Novohradské terasy

	Novohradské terasy
	geomorfologická časť; Juhoslovenskej kotliny
	Okolie Holiše
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okresy	Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec
Nadradená ; jednotka	Lučenská kotlina
Susedné ; jednotky	Oždianska pahorkatina; Poltárska pahorkatina; Lovinobanská brázda; Cinobanské predhorie; Ostrôžky; Jelšovská pahorkatina; Mučínska vrchovina; Fiľakovská brázda; Blhovská vrchovina
Mestá	Lučenec, Veľká nad Ipľom, Holiša, Hrnčiarske Zalužany; Kalinovo, Tomášovce
Rieky	Ipeľ, Krivánsky potok, Suchá
Súradnice	48°18′29″S 19°44′02″V / 48,308°S 19,734°V
Najnižší bod	koryto Ipľa
- poloha	juhozápadný okraj územia
- výška	cca 160 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°18′29″S 19°44′02″V / 48,308°S 19,734°V

Novohradské terasy sú geomorfologickou časťou Lučenskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.^[1] Zaberajú nivu rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec.^[2]

Polohopis

Územie zaberá centrálnu časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie južnú časť Lučenskej kotliny.^[1] Južne susedí Cerová vrchovina a jej podcelky Mučínska vrchovina, Fiľakovská brázda a časť Blhovská vrchovina, východne nadväzuje Rimavská kotlina časťou Oždianska pahorkatina, severne leží Poltárska pahorkatina, Revúcka vrchovina a jej časť Lovinobanská brázda i podcelok Cinobanské predhorie, severozápadne Ostrôžky a západne Jelšovská pahorkatina.^[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Krivánsky potok na severozápade a Suchá na východe.^[2]

Novohradské terasy ležia v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota, Lučenec a Poltár. Z významných sídiel sa v strednej časti nachádza Lučenec a Holiša, v juhozápadnej Veľká nad Ipľom, v severnej Tomášovce a Kalinovo a vo východnej Hrnčiarske Zalužany.^[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 zo Zvolena cez Lučenec do Rožňavy, I/71 z Lučenca do Fiľakova a cesta II/585 z Lučenca do Dolnej Strehovej. Hlavné cesty kopírujú aj železničné trate zo Zvolena do Košíc a Veľkého Krtíša.^[3]

Chránené územie

V severnej časti sa nachádza chránený areál Pod šťavicou a prírodná rezervácia Hrabovo, na juhozápade prírodná rezervácia Dálovský močiar a chránený areál Volavčia kolónia.^[2]

Turizmus

Nížinatá krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam, no je tiež východiskovou oblasťou nenáročných túr.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

[1]

[2]

[3]