Paiónios z Mendy

Paiónios (starogr. Παιώνιος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[2]^[3]

Paiónios, grécky sochár z Mendy, tvoril v poslednej tretine 5. storočia pred Kr.^[3] Nemeckí archeológovia v roku 1875 objavili v Olympii mramorovú sochu Niké, okrídlenej bohyne víťazstva, na trojuholníkovom stĺpe. Nápis ju pripisuje Paióniovi:

Μεσσάνιοι καὶ Ναυπάκτιοι ἀνέθεν Διὶ Ὀλυμπίωι δεκάταν ἀπὸ τῶμ πολεμίων. Παιώνιος ἐποίησε Μενδαῖος καὶ τἀκρωτήρια ποιῶν ἐπὶ τὸν ναὸν ἐνίκα.

preklad: Messénčania a Naupaktončania venovali Diovi Olympskému z desiatku vojnovej koristi. Paiónios z Mendy zhotovil, on bol víťaz (v súťaži zhotovenia) v akrotérii na chráme.

- text v starogréčtine^[4]^[5]

Pausanias si po zhliadnutí tohto diela do svojej cestovateľskej príručky zaznamenal: „Dórski Messénčania, prijímajúci kedysi od Aténčanov Naupaktos, venoval do Olympie sochu Niké na stĺpe, je to dielo mendského Paiónia a bolo zhotovené na pamiatku porazených nepriateľov, keď podľa môjho názoru bojovali s Akarňanmi a s Oiniadaičanmi. Sami Messénčania však tvrdia, že je to pamiatka vojenskej výpravy na Sfaktériu po boku Aténčanov a že nenapísali meno nepriateľa zo strachu pred Lakedaimončanmi (Sparťanmi), avšak naproti tomu sa Oiniadaičanov a Akarňanov báť nemuseli. “^[6]

Votívny dar sochy bohyne Niké bol venovaný na pamiatku víťazstva Aténčanov (a Messénčanov) proti Sparte pri Pyle v roku 425 pred Kr. (dobytý bol Pylos a priľahlý ostrov Sfaktéria^[7]).^[3] Túto sochu, kedysi umiestnenú na 9 m vysokom stĺpe, našli pred južným rohom Diovho chrámu. Dnes patrí medzi najvzácnejšie poklady olympijského múzea.^[8]

Podľa Pausania bol Paiónios aj autorom výzdoby východného štítu Diovho chrámu v Olympii.^[9] Odborníci na základe jasne odlišného sochárskeho štýlu však oprávňujú o tom pochybovať a možno predpokladať, že Pausanias bol zle informovaný o svätyni, ktorá bola zhotovená šesť storočí pred jeho návštevou.^[10]

Referencie a bibliografia

↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 143.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Paionios - 1
↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
↑ Inscriptiones Graecae, IvO 259
↑ Robin Osborne, Cambridge University Press, 2007, Debating the Athenian Cultural Revolution str. 162
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 421.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 465.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 382.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 66.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 143.

[:2-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Paionios - 1

[:3-3] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.

[:4-4] Inscriptiones Graecae, IvO 259

[:5-5] Robin Osborne, Cambridge University Press, 2007, Debating the Athenian Cultural Revolution str. 162

[:6-6] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 421.

[:7-7] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.

[:8-8] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 465.

[:9-9] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 382.

[:10-10] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 66.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]