Oždianska pahorkatina

	Oždianska pahorkatina
	geomorfologická časť; Juhoslovenskej kotliny
	Okolie Dolných Zahorian
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okresy	Rimavská Sobota, Poltár
Nadradená ; jednotka	Rimavská kotlina
Susedné ; jednotky	Blhovská vrchovina; Novohradské terasy; Poltárska pahorkatina; Cinobanské predhorie; Gemerské terasy
Mestá	Ožďany, Sušany
Rieky	Suchá, Baník
Súradnice	48°24′00″S 19°54′54″V / 48,4°S 19,915°V
Najvyšší bod	Kamenná hora
- výška	359 m n. m.
Najnižší bod	údolie Suchej
- poloha	západný okraj územia
- výška	cca 250 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°24′00″S 19°54′54″V / 48,4°S 19,915°V

Oždianska pahorkatina je geomorfologickou časťou Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.^[1] Zaberá návršia medzi riekou Suchá a Rimava v okrese Poltár a Rimavská Sobota.^[2]

Polohopis

Územie leží v strednej časti Juhoslovenskej kotliny, presnejšie na západnom okraji Rimavskej kotliny.^[1] Južne susedí Blhovská vrchovina, západne sa nachádzajú Novohradské terasy a Poltárska pahorkatina, severne Cinobanské predhorie a východne Gemerské terasy.^[1] Západnú časť územia odvodňujú prítoky Suchej, južnú a východnú prítoky Rimavy.^[2]

Oždianska pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Poltár. Z významných sídiel sa v západnej časti nachádzajú Ožďany a Sušany, vo východnej Kružno a v južnej Husiná.^[2] Strednou časťou vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 z Lučenca do Rimavskej Soboty.^[3] Na juhovýchodnom okraji je vybudovaná vodná nádrž a rekreačná lokalita Kurinec.^[4]

Chránené územie

V juhovýchodnej časti sa nachádza prírodná rezervácia Kurinecká dubina, na severnom okraji Svetlianska cerina.^[2]

Turizmus

Mierne vlnitá krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým v juhovýchodnej časti, v rekreačnej lokalite Kurinec.^[4] Juhovýchodnou časťou cez túto lokalitu prechádza červeno značený Chodník Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.
↑ ^a ^b Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.

[M-4] Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

[1]

[2]

[3]

[4]