Slaná alebo morská voda je voda z mora, oceánu alebo slaného jazera, ktorá obsahuje chemické látky spôsobujúce jej slanosť (salinitu) a tým aj rozdielnu hustotu a napríklad aj rozdielnu teplotu tuhnutia ako u sladkej vody. Slaná voda na zemi obsahuje veľa chemických látok, ale iba malá časť z nich je v nej zastúpená výraznejšie (ostatné len v minimálnych koncentráciách). Je to predovšetkým chlorid sodný, sírany, uhličitany a iné soli (ktoré všetky dohromady tvoria morskú soľ), a tiež plyny ako dusík, kyslík alebo oxid uhličitý (CO₂).^[1]

Morská voda má v zemských oceánoch a moriach priemernú salinitu okolo 3,5%. To znamená, že každý kilogram morskej vody obsahuje približne 35 gramov rozpustenej soli (väčšinou, hoci nie úplne, ide o ióny chloridu sodného: Na⁺, Cl^-). Priemerná hustota morskej vody na zemi na povrchu oceánu je 1,025 g/ml; morská voda má teda vyššiu hustotu ako sladká voda (tá dosahuje maximálnu hustotu 1,000 g/ml pri teplote 4° C). Takáto slaná voda mrzne v priemere až pri teplote okolo -2° C.

Ilustrácia ukazuje celkový pomer jednotlivých prvkov a aniónov v morskej vode.

Salinita

Bližšie informácie v hlavnom článku: Salinita

Morská voda obsahuje množstvo iónov, ktoré majú buď kladný alebo záporný náboj. Najviac zastúpené sú záporné ióny (anióny) chlóru a kladné ióny (katióny) sodíka, ktoré dohromady vytvárajú morskú soľ, známu ako kuchynská soľ. Tá tvorí 85% zo všetkých rozpustených látok v morskej vode.^[1]

Teplota topenia (bod tuhnutia) morskej vody sa vplyvom salinity pohybuje okolo -1,8° C.

Referencie

Pozri aj

• Morský ľad
• Mŕtve more
• Sladká voda
• Brakická voda
• Odsoľovanie

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mořská voda na českej Wikipédii.