A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Paríž (franc. Paris) | |||
| Hlavné mesto Francúzska | |||
Zhora-dole, zľava-doprava: Montmartre, Eiffelova veža, Louvre, Palais Garnier, Zámok Versailles, Pont des Arts, Katedrála Notre-Dame, Parížske metro a Víťazný obluk
| |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Île-de-France | ||
| Departement | Paríž | ||
| Kantón | Paríž | ||
| Rieka | Seina | ||
| Súradnice | 48°51′36″S 2°20′40″V / 48,86°S 2,344444°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 131 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 28 m n. m. | ||
| Rozloha | 105,4 km² (10 540 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 249 975 | ||
| - aglomerácie | 12 628 266 | ||
| Hustota | 21 347,01 obyv./km² | ||
| Starosta | Anne Hidalgo (PS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 75056 / 75001-75020, 75116 | ||
| INSEE | 75056 | ||
|
Poloha mesta Paríž
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Paris | |||
| Webová stránka: www.paris.fr | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Paríž (franc. Paris, špa. París, nem. Paris, tal. Parigi) je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.[1] Od 17. storočia je Paríž jedným z hlavných európskych centier v oblasti finančníctva, diplomacie, obchodu, módy, vedy a umenia. Paríž je centrom a sídlom vlády regiónu Île-de-France (Parížsky región), ktorý má podľa odhadov z roku 2020 populáciu 12 278 210 obyvateľov, čo je asi 18% obyvateľov Francúzska.[1] Podľa svetového prieskumu ekonomickej spravodajskej jednotky o životných nákladoch v roku 2018 bol Paríž druhým najdrahším mestom na svete po Singapure a pred Zürichom, Hongkongom, Oslom a Ženevou.[2] Iný zdroj uvádza Paríž v roku 2018 ako najdrahšie mesto na svete, spolu so Singapurom a Hongkongom.[3]
Mesto je hlavným železničným, diaľničným a leteckým dopravným strediskom obsluhovaným dvoma medzinárodnými letiskami: Letisko Charlesa de Gaulla (druhé najrušnejšie letisko v Európe) a Paríž-Orly.[4][5] Parížske metro, ktoré bolo otvorené v roku 1900, slúži denne 5,23 miliónom cestujúcim,[6] čím je druhým najrušnejším metrom v Európe po moskovskom metre. Gare du Nord je 24. najrušnejšou železničnou stanicou na svete, avšak ako prvá sa nachádza mimo Japonska, s 262 miliónmi cestujúcimi v roku 2015.[7] Paríž je známy predovšetkým svojimi múzeami a architektonickými pamiatkami: Louvre bolo v roku 2019 jedným z najnavštevovanejších múzeí umenia na svete s 9,6 miliónmi návštevníkov.[8] Musée d'Orsay, Musée Marmottan Monet a Musée de l'Orangerie sú známe svojimi zbierkami francúzskeho impresionistického umenia. Musée National d'Art Moderne má najväčšiu zbierku moderného a súčasného umenia v Európe a Musée Rodin a Musée Picasso vystavujú diela dvoch významných Parížanov. Musée des Arts et Métiers, vytvorený v roku 1794, sa venuje vede a technike. Historická štvrť pozdĺž Seiny v centre mesta je klasifikovaná ako pamiatka UNESCO. Medzi populárne pamiatky v centre mesta patrí katedrála Notre Dame, ktorá bola po požiari dňa 15. apríla 2019 zatvorená kvôli rekonštrukcii. Medzi ďalšie obľúbené turistické miesta patrí gotická kráľovská kaplnka Sainte-Chapelle, ktorá sa nachádza na Île de la Cité; Eiffelova veža, skonštruovaná pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1889; Grand Palais a Petit Palais, ktoré boli postavené pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900; Arc de Triomphe na Champs-Élysées a Bazilika Sacré-Coeur na kopci Montmartre.
Paríž navštívilo v roku 2018 24,5 miliónov turistov, čo bolo stanovené podľa počtu hotelových pobytov, pričom najviac zahraničných návštevníkov pochádzalo zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Číny.[9] V roku 2018 bol po Bangkoku zaradený ako druhé najnavštevovanejšie turistické mesto na svete.[10] Futbalový klub Paris Saint-Germain a ragbyový klub Stade Français sídlia v Paríži. Stade de France s kapacitou 80 000 miest postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998 sa nachádza severne od Paríža v susednej obci Saint-Denis. V Paríži sa každoročne organizuje tenisový turnaj French Open na červenej antuke Roland Garros. Mesto hostilo olympijské hry v rokoch 1900, 1924 a usporiada letné olympijské hry v roku 2024. V meste sa taktiež konali Majstrovstvá sveta FIFA v rokoch 1938 a 1998, majstrovstvá sveta v ragby v roku 2007, ako aj Majstrovstvá Európy UEFA v rokoch 1960, 1984 a 2016; každý júl sa tu končia cyklistické preteky Tour de France.
Etymológia
Názov „Paríž“ je odvodený od jeho pôvodných obyvateľov, keltského kmeňa Parisiov.[11] Mesto nie je pomenované podľa Parisa z gréckej mytológie.
Paríž je často označovaný ako „Mesto svetla“ (La Ville Lumière),[12] a to jednak metaforicky kvôli hlavnej úlohe v dobe osvietenstva, a jednak doslova preto, pretože Paríž bol jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré využívali plynové pouličné osvetlenie. V roku 1829 boli na Place du Carrousel, Rue de Rivoli a Place Vendôme namontované plynové svetlá. V roku 1857 boli osvetlené veľké námestia.[13] V 60. rokoch 20. storočia osvetľovali veľké námestia a ulice v Paríži 56 000 plynových lámp.[14]
Obyvatelia mesta sú v slovenčine označovaní ako „Parížania“, vo francúzštine ako Parisiens.[15]
Dejiny
Pôvodne boli najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža objavené v roku 1991 pri stavebných prácach v štvrti Bercy na ľavom brehu bývalého ramena Seiny. Pozostatky osady zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. skrývali monoxyl, šíp a luk a kostené a kamenné nástroje.[16][17][18]
V roku 2008 bol uskutočnený archeologický objav, ktorý posúva najstaršie osídlenie až do obdobia mezolitu (8000 – 6500 pred Kr.). Neďaleko Seiny boli na predpokladanom brehu bývalého riečneho ramena v 15. obvode v ulici Rue Henry-Farman oproti parížskemu heliportu objavené pozostatky lovcov a zberačov. Miesto bolo opätovne osídlené i v neskorších dobách, v neolite a mladšej dobe železnej.[19][20]
Okolo roku 300 pred Kr. sa na ostrove v Seine usadili Galovia z kmeňa Parisiov, ktorí založili oppidum nazvané Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „močaristé miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. Tradične býva za tento ostrov považovaný ostrov Cité.
Archeologické prieskumy v rokoch 1994 – 2005 ale túto teóriu narušili. Objav veľkého opevneného priestoru o rozlohe 15 ha na území dnešného mesta Nanterre spochybňuje význam hlavného osídlenia na ostrove Cité v dobe pred rímskou nadvládou.[21][22]
Z 1. storočia pred Kr. sa zachovali zlaté mince (statéry), ktoré Parisiovia razili a tiež prvá písomná zmienka o Lutetii, ktorú zanechal Gaius Iulius Caesar z roku 53 pred Kr. vo svojich Zápiskoch o vojne galskej,[23] kde i stručne charakterizoval, že ich mesto leží na ostrove.[24] V máji 52 pred Kr. sa uskutočnila pri Lutetii bitka v ktorej zvíťazil Ceasarov vojvodca Titus Labienus nad galskými kmeňmi Aulerkov, Senonov a Parisiov. Galovia radšej zničili mosty a vypálili vlastné mesto, než by ho prenechali Rimanom. Tí však neobnovili sídlo na ostrove, ale založili nové centrum na južnom, ľavom brehu Seiny, ktorému dali tradičný rímsky pravidelný pôdorys. Oblasť okolo rieky, najmä na severnom, pravom brehu bola veľmi močaristá a územie ponúkalo len niekoľko málo pevných miest. Na juhu naopak vystupovalo návršie (dnešný Montagne Sainte-Geneviève) na ktorého vrcholku sa nachádzalo centrum novej Lutetie.[25]
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
Kapet urobil z Paríža sídelné mesto svojho kráľovstva a založil kráľovský rod Kapetovcov, ktorý vládol vo Francúzsku v priamej línii až do roku 1328. Paríž ako sídlo Kapetovcov získal na význame a získal tým jasnú prevahu nad mestom Orléans.
Na začiatku 11. storočia (posledná zmienka v roku 1007) mizne titul parížskeho grófa a parížske grófstvo ako samostatné územie zaniká, lebo územie je plne v rukách kráľa.[26]


Mesto začalo vyrastať i na druhom brehu. V roku 1137 bol mestský trh presunutý z námestia Place de Grève (dnešné Place de l’Hôtel-de-Ville) na nové miesto na pravom brehu na okraji mesta. Vznikla tak tržnica, neskoršia Les Halles. Prvá zastrešená tržnica bola otvorená v roku 1181.[27] Na pravom brehu v roku 1154 začalo odvodňovanie močiarov medzi mestom a Montmartrom, čím sa začala formovať nová štvrť Marais.[28]
V roku 1163 biskup Maurice de Sully začal výstavbu katedrály Notre-Dame na ostrove Cité, ktorá nahradila predchádzajúci chrám Saint-Étienne. Pri tom bola zbúraná aj nemocnice Hôtel-Dieu a opodiaľ postavená nová. 19. mája 1182 bol vysvätený hlavný oltár katedrály.[29]
Kráľ Filip II. August (1165 – 1223) sa veľmi zaslúžil o rozvoj Paríža, lebo dal vybudovať mohutné mestské hradby. Pred svojim odchodom na tretiu križiacku výpravu nariadil vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Najprv vznikli hradby v rokoch 1190 – 1209 na pravom brehu. Na ľavom brehu prebiehala výstavba v rokoch 1200 – 1215. Chránené územia zahŕňalo 253 ha na oboch stranách rieky. Súčasne začal ako súčasť opevnenia budovať na pravom brehu na západnom okraji mesta kráľovský Louvre ako mocnú pevnosť (prvá časť bola dokončená v roku 1202),[30] kam presídlil z Palais de la Cité, tradičného kráľovského paláca na ostrove Cité.[31]
V roku 1200 sa strhla medzi študentmi a oddielmi parížskeho prévôta bitka pri ktorej zomrelo päť osôb. Aby panovník zabránil ďalším konfliktom, udelil profesorom a študentom privilégium, podľa ktorého spadali pod jurisdikciu parížskeho biskupa. Tým dal základ ku vzniku Parížskej univerzity. Univerzitu uznal pápež Inocent III. vo svojej bule v roku 1215, ktorú roku 1231 potvrdil Gregor IX.[32] Jednotlivé internáty sa sústreďovali na ľavom brehu. Najznámejšiu z nich, Collège de Sorbonne založil v roku 1257 Robert de Sorbon. S miestnou univerzitou sú spojené mená významných teológov ako napr. Albert Veľký a Tomáš Akvinský.[33]
Stredoveký Paríž sa pomaly rozdelil na dva odlišné celky. Na pravom brehu sídlil kráľ a obchodníci, prevládalo tu preto hospodárstvo a politika a na ľavom brehu Seiny sa formovalo intelektuálne centrum.
Aj dlhá vláda Ľudovít IX. (1226 – 1270) znamenala pre Paríž významné zmeny. 26. apríla 1248 bola vysvätená na ostrove Cité Sainte Chapelle,[34] v roku 1254 založil nemocnicu Quinze-Vingts určenú nevidiacim.[35]
Okolo roku 1250 vznikol Cura Regis alebo Parížsky parlament ako kráľovský súdny dvor, ktorého jedinou právomocou bolo súdiť. Napriek názvu nešlo o miestny súd, ale jeho právomoci siahali od Pikardie k Auvergne a od Pays de la Loire k Champagne.[36]
Okolo roku 1300 bol spísaný prvý zoznam názvov parížskych ulíc. V tej dobe v meste žilo asi 150 000 – 200 000 obyvateľov.

V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 – 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
Veľká francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.
Po druhej revolúcii v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.
Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.
V roku 1900 Paríž usporiadal letné olympijské hry a ďalšie v roku 1924.
V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.
Geografia

Paríž sa nachádza v severostrednom Francúzsku, na severnom oblúku rieky Seiny, ktorého hrebeň zahŕňa dva ostrovy, Île Saint-Louis a väčší Île de la Cité, ktoré tvoria najstaršiu časť mesta. Ústie rieky na Lamanšskom prielive (La Manche) je od mesta asi 375 km. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky.[37] Mesto je relatívne rovné a najnižší bod je 35 metrov nad morom. Paríž má niekoľko výrazných kopcov, z ktorých najvyšší je Montmartre s výškou 130 m.[38]
S výnimkou odľahlých parkov Bois de Boulogne a Bois de Vincennes, pokrýva Paríž územie s rozlohou 87 km2. Posledná významná anexia odľahlých území mesta v roku 1860 mu dala nielen modernú podobu, ale vytvorila aj 20 obvodov, ktorých postupnosť určuje krúživý pohyb v smere hodinových ručičiek (mestské časti). Z roku 1860 s rozlohou 78 km2 sa mestské hranice v 20. rokoch 20. storočia mierne rozšírili na 86,9 km2. V roku 1929 boli lesné parky Bois de Boulogne a Bois de Vincennes oficiálne pripojené k mestu a jeho rozloha sa zvýšila na 105 km2.[39] Metropolitná oblasť mesta má rozlohu 2 300 km2.[40]
Paríž je 450 km juhovýchodne od Londýna, 287 km južne od Calais, 305 km juhozápadne od Bruselu, 774 km severne od Marseille, 385 km severovýchodne od Nantes a 135 km juhovýchodne od Rouen (miery sú merané od katedrály Notre-Dame).[41]

Podnebie
Paríž má typické západoeurópske oceánske podnebie, ktoré je ovplyvnené severoatlantickým prúdom. Celková klíma v priebehu celého roka je mierna a mierne vlhká.[42] Letné dni sú zvyčajne teplé a príjemné s priemernými teplotami medzi 15 a 25 °C a priamym slnečným žiarením.[43] Každý rok je však niekoľko dní, kedy teplota stúpne nad 32 °C. Niekedy sa vyskytujú dlhšie obdobia intenzívnejšieho tepla, ako napríklad vlna horúčav v roku 2003, kedy teploty prekročili niekoľko týždňov 30 °C, v niektorých dňoch dosiahli 40 °C a v noci zriedka klesli.[44] Jar a jeseň majú v priemere mierne dni a svieže noci, ale menia sa a sú nestabilné. V obidvoch ročných obdobiach sa často vyskytuje prekvapivo teplé alebo chladné počasie.[45] V zime je slnečné žiarenie zriedkavé; dni sú chladné, noci chladné, ale zvyčajne nad bodom mrazu pri nízkych teplotách okolo 3 °C. Mesto niekedy vidí slabý sneh alebo blýskanie.[46]
Priemerné ročné zrážky v Paríži sú 641 mm a po celý rok sú zaznamenané rovnomerne rozložené zrážky. Mesto je však známe občasnými prudkými dažďami. Najvyššia zaznamenaná teplota bola 25. júla 2019 42,6 °C[47] a najnižšia 10. decembra 1879 -23,9 °C.[48]
| Priemerné počasie pre Paríž | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia teplota °C (°F) | 16.1 (61) |
21.4 (71) |
25.7 (78) |
30.2 (86) |
34.8 (95) |
37.6 (100) |
42.6 (109) |
39.5 (103) |
36.2 (97) |
28.9 (84) |
21.6 (71) |
17.1 (63) |
42,6 (42,6) |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 7.2 (45) |
8.3 (47) |
12.2 (54) |
15.6 (60) |
19.6 (67) |
22.7 (73) |
25.2 (77) |
25.0 (77) |
21.1 (70) |
16.3 (61) |
10.8 (51) |
7.5 (46) |
16,0 (61) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | 4.9 (41) |
5.6 (42) |
8.8 (48) |
11.5 (53) |
15.2 (59) |
18.3 (65) |
20.5 (69) |
20.3 (69) |
16.9 (62) |
13.0 (55) |
8.3 (47) |
5.5 (42) |
12,4 (54) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 2.7 (37) |
2.8 (37) |
5.3 (42) |
7.3 (45) |
10.9 (52) |
13.8 (57) |
15.8 (60) |
15.7 (60) |
12.7 (55) |
9.6 (49) |
5.8 (42) |
3.4 (38) |
8,8 (48) |
| Najmižšia teplota °C (°F) | -14.6 (6) |
-14.7 (6) |
-9.1 (16) |
-3.5 (26) |
-0.1 (32) |
3.1 (38) |
2.7 (37) |
6.3 (43) |
1.8 (35) |
-3.8 (25) |
-14.0 (7) |
-23.9 (-11) |
−23,9 (−23,9) |
| Zrážky mm (palce) | 51.0 (2.01) |
41.2 (1.62) |
47.6 (1.87) |
51.8 (2.04) |
63.2 (2.49) |
49.6 (1.95) |
62.3 (2.45) |
52.7 (2.07) |
47.6 (1.87) |
61.5 (2.42) |
51.1 (2.01) |
57.8 (2.28) |
637,4 (25,09) |
| Zdroj: {{{source}}} {{{accessdate}}} | |||||||||||||
Administratíva
Mestská vláda

Počas takmer celej svojej dlhej histórie s výnimkou niekoľkých krátkych období riadili Paríž priamo predstavitelia francúzskeho kráľa, cisára alebo prezidenta. Mestu nebola udelená samospráva Národným zhromaždením až do roku 1974.[49] Prvým moderným zvoleným starostom Paríža bol Jacques Chirac, zvolený 20. marca 1977, ktorý sa stal prvým starostom mesta od roku 1793. Súčasnou starostkou je Anne Hidalgo, socialistka, ktorá bola zvolená 5. apríla 2014.[50]
Starosta Paríža je volený nepriamo voličmi Paríža; voliči každého z 20 obvodov mesta volia členov do Conseil de Paris (Parížska rada), ktorá následne volí starostu. Rada sa skladá zo 163 členov, pričom každé obvody majú pridelený počet kresiel v závislosti od počtu obyvateľov, od 10 členov za každé z najmenej obývaných obvodov (1. až 9.) až po 34 členov pre najľudnatejších (15.). Rada sa volí na základe pomerného zastúpenia v uzavretom zozname v dvojkolovom systéme.[51] Zoznamy strán vyhrávajúce absolútnu väčšinu v prvom kole – alebo aspoň pluralitu v druhom kole – automaticky vyhrávajú polovicu sedadiel. Zostávajúca polovica kresiel sa prideľuje úmerne všetkým účastníkom, ktorí získajú najmenej 5% hlasov pomocou metódy najvyšších priemerov.[52] To zaisťuje, že víťazná strana alebo koalícia vždy získa väčšinu kresiel, aj keď nezískajú absolútnu väčšinu hlasov.
Rada je po zvolení vo vláde mesta prevažne pasívna, predovšetkým preto, že sa stretáva iba raz mesačne. Súčasná rada sa delí na koalíciu vľavo s 91 členmi vrátane socialistov, komunistov, zelených a extrémnej ľavice; a 71 členov za stredo-pravú, plus niekoľko členov z menších strán.[53]
Každý z 20 parížskych obvodov má svoju vlastnú radnicu a priamo volenú radu (conseil d'arrondissement), ktorá si volí starostu obvodného súdu.[54] Rada každého okresu sa skladá z členov Conseil de Paris a tiež členov, ktorí pôsobia iba v rade okresu. Počet zástupcov starostu v každom obvode sa líši v závislosti od počtu obyvateľov. Celkovo je 20 starostov v obvode a 120 zástupcov starostu.
Rozpočet mesta na rok 2018 bol 9,5 miliárd €, s deficitom 5,5 miliárd €. 7,9 miliárd € bolo určených na správu mesta a 1,7 miliardy € na investície. Počet zamestnancov mesta sa zvýšil zo 40 000 v roku 2001 na 55 000 v roku 2018. Najväčšia časť investičného rozpočtu bola určená na bývanie (262 miliónov €) a na nehnuteľnosti (142 miliónov €).[55]
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ústava Spojených států amerických
Ústavní právo
Číňané
Čínština
Čína
Čínská občanská válka
Čínská republika (1912–1949)
Čínská republika (rozcestník)
Čínská Tchaj-pej
Čínské znaky
Čang Cuo-lin
Čankajšek
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časové pásmo
Čchen Čcheng
Čchen Šuej-pien
Čeština
Čechie (postava)
Čeleď
Čeng Čcheng-kung
Česká Wikipedie
České království
Český olympijský výbor
Česko
Česko na letních olympijských hrách mládeže
Česko na zimních olympijských hrách mládeže
Čou En-laj
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Říše Čching
Řecko
Šanghaj
Šerm na letních olympijských hrách
Šimonosecká mírová smlouva
Španělské impérium
Španělsko
Švédsko
Švýcarsko
Ťi-lung
Ťiang-su
Ťiang Ťing-kuo
.台湾
.台灣
.tw
1. leden
1469
1494
16. prosinec
1894
1896
1905
1912
1914
1924
1944
1963
1966
1972
1974
1975
1978
1993
20. květen
2017
23. červen
23. říjen
23. duben
24. duben
24. prosinec
25. duben
29. duben
29. květen
3. květen
5. duben
Akrobatické lyžování na zimních olympijských hrách
Akt (výtvarné umění)
Albert Meyer (fotograf)
Alegorie
Aljaška
Alma mater
Alpské lyžování na zimních olympijských hrách
Americký dolar
Amnesty International
Angličtina
Antické olympijské hry
Appeasement
ARISF
Asimilace (sociologie)
Asociace MOV uznaných mezinárodních sportovních federací
Atayalština
Athénské olympijské mezihry
Athény
Atletika na letních olympijských hrách
Australská národní knihovna
Austronéské jazyky
Autoritní kontrola
Avery Brundage
Bílý teror (Tchaj-wan)
Běh na lyžích na zimních olympijských hrách
Badminton na letních olympijských hrách
Baseball na letních olympijských hrách
Basketbal na letních olympijských hrách
Belgie
Belize
Biatlon na zimních olympijských hrách
Biatlon na zimních olympijských hrách mládeže
BIBSYS
Boby na zimních olympijských hrách
Boj o Filipíny (1941–1942)
Box na letních olympijských hrách
Buddhismus
Cchaj Jing-wen
Cedr
Chamonix-Mont-Blanc
Chráněná krajinná oblast Slavkovský les
CiNii
Colorado
Commons:Featured pictures/cs
Cukrová třtina
Curling na zimních olympijských hrách
Cyklistika na letních olympijských hrách
Dějiny Tchaj-wanu
Delaware
Demetrius Vikelas
Demokratická pokroková strana (Čínská republika)
Demokratická strana (USA)
Demokratizace
Demokratizace Tchaj-wanu
De facto
Diktatura
Diplomacie
Disident
Dolní komora
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá krize v Tchajwanské úžině
Druhá světová válka
Dušan Grúň
Dwight D. Eisenhower
Dynastie Čching
Dynastie Ming
Encyklopedie
Evan O'Neill Kane
Evropa
Evropská unie
Evropský parlament
Ferenc Kemény
FIFA
Filipíny
Filosofie
Florida
Fontána
Fotbal na letních olympijských hrách
Francie
Francouzština
Francouzská národní knihovna
František Kroutil
Fu-ťien
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník OSN
Geodata
Georgij Mondzolevskij
Gil Vicente FC
Golf na letních olympijských hrách
GRU
Guatemala
Házená na letních olympijských hrách
Haiti
Hakka
Hana Brejchová
Harry S. Truman
Havaj
Helena Langšádlová
Henri de Baillet-Latour
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní město
Hlavní strana
Honduras
Hongkong
Horní komora
Humza Yousaf
Hustota zalidnění
Hymna Tchaj-wanu
Hyperinflace
Illinois
Imigrace
Incident 28. února
Index lidského rozvoje
International Standard Book Number
Irsko
Isadore Singer
ISO 3166-1
ISO 3166-2:TW
Itu Aba
Izrael
Jü-šan
Jüan Š’-kchaj
Jachting na letních olympijských hrách
Jacques Rogge
Jamajka
James King and the Lonewolves
Janez Janša
Jan Železný
Japonské císařství
Japonsko
Jazyk (lingvistika)
Jehuda Amichai
Jen Ťia-kan
Jeu de paume na Letních olympijských hrách 1908
Jezdectví na letních olympijských hrách
Jiří Kejval
Jiří Stanislav Guth-Jarkovský
Jižní Dakota
Jižní Korea
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Jihočínské moře
Joe Biden
John Cale
Josef Gruss (lékař)
Juan Antonio Samaranch
Judo na letních olympijských hrách
Křovinná vegetace
Kabinet Spojených států amerických
Kalifornie
Kanoistika na letních olympijských hrách
Kanton (vexilologie)
Kapitol Spojených států amerických
Karate na letních olympijských hrách
Karel Skopal
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
Kilometr čtvereční
Kirsty Coventryová
Komunistická strana Číny
Koncentrační tábor Lety
Konsenzus
Korejská válka
Korupce
Království Tung-ning
Krasobruslení na olympijských hrách
Kriket na Letních olympijských hrách 1900
Krize v Rudém moři
Kroket na Letních olympijských hrách 1900
Kryštof Kolumbus
Kuang-tung
Kultura
Kuomintang
Labe
Laj Čching-te
Lakros na letních olympijských hrách
Lausanne
Lední hokej na olympijských hrách
Legislativní dvůr
Letní olympijské hry
Letní olympijské hry 1896
Letní olympijské hry 1900
Letní olympijské hry 1904
Letní olympijské hry 1908
Letní olympijské hry 1912
Letní olympijské hry 1916
Letní olympijské hry 1920
Letní olympijské hry 1924
Letní olympijské hry 1928
Letní olympijské hry 1932
Letní olympijské hry 1936
Letní olympijské hry 1940
Letní olympijské hry 1944
Letní olympijské hry 1948
Letní olympijské hry 1952
Letní olympijské hry 1956
Letní olympijské hry 1960
Letní olympijské hry 1964
Letní olympijské hry 1968
Letní olympijské hry 1972
Letní olympijské hry 1976
Letní olympijské hry 1980
Letní olympijské hry 1984
Letní olympijské hry 1988
Letní olympijské hry 1992
Letní olympijské hry 1996
Letní olympijské hry 2000
Letní olympijské hry 2004
Letní olympijské hry 2008
Letní olympijské hry 2012
Letní olympijské hry 2016
Letní olympijské hry 2020
Letní olympijské hry 2024
Letní olympijské hry 2028
Letní olympijské hry 2032
Letní olympijské hry 2036
Letní olympijské hry mládeže
Letní olympijské hry mládeže 2010
Letní olympijské hry mládeže 2014
Letní olympijské hry mládeže 2018
Letní olympijské hry mládeže 2026
Lety (okres Písek)
Libanonská vlajka
Library of Congress Control Number
Lin Sen
Li Čchiang
Li Cung-žen
Li Jüan-chung
Li Teng-chuej
Lord Killanin
Lovci lebek
Lukostřelba na letních olympijských hrách
Lyžování handicapovaných na zimních olympijských hrách
Lyndon B. Johnson
Ma-cu (souostroví)
Madagaskar
Mandžuové
Mao Ce-tung
Marshallovy ostrovy
Matyáš Korvín
Ma Jing-ťiou
Medailové pořadí na olympijských hrách
Mezinárodní šachová federace
Mezinárodní šermířská federace
Mezinárodní automobilová federace
Mezinárodní basketbalová federace
Mezinárodní biatlonová unie
Mezinárodní bobová a skeletonová federace
Mezinárodní boxerská asociace
Mezinárodní bruslařská unie
Mezinárodní cyklistická unie
Mezinárodní federace amerického fotbalu
Mezinárodní federace badmintonu
Mezinárodní federace bandy
Mezinárodní federace kolečkových sportů
Mezinárodní federace ledního hokeje
Mezinárodní federace motocyklistů
Mezinárodní federace orientačního běhu
Mezinárodní federace sportovního lezení
Mezinárodní federace stolního tenisu
Mezinárodní florbalová federace
Mezinárodní golfová federace
Mezinárodní gymnastická federace
Mezinárodní házenkářská federace
Mezinárodní hokejová federace
Mezinárodní horolezecká federace
Mezinárodní judistická federace
Mezinárodní kanoistická federace
Mezinárodní korfbalová federace
Mezinárodní letecká federace
Mezinárodní lyžařská federace
Mezinárodní olympijský výbor
Mezinárodní organizace pro normalizaci
Mezinárodní právo
Mezinárodní skialpinistická federace
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní tenisová federace
Mezinárodní volejbalová federace
Mezinárodní vzpěračská federace
Mezinárodní zápasnická federace
Michigan
Mike Johnson
Mike Pompeo
Ministerstvo zahraničních věcí České republiky
Ministr zahraničních věcí Spojených států amerických
Miroslav Macek
Moderní gymnastika na letních olympijských hrách
Moderní pětiboj na letních olympijských hrách
Mongolsko
Moratorium
MusicBrainz
Muzeum romské kultury
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Chile
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní muzeum
Národní olympijský výbor
Národní palácové muzeum
Národní park Jü-šan
Národní park Taroko
Německo
Nadace Wikimedia
Nauru
New Power Party
New York (stát)
Nizozemská koloniální říše
Nizozemská královská knihovna
Nová Tchaj-pej
Nový tchajwanský dolar
Nový Zéland
Novinky.cz
Obyvatelstvo
Ohio
Okres Ťin-men
Olomouc
Olympijská charta
Olympijská hymna
Olympijská ocenění
Olympijská vlajka
Olympijské hry
Olympijské hry#Olympijské symboly
Olympijské hry mládeže
Olympijské skandály a kontroverze
Olympijský oheň
Olympijský slib
Olympijský stadion
OpenStreetMap
Oportunismus
Orchidejový ostrov
Oregon
Organizace spojených národů
Ostrov
Otcové zakladatelé Spojených států amerických
Písek (město)
Pólo na letních olympijských hrách
Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Přetahování lanem na letních olympijských hrách
Paříž
Palau
Paleolit
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pandemie covidu-19
Pan Ki-mun
Paraguay
Paralympijské hry
Parlament
Paul Auster
Pchin-jin
Peking
Pelota na Letních olympijských hrách 1900
Pensylvánie
Peskadorské ostrovy
Peter Demetz
Petro Prokopovyč
Petr Novotný (sklář)
Pierre de Coubertin
Pirát
Plážový volejbal na letních olympijských hrách
Plavání na letních olympijských hrách
Politický systém Spojených států amerických
Politik
Poloprezidentská republika
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Spojené státy americké
Portál:Sport
Portugalská koloniální říše
Pozemní hokej na letních olympijských hrách
Praha
Prataské ostrovy
Premiér Čínské republiky
Prezident Čínské republiky
Prezident Spojených států amerických
Provincie
První čínsko-japonská válka
První krize v Tchajwanské úžině
Puštíkovití
Q11701#identifiers
Q11701#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q335219
Q335219#identifiers
Q335219#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q40970
Rackets na Letních olympijských hrách 1908
Rada bezpečnosti OSN
Ragby na letních olympijských hrách
Reforma
Republikánská strana (USA)
Republika Tchaj-wan
Reuters
Rhode Island
Richard Nixon
Richard Tandy
Robert Kvaček
Roque na Letních olympijských hrách 1904
Rozhlas a televize Slovenska
Rozloha
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rychlobruslení na zimních olympijských hrách
Saúdská Arábie
Sanfranciská mírová smlouva
Senát Spojených států amerických
Severní Dakota
Severní Karolína
Severní Makedonie
Severní ostrov (Nový Zéland)
Severská kombinace na zimních olympijských hrách
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam odebraných olympijských medailí
Seznam olympijských sportů
Seznam olympijských zkratek
Seznam představitelů Tchaj-wanu
Seznam prezidentů Čínské republiky
Seznam prvních ministrů Skotska
Seznam sportovců podle získaných medailí na letních olympijských hrách
Seznam sportovců podle získaných medailí na zimních olympijských hrách
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam zemí na letních a zimních olympijských hrách
Short track na zimních olympijských hrách
Siao-liou-čchiou
Sigfrid Edström
Singapur
Si Ťin-pching
Skateboarding na letních olympijských hrách
Skeleton na zimních olympijských hrách
Skoky do vody na letních olympijských hrách
Skoky na lyžích na zimních olympijských hrách
Skoky na trampolíně na letních olympijských hrách
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Slunečnicové hnutí
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
SNAC
Snowboarding na zimních olympijských hrách
Softball na letních olympijských hrách
Soubor:二次霧社事件.jpg
Soubor:(118th) US House of Representatives.svg
Soubor:228 Incident h.jpg
Soubor:Albert Meyer 4 Olympia 1896.jpg
Soubor:Atlas Blaeu-Van der Hem - Taioan.jpg
Soubor:Bombing campaign. Southeast Asia & the Pacific - NARA - 292592.jpg
Soubor:Crossing the ocean and triumphant return.jpg
Soubor:Eisenhower visits Taiwan (June 1960).jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Flag of the Republic of China.svg
Soubor:Flag of the United States House of Representatives.svg
Soubor:International Olympic Committee Headquarters (2).jpg
Soubor:International Olympic Committee logo 2021.svg
Soubor:Isadore Singer 1977.jpeg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:National Emblem of the Republic of China.svg
Soubor:Nixon and Chou En-Lai speaking at a banquet - NARA - 194410.tif
Soubor:Portrait of Zheng Chenggong (detail).jpg
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:President Yen Chia-kan.png
Soubor:REPUBLIC OF CHINA (TAIWAN) PASSPORT 2020.png
Soubor:ROC Taiwan (orthographic projection).svg
Soubor:Seal of the United States House of Representatives.svg
Soubor:Surrender ceremony Taiwan 1945.jpg
Soubor:Taiwanese aborigines deerhunt2.png
Soubor:United States House of Representatives chamber.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Youth Olympic Logo.png
Sovětský svaz
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/11/46.518055555556/6.5969444444444/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7079-994-3
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Sport
SportAccord
Sportovní gymnastika na letních olympijských hrách
Sportovní lezení na letních olympijských hrách
Sportovní lezení na letních olympijských hrách mládeže
Sportovní střelba na letních olympijských hrách
Státní hymna
Státní znak Tchaj-wanu
Standardní čínština
Standardní česká transkripce čínštiny
Stolní tenis na letních olympijských hrách
Styl
Sunjatsen
Surfing na letních olympijských hrách
Světová atletika
Světová curlingová federace
Světová federace karate
Světová lukostřelecká federace
Světová potápěčská konfederace
Světová zdravotnická organizace
Svatá Lucie
Svatý Kryštof a Nevis
Svatý Vincenc a Grenadiny
Svazijsko
Synchronizované plavání na letních olympijských hrách
Taekwondo na letních olympijských hrách
Tamsui
Taoismus
Tchaj-nan
Tchaj-pej
Tchaj-wan
Tchaj-wan (ostrov)
Tchaj-wan (rozcestník)
Tchajwanský dolar
Tchajwanský průliv
Tenis na letních olympijských hrách
Tetování
Texas
Thomas Bach
Tibet
Tongyong pinyin
Triatlon na letních olympijských hrách
Trove
Tuan Čchi-žuej
Tuvalu
Uchazeči o pořádání olympijských her
Ukrajina
Umělecké soutěže na letních olympijských hrách
Univerzitní systém dokumentace
Usnesení
Uznaný sport
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Věra Čáslavská
Většinový volební systém
Valné shromáždění OSN
Vatikán
Veřejnoprávní médium
Velikonoční ostrov
Vermont
Veslování na letních olympijských hrách
Veto
Viceprezident
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vladimír Černušák
Vlajka Tchaj-wanu
Vlastní Čína
Vltava
Vodní motorismus na Letních olympijských hrách 1908
Vodní pólo na letních olympijských hrách
Vojenská akademie Čínské republiky
Volby ve Spojených státech amerických
Volební obvod
Volební systém
Volejbal na letních olympijských hrách
Vyhynulý taxon
Vzpírání na letních olympijských hrách
Washington, D.C.
Wellington Koo
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Rozpor
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willibald Gebhardt
WorldCat
World Aquatics
Wyoming
Yan Chia-kan?oldid=1218334725
Západní Virginie
Zápas na letních olympijských hrách
Zemědělec
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny české
Zimbabwe
Zimní olympijské hry
Zimní olympijské hry 1924
Zimní olympijské hry 1928
Zimní olympijské hry 1932
Zimní olympijské hry 1936
Zimní olympijské hry 1940
Zimní olympijské hry 1944
Zimní olympijské hry 1948
Zimní olympijské hry 1952
Zimní olympijské hry 1956
Zimní olympijské hry 1960
Zimní olympijské hry 1964
Zimní olympijské hry 1968
Zimní olympijské hry 1972
Zimní olympijské hry 1976
Zimní olympijské hry 1980
Zimní olympijské hry 1984
Zimní olympijské hry 1988
Zimní olympijské hry 1992
Zimní olympijské hry 1994
Zimní olympijské hry 1998
Zimní olympijské hry 2002
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2010
Zimní olympijské hry 2014
Zimní olympijské hry 2018
Zimní olympijské hry 2022
Zimní olympijské hry 2026
Zimní olympijské hry 2030
Zimní olympijské hry 2034
Zimní olympijské hry 2038
Zimní olympijské hry mládeže
Zimní olympijské hry mládeže 2012
Zimní olympijské hry mládeže 2016
Zimní olympijské hry mládeže 2020
Zimní olympijské hry mládeže 2024
Zvláštní administrativní oblasti v Číně
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


