Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Vnútorné orgány ryby: 1. pečeň, 2. žalúdok, 3. črevo, 4. srdce, 5. plynový mechúr, 6. oblička, 7. semeníky, 8. močovod, 9. vývodný kanál, 10. močový mechúr, 11. žiabre

Morfológia a anatómia rýb sa zaoberá vonkajšou a vnútornou stavbou tela rýb.

Ryby tvoria skupinu živých organizmov, ktoré sú svojím tvarom tela, stavbou vnútorných orgánov, spôsobom prijímania a druhom potravy ako aj všetkými svojimi životnými a reprodukčnými prejavmi trvalo prispôsobené životu v sladkovodnom, brakickom alebo v morskom vodnom prostredí všetkých typov o rôznej teplote, chemickom zložení a obsahu rozpusteného kyslíka v tomto prostredí.

Telo rýb je rozdelené do 3 základných častí: hlavová, trupová a chvostová, alebo aj kaudálna časť tela. Toto rozdelenie tela rýb je dôležité najmä pri popise, či už vnútorných alebo vonkajších častí tela ryby, ako aj jej sfarbenia.

Morfológia a anatómia rýb je dôležitá najmä pre chovateľstvo rýb z viacerých dôvodov:

• tvar tela a sfarbenie hovorí o tom, kde sa daná ryba zdržuje a aký je plavec
• postavenie a veľkosť úst hovorí o tom čím a ako sa daná ryba živí
• poznanie jednotlivých vonkajších častí tela ryby je dôležité nielen pri jej popise a teda aj pri jej identifikácii, ale veľakrát je nutné pri určení ochorenia, hlavne spôsobené stresmi a ektoparazitmi, prípadne ochoreniami bakteriálneho alebo plesňového pôvodu
• poznanie polohy vnútorných orgánov je potrebné pri určovaní diagnózy ochorenia rýb, pri hormonálnej reprodukcii atď.

So znalosťami morfológie a anatómie už na prvý pohľad možno rybu zaradiť do určitej skupiny, napr. z hľadiska potravy (podľa postavenia, tvaru a veľkosti úst – ryby dna, stredných alebo horných vrstiev vodného prostredia), potrieb priestoru (podľa veľkosti tela), kde sa zdržuje (podľa tvaru tela – ryby s rovným chrbátom – vrchné vrstvy vodného prostredia, ryby s rovným bruchom – ryby dna) atď.

Vonkajšia stavba tela

Tvar tela ryby

Tvar tela ryby je priamo závislý od životného prostredia v ktorom sa ten alebo onen druh rýb vyskytuje. Najideálnejší tvar tela je hydrodynamický tvar, ktorý kladie vodnému prostrediu najmenší odpor a vo svojej vlastnej podstate je to vretenovitý tvar, ktorý je laterálne (zo strán) stlačený, pričom kaudálna (chvostová) časť tela je dobre vyvinutá. Tento tvar tela majú ryby, ktoré zaraďujeme do skupiny najlepších plavcov. Majú ho v menšej alebo väčšej modifikácii všetky druhy rýb, ktorých biotopy sú tvorené rýchlo tečúcimi potokmi a riečkami.

Opakom k uvedenému tvaru tela je telo vysoké, ktoré je laterálne silne stlačené, a kaudálnu časť tela nemajú tak dobre vyvinutú ako je to v predchádzajúcom prípade. Tento tvar tela majú ryby, ktoré sa vyskytujú biotopoch stojatých alebo pomaly tečúcich vôd, v ktorých je viac alebo menej silný porast vodných a bahenných druhov rastlín. Príkladom je Symphysodon discus alebo Pterophyllum scalare (čeľaďCichlidae).

Šípovitý tvar tela je typický pre dravé druhy rýb. Je charakteristický tým, že hlava je úzka, pretiahnutá a má klinovitý tvar, telo je úzke a pomerne nízke, pričom kaudálna oblasť tela je veľmi dobre vyvinutá. Uvedený tvar tela je veľmi vhodný na to, aby tieto druhy rýb dokázali za veľmi krátky čas dosiahnuť maximálne možnú najvyššiu rýchlosť, ktorú potrebujú na úspešné prenasledovanie a dolapenie svojej koristi. Príkladom sú druhy: šťuka obyčajná (Esox lucius) z čeľade Esocidae alebo Crenicichla lepidota z čeľade Cichlidae.

Ryby, ktoré sa vo svojich biotopoch vyskytujú v povrchových oblastiach tesne alebo v tesnej blízkosti hladiny, majú dorzálnu líniu (chrbtovú časť) tela rovnú, pričom ventrálna (brušná) časť tela je klenutá. Príklad: druhy systematicky zaradené do čeľade Gasteropelecidae. Asi 9 recentných druhov, ktoré označujeme ako „lietajúce ryby“, napr. Gasteropelecus sternicla, druhy systematicky zaradené do čeľade Ctenoluciidae, (rad Cypriniformes) a iné.

Bentické druhy rýb, čiže ryby, ktoré sa vo svojich biotopoch vyskytujú pri dne v jeho tesnej blízkosti majú telo spravidla nižšie, laterálne rozšírené (rozšírené do strán) a ventrálna časť tela je plochá, napríklad Corydoras paleatus (čeľaď Callichthyidae).

Existuje aj podrobnejšie delenie rýb podľa tvaru tela, ako je napr. hadovitý tvar tela (v niektorých literatúrach uvádzaný aj ako stuhovitý alebo úhorovitý tvar tela). Majú ho druhy zaradené do čeľade úhorovité (Anquillidae), napríklad úhor európsky (Anguilla anguilla) a čeľade Muraenidae – murény. Obidve tieto čeľade sú zaradené do radu úhorotvaré (Anguilliformes).

Veľkosť tela rýb

Pojem veľkosť tela ryby a dosiahnutá veľkosť ryby je pri chove rýb v starostlivosti človeka veľmi dôležitý morfologicko-meristický pojem, pretože okrem iného aj od toho, akú veľkosť dosahujú dané ryby ktoré sme sa rozhodli chovať, volíme veľkosť akvária, hlavne vo vzťahu na jeho dĺžku.

• veľmi malé, tzv. trpaslíkovité druhy rýb → od veľkosti 25 mm do veľkosti 50 mm;
• malé druhy rýb → od veľkosti 50 mm do veľkosti 100 mm;
• stredne veľké druhy rýb → od veľkosti 100 mm do veľkosti 150 mm;
• veľké druhy rýb → od veľkosti 150 mm do 200 mm;
• veľmi veľké druhy rýb → od veľkosti 200 mm a viac.

V akvaristickej literatúre je uvádzané aj iné rozdelenie rýb podľa veľkosti. Uvedené rozdelenie rýb podľa veľkosti nie je žiadnou morfologickou mierkou.

1. SL → skratka pre označenie dĺžky tela rýb, ktorých pokrytie tela sa skladá z veľkých šupín, ako sú napr. druhy systematicky zaradené do radu Cypriniformes atď. Je to vzdialenosť od začiatku rypáka až po koniec ošupenia na báze chvostovej plutvy (pinna caudalis). Pri druhoch systematicky zaradených do čeľade lososovité (Salmonidae) je to vzdialenosť od začiatku rypáka až o koniec posledného stavca chrbtice (columna vertebralis), ktorý vidieť ako žliabik pred bázou chvostovej plutvy.
2. FL → skratka pre označenie tzv. Smittovej dĺžky tela ryby, a je to vzdialenosť od začiatku rypáka po koniec stredných lúčov chvostovej plutvy.
3. TL → skratka pre označenie celkovej dĺžky tela ryby a je to vzdialenosť od špičky rypáka až po koniec najdlhších lúčov chvostovej plutvy pri ich zatvorení. Táto miera je veľmi dôverne známa všetkým rybárom, pretože je totožná s našou zákonnou lovnou dĺžkou tela rýb alebo aj rybárskou mierou.

Je samozrejmé, že na základe spôsobu merania jednotlivých vyššie uvedených metód sú aj jednotlivý miery udávané v iných číslach. V zásade platí, že miery, ktoré sú udávané v FL alebo v SL sú vždy menšie ako udávane v TL.

Hlavová časť

Podobne, ako je tomu aj pri tvare tela ryby, je aj tvar hlavy ryby zodpovedajúci osobitostiam v spôsobe života toho ktorého druhu ryby alebo skupiny rýb, najmä vo vzťahu na získavanie potravy, ako je napríklad jej zber z vodnej hladiny, zber z dna ekologickej niky, oškrabovanie rias, lovenie iných živých organizmov atď.

Hlava začína ústnym otvorom, ktorého postavenie môže byť rôzne: terminálne (na konci tela), spodné (inferiorné) a horné (superiorné). Postavenie úst súvisí so spôsobom získavania potravy. Hlava obsahuje tiež párové nozdry, ktoré vedú do slepo končiaceho čuchového orgánu. Niektoré vymreté násadcoplutvovce však mali nozdry spojené s ústnym otvorom, toto spojenie sa pozoruje aj u súčasných dvojdyšných rýb.

Na hlave je ďalej umiestnený pár očí, ktorých veľkosť závisí od spôsobu života. Primárne majú ryby komorové oči, ktoré sú charakteristické guľatou šošovkou. Akomodácia (zaostrovanie) takéhoto oka sa neuskutočňuje zväčšovaním vypuklosti šošovky, ako je tomu napr. u cicavcov, ale približovaním či vzďaľovaním šošovky od sietnice. Nie sú vyvinuté očné viečka ani slzné žľazy.

Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre ako základný dýchací orgán. Žiabre sú párové a umiestnené v zadnej časti hlavy. Na hlave sú viditeľné aj jednotlivé vyústenia systému bočnej čiary (linea lateralis), ktoré u väčšiny rýb pokračujú zhruba stredom bokov tela až k chvostu.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému anatómia rýb