A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Muskovit | |
KAl₂(Si₃Al)O₁₀(OH)₂ | |
Klasifikácia | |
---|---|
Strunzova klasifikácia | VIII/H.10 (8.vyd.) 9.EC.15 (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 9.EC.15 (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 71.2.2a.1 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Monoklinická sústava |
Zoznam minerálov Muskovit na mindat.org Muskovit na Commons | |
Muskovit (iné názvy: obecná sľuda, draselná sľuda, biela/svetlá sľuda[1]) je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky zásaditý hlinitokremičitan draselný - KAl2(Si3Al)O10(OH,F)2. Bežný horninotvorný minerál, patrí do skupiny sľúd.
Názov muskovit je odvodený od ruského mesta Moskvy, kde sa priehľadný muskovit v stredoveku používal na okenné tabule.[2]
Charakteristika
Tento minerál vytvára tabuľkovité hexagonálne alebo pseudohexagonálne kryštály, veľmi často zdvojčatené. Prizmatické plochy zvierajú takmer 60° uhly, preto majú niektoré kryštály kosoštvorcový obrys. Môže však mať aj šupinkovitý a kryptokryštalický habitus. Často sa vyskytuje v podobe kompaktnej šupinkovitej masy (tzv. sericit). Býva bezfarebný alebo sivý so žltkastým, zeleným (fuchsit), hnedým alebo červeným odtieňom. Vryp má bezfarebný. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným alebo perleťovým leskom[3]. Má tvrdosť 2,5 až 4 v závislosti od smeru. Patrí medzi dioktaédrické sľuby, s ktorými je obmedzene miešateľný. Izoštruktúrny s paragonitom, od ktorého ho možno odlíšiť len pomocou difrakčných metód[4].
Vznik
Vzniká vo vyvretých horninách, ako sú granitoidy. Okrem toho vzniká v premenených horninách, napr. v kryštalických bridliciach. Na muskovit sú bohaté najmä svory, kde vzniká v chloritovej zóne metamorfózy.
Poznávanie
Muskovit je nerozpustný v kyselinách, je vynikajúco štiepateľný, tenké lupienky minerálu sú priehľadné.[3]
Výskyt
Bežný minerál granitov, granodioritov a mnohých ďalších vyvrelých, premenených a zriedkavo aj usadených hornín, hlavne v pieskoch a pieskovcoch. V sedimentoch môže často tvoriť jemné povlaky na plochách vrstvovitosti, keďže kvôli svojej veľkej ploche v suspenzii klesá len pomaly. Prítomnosť muskovitu v sedimentoch je znakom erózie vyvretých alebo premenených hornín. Muskovit odoláva dobre zvetrávaniu a môže byť odnesený aj relatívne ďaleko od svojej zdrojovej oblasti.[5]
Lokality
Na Slovensku
Pekný hrubolupenitý muskovit je pomerne častý v žulových pegmatitoch Malých Karpát, Veľkej Fatry, Nízkych, Vysokých a Západných Tatier.[3]
Vo svete
V Česku je známy výskyt veľkých kryštálov do priemeru 30 cm v pegmatitoch na lokalite Kříženec juhovýchodne od Mariánských Lázní, kde bol v minulosti aj ťažený. Ťažil sa tiež z pegmatitov Na Babe pri Domažliciach. Mineralogické výskyty sú tiež pri Otove, Sušici, Písku, Dolných Boroch, Maršíkove a Kutnej Hore[4].
Najväčší vyťažený monokryštál muskovitu z bane Inikurti v oblasti Nellor v Indii mal priemer 3 metre a dĺžku 5 metrov a vážil 85 ton. Z Ruska sú známe z lokalít Alabaška pri Murzinke a Mamsk v pohorí Ural. V Južnej Amerike sú známe lokality v baniach Rusko a Cruzeiro v oblasti Minas Gerais v Brazílii. Veľké kryštály sú tiež známe z Custeru v Južnej Dakote v USA[6], alebo z Mattawanu v Kanadskej provincii Ontário[4]. Známe ložiská sú aj v Japonsku, Juhoafrickej republike a na Madagaskare[7].
Použitie
V praxi sa využíva ich priezračnosť a dokonalá štiepateľnosť na malé lupienky, ktoré majú vynikajúce elektroizolačné a tepelnoizolačné vlastnosti (teplota tavenia 1300-1400°C), chemickú stálosť a priezračnosť.[8] Ťaží sa prakticky len z žulových pegmatitov. Z veľkých kryštálov sa zhotovujú priezory a okienka pecí, či ochranné okuliare. Práškový muskovit sa používa na výrobu izolátorov a bronzovej farby[7].
Referencie
- ↑ Licker, M.D., 2003, Dictionary of Geology and Mineralogy. McGraw-Hill, New York, s. 212
- ↑ Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 261
- ↑ a b c Minerály a horniny Slovenska, Muskovit . mineraly.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, s. 11
- ↑ Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.
- ↑ a b ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 390.
- ↑ Kraus, I., Kužvart, M. 1987: Ložiska nerud. SNTL, Alfa, Praha, 228 s.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muskovit
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Muskovit na www.mindat.org
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abernathyit
Adamit
Aktinolit
Albit
Allanit-(Ce)
Almandín
Alunit
Alunogén
Analcím
Anglesit
Anhydrit
Ankerit
Annabergit
Antlerit
Antofylit
Aragonit
Astrofylit
Aurichalcit
Azurit
Barit
Beryl
Bindheimit
Brandholzit
Britolit-(Y)
Brochantit
Brookit
Camerolait
Celestín (minerál)
Ceruzit
Cervantit
Chalkantit
Chalkofylit
Chamosit
Childrenit
Chromit
Chryzokol
Copiapit
Cronstedtit
Danburit
Devillín
Diaspor
Dioptas
Dobšináit
Dolomit (minerál)
Dravit
Epidot
Erytrit
Euchroit
Evansit
Ferberit
Ferrimolybdit
Goethit
Halloyzit
Halotrichit
Hematit
Hydroxylapatit
Ilmenit
Kalcit
Kankrinit
Kaolinit
Karnotit
Kasiterit
Kermezit
Klinoklas
Korund
Kremeň
Krokoit
Kuprit
Kyanit
Langit
Laumontit
Lepidokrokit
Libethenit
Mínium
Magnetit
Magnezit
Malachit
Masikot
Montmorillonit
Mrázekit
Muskovit
Olivenit
Opál
Ortoklas
Palygorskit
Posnjakit
Pseudomalachit
Pyrofylit
Pyrop
Rodochrozit
Rodonit
Rutil
Sépiolit
Sadrovec
Siderit
Skolecit
Skoryl
Smithsonit
Spinel
Staurolit
Strontianit
Talk
Tenorit
Tirolit
Titanit
Topás
Torbernit
Tremolit
Tridymit
Tyrkys
Uraninit
Uvarovit
Valentinit
Variscit
Vashegyit
Vermikulit
Wavellit
Wulfenit
Zirkón
Zunyit
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk