Otto Hahn
nemecký chemik
Narodenie	8. marec 1879 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Úmrtie	28. júl 1968 (89 rokov) Göttingen, Nemecko
Podpis
Odkazy
Commons	Otto Hahn
Chemický portál  Biografický portál

Otto Hahn (* 8. marec 1879, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko – † 28. júl 1968, Göttingen) bol nemecký chemik, považovaný za pioniera rádioaktivity a rádiochémie a otca nukleárnej chémie. Bol nazývaný „zakladateľ atómovej éry“.

V roku 1944 získal Nobelovu cena za chémiu.

Objav rádioizotopov alkalických kovov v uráne ožiarenom neutrónmi a hypotézu o jeho štiepení oznámili s F. Strassmanom 22. decembra 1938 ako pracovníci Kaiser-Wilhelm-Institut für Chemie, Berlin-Dahlem v článku opublikovanom ako O. Hahn, F. Strassmann: Über den Nachweis und das Verhalten der bei der Bestrahlung des Urans mittels Neutronen entstehenden Erdalkalimetalle, Naturwissenschaften Volume 27, Number 1, 11-15 (1939).

Súčasne napísali o tomto objave Lise Meitnerovej, ktorá v tom čase už bola emigrantkou z nacistického Nemecka vo Švédsku. O pár týždňov neskôr, 11. februára 1939 zaslala L. Meitnerová s Ottom Frischom do časopisu Nature, už ako pracovníčka Physical Institute, Academy of Sciences, v Štokholme, experimentálne potvrdenie a vysvetlenie tohto javu štiepením jadier uránu: Lise Meitner, O. R. Frisch: Disintegration of Uranium by Neutrons: a New Type of Nuclear Reaction, Nature, Volume 143, Number 3615, 239 – 240 (1939).

Hahn rezignoval v roku 1934 z Berlínskej univerzity na protest uvoľnenia L. Meitnerovej a ďalších židovských profesorov.

Od júla 1945 do januára 1946 bol ako účastník výskumu atómovej energie v nacistickom Nemecku internovaný v anglickom zajateckom tábore. V tomto čase, decembri 1945 dostal Nobelovu cenu za chémiu za rok 1944 za objav štiepenia uránu, o ktorom dúfal, že bude využitý na dobro ľudstva. Neskôr pocítil horkosť osobnej viny za objav, ktorý končil bombardovaním Hirošimy a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945. Od roku 1948 do roku 1960 bol prezidentom spoločnosti Maxa Plancka pre šírenie vedeckých poznatkov a bojovníkom za zákaz skúšok atómových zbraní.

Po Hahnovi mal byť pomenovaný najprv prvok 105, potom 108, ale navrhovatelia nepredložili spoľahlivé dôkazy svojich objavov. „Vojna“ o prvenstvo objavov transfermiových prvkov skončila v roku 1997 tým, že IUPAC prisúdil týmto prvkom iné názvy a stalo sa tak, že „hahnium“ je možné nájsť len v niektorých starších dokumentoch.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Hahn

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.