Oxid olovnato-olovičitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	Pb3O4.
Synonymá	mínium
Vzhľad	jasno-oranžový prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	685,6 g/mol
Teplota topenia	500 °C
Hustota	8,3 g/cm3
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H272, H302, H332, H360, H373, H410 Vety EUH EUH? Vety P P201, P220, P273, P308+313, P501 Európska klasifikácia látok Hrozby Jed (T) Nebezpečná pre životné prostredie (N) Vety R R61, R20/22, R33, R50/53, R62 Vety S S53, S45, S60, S61 NFPA 704 0 2 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	1314-41-6
Číslo UN	1479
EINECS číslo	215-235-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Oxid olovnato-olovičitý (niekedy nazývaný aj mínium) je jasno-oranžový kryštalický alebo amorfný pigment. Chemický vzorec oxidu olovnato-olovičitého je Pb₃O₄. Používa sa na výrobu batérií, krištáľového skla a hrdziodolnej penetračnej farby.

Oxid olovnato-olovičitý má pri izbovej teplote tetragonálnu sústavu, ktorá sa pri teplote 170K (−103,15 °C) mení na rombickú sústavu. Táto zmena ovplyvní iba symetriu kryštálov a mierne ovplyvní medziatómové vzdialenosti a uhly.^[1]

Oxid olovnato-olovičitý sa vyrába kalcináciou oxidu olovnatého s prísunom vzduchu pri teplotách približne 450 °C až 480 °C

6 PbO + O₂ → 2 Pb₃O₄

Oxid olovnato-olovičitý je tiež možné pripraviť pomocou žíhania uhličitanu olovnatého (ceruzitu) s prísunom vzduchu.

6 PbCO₃ + O2 → 2 Pb₃O₄ + 6 CO₂

Ďalším spôsobom je žíhanie olovenej beloby

3 Pb₂CO₃(OH)₂ + O₂ → 2 Pb₃O₄ + 3 CO₂ + 3 H₂O

Ako roztok sa dá Oxid olovnato-olovičitý pripraviť napríklad reakciou olovičitanu draselného a octanu olovnatého.

K₂PbO₃ + 2 Pb (OCOCH₃)₂ + H₂O → Pb₃O₄ + 2 KOCOCH₃ + 2 CH₃COOH

Oxid olovnato-olovičitý je takmer nerozpustný vo vode a etylalkohole. Je rozpustný v kyseline chlorovodíkovej, ktorá sa nachádza aj v žalúdku a preto je toxický pokiaľ je prehltnutý. Je takisto rozpustný v kyseline octovej a zriedenej zmesi kyseliny dusičnej a peroxidu vodíka.

Pri zohriatí na teplotu 500 °C sa začne rozkladať na oxid olovnatý a kyslík, pri teplote 580 °C je rozklad hotový.

2 Pb₃O₄ → 6 PbO + O₂

Oxid olovnato-olovičitý je najčastejšie používaný ako pigment do penetračných náterov na železné objekty. Kvôli svojej toxicite ale má limitované využitie. V minulosti bol používaný spolu s ľanovým olejom ako hrubý, dlhotrvajúci anti-korozívny náter. Využíva sa aj v amatérskej pyrotechnike. Najväčšie využitie ale má pri výrobe olovnatého (krištáľového) skla.

Keď je oxid olovnato-olovičitý vdýchnutý, dráždi pľúca. Pokiaľ ide o vyššie množstvo obeť pocíti kovovú chuť, bolesť v hrudi a brušnú bolesť. Pokiaľ je prehltnutý, rozloží sa v žalúdočných šťavách čo vedie k otrave. Pri vysokých koncentráciách môže byť absorbovaný aj cez kožu. Dlhodobé vystavenie môže v organizmoch viesť k nahromadeniu zlúčenín olova zo symptómami akútnej otravy olovom. Oxid olovnato-olovičitý je karcinogén pre laboratórne zvieratá, nie je ale potvrdené či má karcinogénne účinky aj na ľudí.

1. ↑ Journal of Solid State Chemistry Science Direct