A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Odeón alebo ódeion (starogr. ᾠδεῖον – ódeion, lat. odeum) bola starogrécka menšia verejná budova, architektonicky a funkčne podobná divadlu, v ktorej sa konali prednášky, recitačné a hudobné prednesy a iné podujatia.[1][2]
Termín odeón („hudobná sála“) sa v obecnom zmysle používa pre akékoľvek starogrécke malé divadlo (nachádzali sa najmä vo väčších mestách[3]), spravidla štvorcového, obdĺžnikového alebo polkruhového pôdorysu so stupňovito upraveným hľadiskom a menším javiskom,[4] z ktorých väčšina bola zastrešená, avšak tento výraz mohol mať svoj pôvod i v odeóne, ktorý v 5. stor. pred Kr. dal postaviť Perikles v Aténach. Bola to veľká budova s pravouhlým pôdorysom (v tvare obdĺžnika) s drevenou strechou podobnej pyramíde, ktorú vo vnútri podopieralo veľké množstvo stĺpov.[2] V dobe Periklovej stál odeón pod juhovýchodným svahom Akropole a slúžil najmä pre hudobné súťaže (mousikoi agónes, súťaží na kithare a flaute) počas Panathenajských slávností.[5][6]
Väčšina učencov súhlasí s Plutarchom, ktorý tvrdí, že táto budova bola postavená podľa perzského vzoru (bola replikou trónnej sály kráľa Xerxa): „Ódeion, ktorý bol vnútorne usporiadaný s mnohými radmi sedadiel a mnohými stĺpmi, mal strechu, ktorá smerovala k jedinému vrcholu, bolo presnou kópiou trónnej budovy Veľkého kráľa, ako sa hovorí, a aj tento bol postavený pod dohľadom Perikla... Perikles, túžiaci po cti, teda po prvýkrát nariadil, aby sa v rámci panathénskeho festivalu konala hudobná súťaž; bol zvolený za usporiadateľa a on určil spôsob, akým mali ľudia súťažiť v hre na flaute, spievať alebo hrať na kithare.“ [7][8][6]
Okrem toho sa tento odeón svojimi rozmermi nápadne podobal audienčným sálam v Súsach alebo Persepolise (aj šírka sieňových stĺpov alebo ich rozostupy). Viacerí učenci pozorovali tieto podobnosti a pri ich interpretácii im pripisovali rôzne stupne významnosti. Je však ťažké uveriť, že táto zhoda mohla vzniknúť pri obyčajnej náhode. Hypostylová sieň (stĺpová sieň) pochádzala pôvodne z iránskej náhornej plošiny a bola celkom cudzia pre grécku architektonickú tradíciu.[9]
Rimania tento výraz prijali v augustových časoch pre budovy podobného dizajnu a použitia, a preto nie je totožný s Periklovým odeónom, ktorý nebol divadelnou budovou v gréckom alebo rímskom zmysle, ale skôr monumentálna hypostylová sieň postavená podľa perzského vzoru. Z toho možno usudzovať, že odeón ako divadelný variant nie je fenoménom antiky, ale obmedzený na éru Rímskej ríše. Odeóny sú podľa svojej štruktúry menšie, pravouhlé, kryté a divadlo pripomínajúce stavby. Na začiatku bola dôležitým rozlišovacím znakom v porovnaní s budovami otvorených divadiel aj veľkosť, no v období Rímskej ríše to už neplatilo. Termín odeón teda nie je termínom z gréckej antiky, ale v súčasnom kontexte má rímsky pôvod.[1]
Referencie
- ↑ a b Das Odeion. Entwicklung und Ambiguität. München : GRIN Verlag, 2023. ISBN 978-33-4691-507-8. S. 1-2.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 228-229.
- ↑ Petr Pokorný. Řecké dědictví v Orientu. Praha : ISE, 1993. ISBN 978-80-8524-150-1. S. 208.
- ↑ Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 622.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 280.
- ↑ a b Jeffrey M. Hurwit. The Athenian Acropolis. Cambridge : CUP Archive, 2000. ISBN 978-05-2142-834-7. S. 216.
- ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Perikles, 13,5-6
- ↑ Margaret M. Miles. A Companion to Greek Architecture. Chichester : John Wiley & Sons, 2016. ISBN 978-11-1832-761-6. S. 347.
- ↑ T. Leslie Shear Jr.. Trophies of Victory. Princeton : Princeton University Press, 2016. ISBN 978-14-0088-113-0. S. 223.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk