Paris a Oinóné, autor:Adriaen van der Werff (1659–1722)

Oinóné alebo Oinóna (starogr. Οἰνώνη – Oinóné, lat. Oenone) je v gréckej mytológii nymfa z Tróady, dcéra riečneho boha Kebréna.

Do Oinóny sa zamiloval mladý pastier Paris,^[1] ako dieťa odvrhnutý syn trójskeho kráľa Priama.^[2] Tento osud Parida stihol potom, čo veštba veštca Aisaka predpovedala, že sa stane príčinou zániku Tróje.^[2] Aisakos dokonca navrhol, aby bol Paris po narodení usmrtený, ale to sa nestalo a veštba sa tak po rokoch naplnila.

Keď Paris jedného dňa pásol stádo a čakal na svoju lásku Oinónu, objavil sa pred ním boh Hermes s bohyňami Hérou, Aténou a Afroditou a podal mu jablko a povedal, že má z rozhodnutia boha Dia dať jablko tej z bohýň, ktorá je najkrajšia. Všetky tri sa mu videli rovnako krásne a bohyne, aby mu pomohli rozhodnúť sa, ponúkli mu moc, vojnovú slávu a lásku najkrajšej zo žien. Paris si vybral ponuku Afrodity, lásku krásnej ženy.^[3]

Paris sa potom zúčastnil pastierskych súťaží a veštkyňa Kassandra v ňom spoznala kráľovho vyhnaného syna a Paris len čo sa dozvedel, že je synom trójskeho kráľa Priama, Oinónu opustil a odišiel do Tróje, kde ho rodičia s radosťou prijali.^[4]

Paris v Tróji už na svoje stretnutie s bohyňami takmer zabudol, ale bohyne nezabudli. Prebudili v ňom túžbu po žene a vnukli mu myšlienku odísť do Sparty, kde žila krásna Helena, manželka spartského kráľa Menelaa a podnietili medzi nimi vzájomnú lásku a Paris ju krátko nato uniesol do Tróje, kde sa s ňou oženil. Gréci potom vypovedali Tróji vojnu a vypravili proti nej mohutné loďstvo a vojsko a po deviatich rokoch obliehania, Tróju v desiatom roku dobyli a zničili.

Paris tiež bojoval vo vojne, nijako sa však v boji nevyznamenával. Okamih jeho slávy sa dostavil až pred jeho smrťou. Zabil veľkého hrdinu Achillea šípom, ako to predpovedala dávna veštba. Krytý vysokými hradbami vystrelil na príkaz boha Apolóna a ten riadil smer šípu do nechránenej Achillovej päty.^[5]Paris bol počas tejto chvíle tiež ranený otráveným šípom Filoktéta^[6] a v bolestiach sa vrátil na Idu, kde bol v mladosti pastierom. Spomenul si na Oinóné, nestihol ju však už nájsť.

Oinóné sa o jeho smrti dozvedela a ponáhľala sa s ním rozlúčiť. Naposledy mu prejavila svoju lásku tak, že sa vrhla do plameňov jeho pohrebnej hranice a zomrela s ním.^[7]

Referencie

Zdroje

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí.  : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oinóné na českej Wikipédii.