Murat (rieka)

	Murat; Východný Eufrat
	tur. Murat Nehri; starogr. Ἀρσανίας – Arsanias
	turecká rieka
	Rieka Murat v blízkosti železničnej dráhy
Štát	Turecko
Zdrojnica	Aladağ, pod horou Muratbaşı
Ústie	Eufrat
Dĺžka	722 km
	Wikimedia Commons: Murat River
	Geografický portál

Murat (iné názvy: Murat Nehri^[1], Murat Suyu^[2], Východný Eufrat^[1]; v Asýrii: Arsania alebo starogr. Ἀρσανίας – Arsanias^[2]^[3]) je rieka vo východnom Turecku, najvýznamnejší prítok rieky Eufrat.^[4]

Rieka pramení v Aladağu, pod vrchom Muratbaşı^[4], medzi Vanským jazerom a Ägri. Meria 722^[5] kilometrov. Pôvodne sa rieka severozápadne od mesta Elazığ zlievala s riekou Karasu a vytvárala najväčšiu rieku Blízkeho Východu, Eufrat, dnes sa rieka vlieva do najväčšej vodnej nádrže v Turecku – Keban Barajı (postavená v roku 1974).^[5]^[6]

Názov

Turecký názov Murat pochádza z pomenovania Murád (respektíve Murád-Ṣú). Podľa jednej z teórií názov Murád pôvodne označoval celú rieku Eufrat a išlo iba o ľudovú verziu názvu Purát, čo je názov Eufratu už z čias Asýrie. Pomenovanie Východný Eufrat sa v regióne nepoužíva a pochádza v európskeho prostredia.^[2] V ľudovom prostredí bol názov niekedy odvodzovaný z mena osmanského sultána Murada IV., ktorý dobyl v roku 1638 Bagdad.^[7]

V staroveku sa rieka nazývala Arsania (asýrčina), lat. a starogr. Ἀρσανίας – Arsanias^[8], u Prokopia Cézarejského aj Arsinos^[8]. Tento názov ako Nahr Arsanás prevzali aj arabskí učenci^[2] (Ibn Serapion, Jakút al-Hamawí ar-Rúmí).^[7] V arménčine je rieka nazývaná Aracani (armén. Արածանի)^[8], respektíve viacerými inými (podobnými) názvami.^[9]

Rieka

Rieka pramení pod horou Muratbaşı v Aladağu a tečie poblíž hory Ararat, severne od jazera Van. Najprv tečie v horách, smerom na severovýchod, následne sa stáča a tečie z východu na západ, cez prevažne hornatú oblasť. Významnými mestami na rieke, respektíve jej tesnej blízkosti, sú Ağrı a Malazgirt^[7]. V provincii Bingöl tvorí jeden z najdôležitejších vodných zdrojov.^[4] Striedavo prechádza strmými roklinami a širokými pláňami, až vstupuje zo severu do rozsiahlej nížiny Muş. Rieka prijíma viacero prítokov.^[2]

Rozsiahle povodie výrazne napomáha poľnohospodárskej činnosti v inak suchej oblasti. Murat tiež prenáša veľké množstvo živín, najmä fosfátov.^[4] Prietok rieky môže na jar dosahovať až 2000 m³, no v období sucha klesá len na 30 – 40 m³.^[4] Na rieke sa nachádza niekoľko vodných nádrží (Alpaslan-1, Alpaslan-2, Keban^[5]).

Priemerná najnižšia teplota vody bola zaznamenaná v zime v dedine Murat (4,30 º C), zatiaľ čo najvyššia bola 21,80 º C v Soğukpınar a Çamlık v lete. pH vody vykazovalo zmenu medzi 8,20 v lete (dedina Murat) a 9,73 na jar (Çamlık) v priemere.^[4]

História

V staroveku tvorila rieka severnú hranicu kraja Alzi (Alzija, Alša).^[10] Povodie rieky bolo bohaté na históriu, nadvládu nad územím držali viaceré staroveké ríše, neskôr Rímska ríša. V neskoršom období bolo územie striedavo pod nadvládou Byzantskej ríše a Arabov, osídlené bolo však aj Arménmi. V 11. storočí oblasť ovládli Selžukovia, ktorí neďaleko dnešného Malazgirtu (ktorý leží pri rieke) porazili byzantské vojská (bitka pri Mantzikerte)^[7]. Neskôr oblasť ovládli turecké nástupnícke štáty, až nakoniec Osmanská ríša. Dnes leží povodie v Turecku.

Galéria

Rieka Murat
Rieka Murat
Rieka Murat
Suluchský most
Rieka Murat zo Suluchského mostu
Palu, provincia Elazığ, Türkiye, most cez Murat na hradný kopec

Referencie

↑ ^a ^b Murat. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 464.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e AL-FURAT. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 2. C – G. Leiden, New York : Brill, 1991. S. 945 – 946.
↑ ÇIFÇI, Ali. The Socio-Economic Organisation of the Urartian Kingdom. Leiden : Brill, 2017. ISBN 978-90-04-34759-5. S. 22.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f KOYUN, Mustafa et al. Seasonal Changes of Water Quality of Murat River (Bingöl, Turkey) in Terms of Physico-Chemical and Biological Parameters. Acta Aquatica Turcica, 2020, roč. 16, čís. 3, s. 305 – 312. ISSN 2651-5474.
↑ ^a ^b ^c Murat River. In: Encyclopaedia Britannica . Encyclopaedia Britannica, . Dostupné online.
↑ KIBAROGLU, Aysegul; KIRSCHNER, Adele; MEHRING, Sigrid. Water Law and Cooperation in the Euphrates-Tigris Region: A Comparative and Interdisciplinary Approach. Leiden : Martinus Nijhoff Publishers, 2013. ISBN 978-90-04-25835-8. S. 179.
↑ ^a ^b ^c ^d STRANGE, G. Le. The Lands of the Eastern Caliphate: Mesopotamia, Persia, and Central Asia from the Moslem conquest to the time of Timur. Cambridge : Cambridge at University Press, 1905. S. 115 – 117.
↑ ^a ^b ^c BAUMGARTNER. Arsanias. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Ed. Georg Wissowa, Wilhelm Kroll et al. Halbband 3. Apollon – Artemis. Stuttgart : Metzler, 1895. S. 1271.
↑ Pozri: ARACANI In: Hajastani jev harakič šrjanneri teghanunneri barranan. H. 1. A – G. Jerevan: Jerevani petakan hamalsaran, 1986, s. 385.
↑ ALZI. In: PROSECKÝ, Jiří. Encyklopedie starověkého Předního východu. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-58-3. S. 25.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[MSE-M-1] Murat. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 464.

[:EIS-2] AL-FURAT. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 2. C – G. Leiden, New York : Brill, 1991. S. 945 – 946.

[3] ÇIFÇI, Ali. The Socio-Economic Organisation of the Urartian Kingdom. Leiden : Brill, 2017. ISBN 978-90-04-34759-5. S. 22.

[SCWQ-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f KOYUN, Mustafa et al. Seasonal Changes of Water Quality of Murat River (Bingöl, Turkey) in Terms of Physico-Chemical and Biological Parameters. Acta Aquatica Turcica, 2020, roč. 16, čís. 3, s. 305 – 312. ISSN 2651-5474.

[EB-murat-5] Murat River. In: Encyclopaedia Britannica . Encyclopaedia Britannica, . Dostupné online.

[6] KIBAROGLU, Aysegul; KIRSCHNER, Adele; MEHRING, Sigrid. Water Law and Cooperation in the Euphrates-Tigris Region: A Comparative and Interdisciplinary Approach. Leiden : Martinus Nijhoff Publishers, 2013. ISBN 978-90-04-25835-8. S. 179.

[LECMP-7] STRANGE, G. Le. The Lands of the Eastern Caliphate: Mesopotamia, Persia, and Central Asia from the Moslem conquest to the time of Timur. Cambridge : Cambridge at University Press, 1905. S. 115 – 117.

[PW-8] BAUMGARTNER. Arsanias. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Ed. Georg Wissowa, Wilhelm Kroll et al. Halbband 3. Apollon – Artemis. Stuttgart : Metzler, 1895. S. 1271.

[9] Pozri: ARACANI In: Hajastani jev harakič šrjanneri teghanunneri barranan. H. 1. A – G. Jerevan: Jerevani petakan hamalsaran, 1986, s. 385.

[10] ALZI. In: PROSECKÝ, Jiří. Encyklopedie starověkého Předního východu. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-58-3. S. 25.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]