Mudrc bol v staroveku múdry muž, muž s mimoriadnou životnou múdrosťou - filozof, no ešte častejšie osvietený štátnik (cf. sedem mudrcov).

V starom Grécku sa mudrci (sofoi) odlišovali od sofistov a od filozofov.

Podľa stoikov je mudrc človek, ktorý sa vyznačuje apatiou, ktorý s neohrozenou rovnováhou ducha vie znášať nestálosti každého druhu a protivenstvá života a s rovnakým pokojom prijíma šťastie i nešťastie, dobro i zlo. Lebo všetko vyplýva z nevyhnutnosti osudu, ktorému protiviť sa by bolo proti prírode. Mudrc sa vo všetkom riadi len rozumom, je slobodný, bohatý a šťastný, nepozná klam ani omyl, nič ho neprekvapuje, ani sa ničoho nebojí, cudzia je mu každá slabosť a neovládne ho žiadna vášeň. Len mudrc môže byť pravým občanom, svedomitým štátnikom a spravodlivým vládcom, lebo len on pozná všetky povinnosti a len on ich môže bezo zvyšku vykonávať. Mudrca nemôže prestať byť cnostným, je mimo života a mimo smrti, preto sa môže vždy, keď sa mu zachce, rozumne so životom rozlúčiť.

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Mudrc

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.