Nésiótes

Nésiótes alebo Nesiotes (starogr. Νησιώτης, Νεσιότες) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[2]^[3]^[4]

Sochár Nésiótes, zrejme rodák z Atén, bol činný približne v rokoch 480 až 460 pred Kr. Z jeho nezachovalých sôch je známych niekoľko podstavcov (na všetkých stáli pôvodne bronzové sochy^[2]) objavených v Atike, ktoré signoval spolu s Kritiom.^[5]^[3] Najznámejším ich sochárskym dielom bolo súsošie tzv. Tyranobijcov, ktoré kedysi stálo v Aténach. Ešte v 2. storočí ho videl grécky cestovateľ Pausanias.^[6]

Tyranobijci Harmadios a Aristogeitón previedli v roku 514 pred Kr. atentát na synov aténskeho tyrana Peisistrata (Hipparcha a Hippia) a boli popravení. V roku 510 pred Kr. zhotovil Anténor z Atén súsošie Tyranobijcov (stálo na aténskej agore), ktoré ale v roku 480 pred Kr. dal Xerxes I. previesť do Perzie (do Atén sa vrátilo až za vlády Seleukovcov.^[7])^[3] Atenčania preto v roku 477 pred Kr. poverili Nésióta a Kritia, aby zhotovili nové.^[4] Je známych niekoľko rímskych kópií tohto súsošia.^[3]

Nésiótes a Kritios sa ešte prísne pridŕžali predpisov dórskej bronziarskej školy.^[8] Staroveký spisovateľ Lukianos, ktorý sa v mladosti venoval sochárstvu, uvádza, že niektorí rečníci sú pri prejavoch meraví ako Nésiótove a Kritiove sochy.^[7] Vo vývine gréckeho sochárstva sa síce tieto sochy časovo zaraďujú už do novej epochy,^[8] ale z dôvodov konzervatizmu zachovávajú ešte sčasti tradičný archaický štýl.^[1]

Na základe epigrafických nálezov na podstavcoch zo sôch sa mu pripisuje aj spoluautorstvo dvoch sôch bohyne Atény^[9]^[10] a sochy Epicharina, bežca hoplitodromu,^[11] ktoré stáli na aténskej Akropole.^[12] O soche Epicharina sa zmienil i Pausanias.^[13]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.
↑ ^a ^b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kritios e Nesiotes
↑ ^a ^b ^c ^d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
↑ ^a ^b Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 434.
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 846, IG I³ 847, IG I³ 848, IG I³ 849, IG I³ 850, IG I³ 851
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.
↑ ^a ^b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 76.
↑ ^a ^b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 241.
↑ Inscriptiones Graecae, Raubitschek, DAA 123
↑ Inscriptiones Graecae, Raubitschek, DAA 160
↑ Inscriptiones Graecae, Raubitschek, DAA 120
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ACROPOLI d'Atene
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 70.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:8-1] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kritios e Nesiotes

[:2-3] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.

[:3-4] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 434.

[:4-5] Inscriptiones Graecae, IG I³ 846, IG I³ 847, IG I³ 848, IG I³ 849, IG I³ 850, IG I³ 851

[:5-6] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.

[:6-7] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 76.

[:7-8] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 241.

[:9-9] Inscriptiones Graecae, Raubitschek, DAA 123

[:10-10] Inscriptiones Graecae, Raubitschek, DAA 160

[:11-11] Inscriptiones Graecae, Raubitschek, DAA 120

[:12-12] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ACROPOLI d'Atene

[:13-13] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 70.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]