg a vzpriamený mohol byť vysoký okolo 3,5 metra. Samice sú výrazne menšie a vážia okolo 150 – 350 kg, gravidné do 500 kg.
Obdobie párenia prebieha od konca marca do začiatku júna. Samica je gravidná 6,5 – 9 mesiacov; dochádza u nej k takzvanej utajenej gravidite, kedy sa najprv pozastaví vývoj oplodneného vajíčka a následne sa znovu obnoví v príhodnom čase, spravidla v auguste alebo septembri. Medvieďatá, jedno až štyri (obvykle dve), sa rodia slepé a hluché, s hmotnosťou 450 až 900 gramov. Vo veku 4 – 5 mesiacov sú už schopné zjesť tuhú stravu a až do veku 2 – 3 rokov zbierajú skúsenosti od svojej matky. Do pohlavnej zrelosti sa dostanú pri dovŕšení tretieho až šiesteho roku života. Medveď biely sa vo voľnej prírode len zriedka dožije viac ako 30 rokov. V zajatí sa samica medveďa bieleho dožila takmer 44 rokov.
Medveď biely je chránený v celom svojom areáli medzinárodnými dohodami. Na základe nekompletných štúdií odborníci usudzujú, že v divokej prírode žije okolo 23 000 jedincov (rok 2018), v zajatí cca 300 zvierat (rok 2022). Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) ho od roku 2006, v roku 2008 a po poslednej uvedenej štúdii z roku 2015 vedie ako zraniteľný druh, a to predovšetkým na základe neistej budúcnosti s ohľadom na možné či už pôsobiace hrozby spôsobené človekom alebo zapríčinené v dôsledku klimatických zmien.
Taxonómia a nomenklatúra
Medveď biely je členom rodu Ursus (medveď) a radí sa do čeľade Ursidae (medveďovité). Od ostatných cicavcov rádu Carnivora (šelmy) sa tento rod robustných šeliem rozdelil pred asi 38 miliónmi rokov.[6]
Fylogenetický strom vytvorený na základe fosílnych nálezov dokazuje, že najbližšie príbuzný medveďovi bielemu je medveď hnedý (Ursus arctos). S týmto druhom zdieľa hneď niekoľko spoločných znakov, napríklad podobnú chemicko-biologickú štruktúru mozgu alebo to, že je hostiteľom rovnakých črevných parazitov (napr. Baylisascaris transfuga).[7] Objavené fosílie a genetický výskum (mitochondriálna DNA) naznačuje, že sa od medveďa hnedého oddelil asi pred 300 – 150 tisíc rokmi, pravdepodobne kvôli zmene klímy.[8] Podrobná analýza jadrovej DNA zase preukázala, že sa mohol vyvinúť oveľa skôr, údajne už pred 600 000 rokmi.[9] Avšak novší výskum založený na analýze kompletných genómov ukazuje, že sa jeden od druhého oddelil asi pred 400 000 rokmi.[10] Kostrové pozostatky ďalej prezradili, že podoba jeho stoličiek sa oproti príbuznému druhu zmenila na tie, ktoré sú typické pre mäsožravce (medveď hnedý je všežravec). Stalo sa tak približne v období pred 20 – 10 tisíc rokmi.[11] Za najstaršiu dochovanú fosíliu medveďa bieleho sa považuje nález dolnej čeľuste dospelého samca z roku 2004 na Špicbergoch, ktorej vek sa datuje do doby pred 130 – 110 tisíc rokmi.[8][12]
Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v kladogramoch na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý)[13] a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)[14]:
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
_(white_background).jpg){kind=small}