A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Myrón (starogr. Μύρων – Myrón) (* okolo 500 pred Kr., Eleutherai – † okolo 440/430 pred Kr.) bol jeden z najvýznamnejších sochárov starovekého Grécka.[1][2][3]
Myróna pri tvorbe po prvýkrát v dejinách gréckeho antického umenia zaujala prirodzená podoba vecí, pohyb života a fyzická senzibilita človeka a tak vytvoril diela, ktorým vdýchol skutočný život.[2][1][3]
Biografia
Narodil sa v boiótskych Eleuterách a za vlasť si zvolil Atény.[1][3] V staroveku ho pokladali za žiaka argejského sochárskeho majstra Agelada. Spočiatku v Eleuterách a neskôr hlavne v Aténach tvoril diela, určené prevažne na odlievanie do bronzu. Bol prvý, kto prelomil staré konvencie a vyriešil problém, ako docieliť, aby boli postavy jeho sôch znázornené v pohybe a preto sa jeho diela odlišovali od diel ostatných súvekých umelcov.[4] Zomrel okolo roku 430 pred Kr. na neznámom mieste.[3]
Sochárske diela
Z antických literárnych prameňov je známych devätnásť jeho sôch, z ktorých sa v origináli nezachovala ani jedna, v kópiach len dve.[3] Najznámejšou jeho sochou je Diskobolos (cca 460 pred Kr.[5]), ktorá sa zachovala vďaka viacerým starovekým kópiam.[6] Je to mladý atlét, vrhajúci disk. Obdivuhodný je najmä jeho dynamický postoj. Celé jeho telo sa nakláňa vpred, aby mohlo prudkým švihom pravej ruky vyhodiť disk. Ľavá ruka akoby sa zľahka dotýkala kolena, ktoré Diskobolos vysunul tak ako dnešní atléti, ktorí sa pred vrhom raz alebo dva razy obrátia okolo vlastnej osi. Zaujímavé sú aj jeho krátke vlasy, ktoré netvoria prstence, čo vyhovovalo technike odlievania.[4] Z jej kópii je najlepší Diskobolos Lancelotti z parského mramoru, vyhotovený podľa originálu v 1. stor. pred Kr. (dnes spolu s torzom z rovnakých čias v Rímskom národnom múzeu v Termách).[1] Antickí kritici sa o tomto diele vyjadrovali rozdielne. Kým jedni, ako napríklad Lukianos hovorili o Myrónovom Diskobolovi ako o veľdiele, iní, ktorí akoby nevideli jej technickú dokonalosť, ako rímsky rétor Marcus Fabius Quintilianus sa o ňom vyjadrovali pohŕdavo: „Môže byť ešte niečo väčšmi vyumelkované a kŕčovitejšie ako Myrónov Diskobolos?"[4]
Nemenej uchvacujúce je aj ďalšie jeho dielo, súsošie zvané Aténa a Marsyas, ktoré vytvoril okolo roku 450 pred Kr.[4] Jeho postavy sa zachovali v kópiách, ale oddelene. Bolo objavené aj ich spoločné vyobrazenie na Finlayovej váze z 1., stor. pred Kr., takže predstavu ako dielo kedysi vyzeralo máme.[1] Bohyňa Aténa tu odhadzuje dvojitú píšťalu (diaulos, flautu), ktorú práve vymyslela, lebo hra na tento nástroj jej „kriví" tvár a Silén Marsyas nástroj nadšene dvíha. Jeho tvár dokonale odráža údiv a nadšenie poločloveka, ktorý túži po tomto hudobnom nástroji, kým si ho bohyňa sotva všíma. (Námet bol odrazom vtedajších sporov medzi zástancami tradičnej gréckej kithary a barbarskej píšťaly.)[4][7] V obidvoch týchto dielach ešte badať vplyv dórskej tradície a školy archaických bronziarov, ale vyhotovením a ideovým obsahom už patria medzi diela vrcholného obdobia.[2][7]
Myrónovi sa v antike pripisovali aj iné diela, ktoré sa ale žiaľ stratili. Bola to napríklad socha Dia, ktorá stála v Ríme, v edikule, čo dal postaviť cisár Augustus na Kapitole, alebo sochy bohov a atlétov, o ktorých píšu antickí autori. V staroveku bol obdivovaný jeden z jeho bronzov, znázorňujúci kravu, ktorá bola ako živá, píšu básnici v Palatískej antológii.[2] Aj v Olympii stáli štyri Myrónove bronzové sochy. Staroveký cestovateľ a spisovateľ Pausanias o dvoch Myrónových sochách dvojnásobného olympijského víťaza Lykina zo Sparty, umiestnených v olympijskej Altide, uvádza: „Lykinos si priviedol do Olympie žriebätá, a pretože jedno z nich nebolo pripustené, zaradil žriebätá do preteku dospelých koní a zvíťazil s nimi; i venoval do Olympie dve sochy, diela Aténčana Myróna.“[8]
Odraz v kultúre
Pred Myrónom vznikli veľkolepé umelecké diela v Egypte, v Oriente či v Grécku, ale boli to len diela neosobné a ostali preto pre ľudstvo anonymné. Myrón ako „majster sochárskej momentky" otvoril dvere do sveta klasického sochárstva. Bol svojim vkusom a záujmami nielen veľký umelec, ale aj, ako by sme to dnes povedali, „modernista".[2][7]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c d e Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 369.
- ↑ a b c d e José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 82.
- ↑ a b c d e Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 401.
- ↑ a b c d e José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 184.
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 126.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 370.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,2,2.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myrón (sochár)
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Agasias (syn Dósithea)
Agasias (syn Ménofila)
Agathón (sochár)
Agathón (syn Agathokla)
Agathón z Atén
Agathón z Efezu
Agatharchos (sochár)
Agatharchos (syn Dionysia)
Agorakritos
Akestor (sochár)
Akrón (sochár)
Alkamenes (sochár)
Alxénor (sochár)
Alypos zo Sikyónu
Amfión (sochár)
Amyklaios
Andreas (sochár)
Androsthenes (sochár)
Angelión
Anténor z Atén
Antifanes z Argosu
Antifidas
Antignótos (sochár)
Antignótos (sochár, 4. stor. pred Kr.)
Antigonos z Karystosu (spisovateľ)
Apelleas
Apollónios z Atén
Apollónios z Trallu
Archermos
Argeiadas
Aristónidas (syn Mnasitima)
Aristónidas z Rodosu
Aristón (sochár)
Aristón (syn Dionysia)
Aristandros Mladší
Aristandros Starší
Aristeas z Afrodisiady
Aristeas z Megalopolisu
Aristión z Parosu
Aristofilos z Korintu
Aristogeitón (sochár)
Aristokles (sochár)
Aristokles (syn Kleoita)
Aristokles zo Sikyónu
Aristokles z Kydónie
Aristonous z Aiginy
Aristopeithes
Aristos z Efezu
Arkesilaos (sochár)
Arkesilaos (syn Aristodika)
Artemón (sochár)
Artemidóros z Týru
Asópodóros z Argu
Askaros z Téb
Atótos
Athanodóros z Achaie
Athanodóros z Rodosu
Batón (sochár)
Boéthos z Chalkédónu
Boéthos z Kartága
Bryaxis
Charinos (sochár)
Charmolas
Cheirisofos z Kréty
Chionis z Korintu
Chrysothemis z Argosu
Daidalos zo Sikyónu
Daitóndas zo Sikyónu
Dameas z Kleitoru
Dameas z Krotónu
Damokritos zo Sikyónu
Deinomenes (sochár)
Dionysikles z Milétu
Dionysios (syn Aristóna)
Dionysios z Argosu
Diopeithes (sochár)
Diopeithes z Argosu
Diyllos z Korintu
Dorykleidas
Efedros (sochár)
Endoios
Epigonos (sochár)
Epikrates (syn Apollónia)
Epikrates z Rodosu
Eubios z Téb
Euboulides (otec Eucheira)
Euboulides (sochár)
Euboulides (syn Eucheira)
Euboulides z Atén
Eucheiros (sochár)
Eucheir (sochár)
Eucheir (syn Euboulida)
Eudidaktos (sochár)
Euforión (sochár)
Eufranor z Korintu
Eukadmos z Atén
Eukles z Mylasy
Eumnéstos
Eupalinos z Megary
Euporos (sochár)
Eutelidas z Argosu
Euthykrates (sochár)
Euthykrates zo Sikyónu
Eutychides
Exékestos (sochár)
Faidimos (sochár)
Feidias
Filón (sochár)
Filón z Terméssu
Filiskos z Rodosu
Fradmón z Argosu
Fyles z Halikarnasu
Fyromachos z Atén
Geneleós
Glaukias z Aiginy
Glaukos (syn Epidaura)
Glaukos z Argosu
Hérofón (sochár)
Hektoridas
Heortios
Hermón z Troizény
Hermippos (syn Dioména)
Hermokles z Rodosu
Hippias (sochár)
Hypatodóros z Téb
Iatrokles (syn Pasikrita)
Kéfisodotos Mladší
Kéfisodotos Starší
Kóblanos z Afrodisie
Kólótes (sochár)
Kalamis (sochár)
Kalamis Mladší
Kallón z Aiginy
Kallikles (syn Eunika)
Kallikles (syn Theokosma)
Kallikrates (syn Aristea)
Kallisthenes (sochár)
Kallistonikos z Téb
Kalliteles (sochár)
Kantharos zo Sikyónu
Kleón (sochár)
Klearchos z Rhégia
Kleoitas
Krésilas
Kritios
Leóchares (sochár)
Lokros z Paru
Lykios (syn Ktésidéma)
Lykios (syn Myróna)
Lysón (sochár)
Lysias (sochár)
Lysippos
Lysistratos (sochár)
Lysistratos zo Sikyónu
Ménodotos (syn Artemidóra)
Ménodotos z Rodosu
Ménofantos
Medón zo Sparty
Menaichmos z Naupaktosu
Menelaos (sochár)
Menippos z Kosu
Mnésistratos (sochár)
Mnasitimos (syn Aristónida)
Mnasitimos (syn Telesóna)
Mnasitimos z Rodosu
Myrón (sochár)
Nésiótes
Naukydes z Argosu
Nikodamos z Mainalu
Olympiosthenes
Onétorides (sochár)
Onaithos
Onatas (sochár)
Paiónios z Mendy
Pandios
Pantias z Chiosu
Papias z Afrodisiady
Pasiteles
Patrokles zo Sikyónu
Patrokles z Krotónu
Peisias (sochár)
Periklytos
Persaios (sochár)
Pisón z Kalaureie
Pistón (sochár)
Platthis
Pollis (sochár)
Polydóros (sochár)
Polykleitos Mladší
Polykleitos z Argosu
Polykles Starší
Polykles z Atén
Polymédes z Argosu
Praxias (sochár)
Praxiteles (sochár)
Praxiteles Starší
Ptolichos z Aiginy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk