A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Oľga N. Skobeleva | |
Biografické údaje | |
---|---|
Rodné meno | Poltavceva |
Narodenie | 1823 Ruská ríša |
Úmrtie | 6. júl 1880 (56 – 57 rokov) Plovdiv, Východná Rumélia |
Profesia | sociálna pracovníčka a aktivistka |
Národnosť | ruská |
Rodina | |
Manžel | |
Deti | Michail Dmitrijevič Skobelev |
Odkazy | |
Oľga Nikolajevna Skobelevová (multimediálne súbory) | |
Oľga Nikolajevna Skobelevová (rus. О́льга Никола́евна Ско́белева – Oľga Nikolajevna Skobeleva, rodená Poltavcevová; rus. Полта́вцева – Poltavceva; * 1823, Ruská ríša – † 6. júl 1880, Plovdiv, Východná Rumélia; dnešné Bulharsko) bola ruská sociálna aktivistka, bola matkou ruského generála Michaila Skobeleva.[1][2][2][3]
Život
Narodenie a život do rusko-tureckej osloboditeľskej vojny
Olga Nikolajevna Skobelevová sa narodila v roku 1823.[1] Vydala sa za ruského[1][2] generálporučíka[2] Dmitriho Ivanoviča Skobeleva.[1][2] 17. septembra 1843 porodila v Petrohrade syna, neskoršieho pechotného generála Michaila Skobeleva, známeho v Bulharsku pod prezývkou Biely generál (bulh. Белия генерал – Belija general).[1]
Život v Bulharsku
Prvýkrát sa dostala na územie dnešného Bulharska v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878, keď mala na starosti správu ruských vojenských lazaretov. Po vojne sa vrátila do Ruska, kde žila do smrti svojho manžela v roku 1879.[1][3]
Po manželovej smrti sa vrátila na územie dnešného Bulharska, kde sa usadila v Plovdive, kde žila až do svojej smrti.[1][3] Pôsobila ako vedúca bulharskej pobočky ruského Červeného kríža.[2] Prostredníctvom Červeného kríža sa jej tiež podarilo zriadiť v Plovdive sirotinec, kde našlo útočisko 250 sirôt, ktorých rodičia boli buď zabití v priebehu potláčania Aprílového povstania v roku 1876,[2][1] alebo zomreli v nasledujúcich rokoch počas rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[1][3] Následne založila sirotince, ale aj školy aj v ďalších bulharských mestách.[1][3] Prispela taktiež k založeniu niekoľkých nemocníc[3][1] a to ako na území Východnej Rumélie, tak aj v Bulharskom kniežatstve.[1]
Smrť
Olga Nikolajevna Skobelevová bola zavraždená 6. júla 1880 večer počas lúpežného prepadnutia ku ktorému došlo keď prechádzala pešo cestou na samotnom okraji Plovdivu.[1][2] Putovala do mesta Čirpan, pričom pri sebe mala hotovosť vo výške 20 000 levov, ktorá mala slúžiť na zakúpenie nemovitosti za účelom založenia ďalšieho sirotinca. Páchatelia jej vraždy neboli odhalení. Jedna z vyšetrovacích verzií smerovala ku kapitánovi východorumelskej polície, ten však krátko po Skobelevovej smrti a začiatku vyšetrovania spáchal samovraždu.[2]
Pozostatky Oľgy Skobelevovej boli prenesené do Ruska a pochované na rodinnom pozemku blízko Petrohradu.[4]
Zaujímavosť
- Na mieste, kde bola Olga Skobelevová zavraždená bol neskôr postavený pamätník venovaný jej pamiatke.[2][3]
- V dôsledku svojej dobročinnej sa stala známa ako Skobelevova matka (bulh. Скобелева майка – Skobeleva majka), keďže touto prezývkou ju s vďačnosťou oslovovali mnohí ľudia, ktorým pomohla.[3]
Galéria
tzv. Skobelevovej dom v Plovdive, kde Olga Skobeleva žila do svojej smrti v roku 1880
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4048 – 4049. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 448 – 449. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 360. (po bulharsky)
- ↑ TrafficNews. Убийството на Олга Скобелева съкрушава Пловдив през 1880 година СНИМКИ . trafficnews.bg, 2017-11-12, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oľga Nikolajevna Skobelevová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Polák
Alexander Šindelár
Alexandr Vaľterovič Litvinenko
Ali paša z Janiny
Andrej Gennadievič Karlov
Anna Kolesárová
Augustína Lívia Pietrantoni
Augusto César Sandino
Brigitte Irrgangová
Charles de Foucauld
Daniel Tupý
Dian Fosseyová
Edgar Julius Jung
Elizabeth Shortová
Erich Mühsam
Ernest Valko
Eugène Terre'Blanche
František Sahula
Gaspard de Coligny
Gianni Versace (osoba)
Giuseppe Puglisi
Ján Cibuľa (športový funkcionár)
Ján Klinovský
Ján Kuciak
Július Nôta
Jarolím Janoštin
Jaropolk I.
Jaroslav Budz
Jean-Paul Marat
Jerzy Popiełuszko
Johann Dick
JonBenét Ramseyová
Jun Po-son
Kristen Frenchová
Kuang-sü
Laurent-Désiré Kabila
Lee Harvey Oswald
Leoš Středa
Liviu Librescu
Mária Gorettiová
Maciej Rataj
Marian Cozma
Martina Kušnírová
Mučenica čistoty
Ngô Đình Diệm
Oľga Nikolajevna Skobelevová
Olivér Halassy
Ondráš (zbojník)
Pak Čong-hi
Paweł Adamowicz
Pedro Eugenio Aramburu
Petrus Ramus
Pier Paolo Pasolini
Róbert Holub
Roger Louis Schütz-Marsauche
Selena (speváčka)
Sharon Tatová
Teodor Romža
The Notorious B.I.G.
Todor Lukanov
Tupac Shakur
Ulug-beg
Veľkolepá Elza (Mágnás Elza)
Victor Jara
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk