A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Miláno | |||
Milano | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Taliansko | ||
---|---|---|---|
Región | Lombardsko | ||
Nadmorská výška | 120 m n. m. | ||
Súradnice | 45°28′S 9°10′V / 45,467°S 9,167°V | ||
Rozloha | 182 km² (18 200 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 366 037 (2017) | ||
Primátor | Giuseppe Sala | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 20100 | ||
Poloha mesta v rámci Talianska
| |||
Wikimedia Commons: Milan | |||
Webová stránka: | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milàn) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska. Je to hlavné mesto provincie Miláno. Nachádza sa na severe Talianska v oblasti Lombardsko.
Na základe skutočnosti, že v meste majú sídlo viaceré banky a aj talianska burza, je Miláno ekonomické centrum Talianska. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad Castello Sforzesco, Poslednú večeru od Leonarda da Vinci, Galériu Viktora Emanuela II., svetovo preslávené operné divadlo La Scala alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v módnej štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica via Montenapoleone.
Samotné mesto (Comune di Milano) má 1 366 037 obyvateľov (30.11.2017), počet obyvateľov Veľkého Milána (La Grande Milano), celej konurbácie je približne 7 400 000 obyvateľov.
Susedné obce
Arese, Assago, Baranzate, Corsico, Peschiera Borromeo, Rho, Sesto San Giovanni, Cormano, Cologno Monzese, Bresso, Novate Milanese, Vimodrone, Pero, Segrate, Settimo Milanese, Cusago, Cesano Boscone, Trezzano sul Naviglio, San Donato Milanese, Buccinasco, Rozzano, Opera
Geografia a podnebie
Miláno sa nachádza na severnej časti Apeninského polostrova, v západnej časti oblasti Lombardsko. Mesto leží v nížine, na sever od mesta sa nachádzajú Alpy, hranica so Švajčiarskom a mesto Lugano. Mestom pretekajú len malé rieky (Olona na západe, Lambro na východe a Seveso). V meste je aj systém prepojených kanálov – Naviglio.
Miláno má na malej rozlohe veľký počet obyvateľstva, takže má pomerne veľkú hustotu obyvateľstva.
Miláno má kontinentálne podnebie , ktoré je odlišné od podnebia v strednej a južnej časti Talianska, pre ktorú je typické stredomorské podnebie. Zima v Miláne je obvykle vlhká a chladná a leto horúce a daždivé. Priemerné teploty sú -2/+4 °C v januári a +17/+29 °C v júli. Sneženie bývalo typické medzi decembrom a februárom až do 40 cm ročne. V súčasnosti je to skôr ale neobvyklý jav. Vlhkosť býva pomerne vysoká počas celého roka, priemerné ročné zrážky sú okolo 1 000 mm. Môže sa tu vyskytnúť hmla, ale redukcia ryžových polí a znižovanie znečistenia vzduchu v okolí mesta spôsobujú menší výskyt hmlistého počasia.
Dejiny
Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta boli Kelti okolo roku 600 pred Kr. Okolo roku 222 pred Kr. bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno Mediolanum. V 4. storočí, v čase biskupa Ambróza a cisára Theodosia I. bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala Ravenna. Bolo to predovšetkým v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne vizigótov. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa Attilu a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše Longobardov, byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá Pavia, či Monza. V 11. storočí dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzii. V roku 1167 vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody Viscontiovcov a Sforzovcov. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia Risorgimento. V roku 1859 sa vymanilo spod vlády rakúskych Habsburgovcov, stalo sa súčasťou Sardínskeho kráľovstvo, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Talianske kráľovstvo.
V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol Mussolini aj potupne popravený.
Kultúra a zaujímavosti
V Miláne je viacero pamiatok a turistických atrakcií.
Pamiatky
- Milánsky dóm (Duomo) – je druhá najväčšia katedrála na svete a stavba s najväčším počtom sôch na svete.
- Castello Sforzesco (Sforzovský hrad) – hrad postavený Francescom Sforzom s niekoľkými múzeami a galériou.
- Bazilika svätého Lorenza
- Bazilika svätého Ambróza
- Kostol Santa Maria delle Grazie – v ktorého refektári sa nachádza svetoznáma maľba Posledná večera
- Biblioteca Ambrosiana – historická knižnica a galéria
- Galleria Vittorio Emmanuele II.
- Colonne di San Lorenzo – rímske ruiny
- Piazza Mercanti
- Arco della Pace
Múzeá a divadlá
- Múzeum Bagatti Valsecchi
- Múzeum Poldi Pezzoli
- Divadlo Teatro alla Scala (La Scala)
- Divadlo Teatro degli Arcimboldi
- Museo del 900
- Galéria moderného umenia
- Národné múzeum vedy a technológie Leonarda da Vinciho
- Múzeum Leonardo3
- Museo Civico di Storia Naturale
- Gallerie d’Italia
- Pinacoteca di Brera – galéria umenia
Vzdelanie
V Miláne sídli veľký počet univerzít a iných inštitúcií vyššieho vzdelania.
- V Miláne sídli najväčšia talianska univerzita technického zamerania – Politecnico di Milano
- Jedna z najväčších univerzít Talianska – Università degli Studi di Milano (skratka UNIMI), má 9 fakúlt a študuje na nej vyše 60 000 študentov.
- University of Milan Bicocca je jedna z novších univerzít, založená v 1998
- Katolícka univerzita Università Cattolica del Sacro Cuore
- Univerzita Luigiho Bocconiho – prestížna univerzita s obchodným a ekonomickým zameraním
- Iné (Istituto Europeo di Design, Scuola Superiore di Direzione Aziendale – Bocconi, Università C. Cattaneo L.I.U.C., Università Vita-Salute San Raffaele, Conservatorio Superiore "G. Verdi" di Milano, Accademia delle Belle Arti di Brera)
Životný štýl
Obyvatelia Milána sú označovaní ako Milanesi (neformálne Meneghini, alebo Ambrosiani). Miláno je pomerne bohaté na parky, v centre mesta sa nachádzajú Parco Sempione, za pevnosťou Castello Sforzesco, Giardini Pubblici Indro Montanelli, v blízkosti ktorých sa nachádza Prírodovedné múzeum a Giardini della Guastalla,[1] či nový park Biblioteca degli Alberi v rekvalifikovanej časti Porta Nuova.
Ako väčšina talianskych miest má Miláno typickú kuchyňu. Preslávená je "Cotoletta alla Milanese" (špeciálne teľacie kotlety), "Casoela", "Polenta", "Pizzoccheri", "Ossobuco" a "Risotto alla Milanese". Jedlami podávanými počas sviatkov sú "Chiacchiere", podávané počas karnevalu, "Tortelli fritti" počas Veľkej noci a vianočný koláč "Panettone". V opátstve Chiaravalle na dnešnom milánskom predmestí vznikol syr "Grana Padano" a neďaleká dedinka Gorgonzola dala meno ďalšiemu syru s modrou plesňou.
Ekonomika
Miláno patrí k väčším finančným centrám vo svete. Sídli tu Borsa Italiana, hlavná talianska burza. V meste sa nachádza avantgardná priemyselná štvrť, viaceré banky a slávne firmy.[2]
Fiera Milano je veľký výstavný a obchodný komplex v Miláne. Miláno je svetové stredisko módy a designu. Mesto patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. Slávne firmy sídliace v Miláne:
- Alenia Aermacchi
- Alfa Romeo
- Giorgio Armani
- Banca Intesa
- Bugatti
- Dolce & Gabbana
- Pirelli
- Prada
- Telecom Italia
- UniCredit
- Gianni Versace
Doprava
Letecká doprava
Mesto má veľké medzinárodné letisko Malpensa (MXP), nachádza sa neďaleko priemyselných mestečiek Busto Arsizio a Gallarate a je spojené s centrom mesta prostredníctvom "Malpensa Express" – železničným spojením (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnuté slávnym architektom Ettorem Sottsassom. Miláno má tiež letisko Linate (LIN), spojené s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je Orio al Serio (BGY), neďaleko mesta Bergamo. To spájajú s centrom viaceré pravidelné súkromné autobusové linky. Ďalšie letiská v regióne sú vo Vergiate, Venegono, Bresso, Voghera a Montichiari.
Mestská hromadná doprava
Miláno má štyri linky metra: M1 – červená, M2 – zelená, M3 – žltá a M5 - fialová. Celý systém metra Milan Metro M prepája vyše 80 km. Miláno má jeden z najväčších električkových systémov na svete (zhruba 286 km koľajníc a 20 liniek). Ďalej tu premáva 93 autobusových liniek, ktoré dopĺňajú štyri trolejbusové.
Miestna dopravná autorita – spoločnosť ATM, ktorá poskytuje hromadnú dopravu pre mesto Miláno prepravila vyše 600 miliónov obyvateľov v roku 2003.
Železničná doprava
Miláno je druhým najväčším železničným centrom Talianska a päť hlavných staníc v Miláne patrí k najrušnejším. Vôbec prvá železnica začala premávať v roku 1840.
K najväčším staniciam patria:
- Milano Centrale (druhá najrušnejšia stanica v Taliansku)
- Milano P.ta Garibaldi
- Milano Lambrate
Šport
V Miláne pôsobia dva významné svetové futbalové kluby, AC Miláno a FC Internazionale Miláno. Svoje domáce zápasy hrajú obe kluby na štadióne San Siro, ktorý má kapacitu 85 700 divákov. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Derby della Madonnina, či milánske derby.
Miláno hostilo Majstrovstvá sveta vo futbale v rokoch 1934 a 1990 a Majstrovstvá Európy v roku 1980.
Slávny okruh v Monze, celým názvom Autodromo Nazionale Monza je lokalizovaný blízko mesta. Od roku 1950 sa na ňom pravidelne konajú preteky Formuly 1.
Miláno bolo spoločne s Lombardskom kandidátom na usporiadanie Letných Olympijských hier v roku 2020.
Miláno spoločne s Cortina d'Ampezzo sú organizátormi Zimných olympijských hier roku 2026.
Osobnosti mesta
- Didius Julianus (* 133 – † 193), starorímsky cisár
- Ambrosius Milánsky (* okolo 340 – † 397), starorímsky cirkevný otec a biskup
- Augustín z Hippa (* 354 – † 430), kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec
- Urban III. (* asi 1120 – † 1187), pápež
- Celestín IV. (* ? – † 1241), pápež
- Leonardo da Vinci (* 1452 – † 1519), renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar
- Bianca Mária Sforza (* 1472 – † 1510), cisárovná ako manželka Maximiliána I. Habsburského
- Pius IV. (* 1499 – † 1565), pápež
- Giuseppe Arcimboldo (* asi 1526 – † 1593), maliar
- Michelangelo Merisi da Caravaggio (* 1571 – † 1610), maliar
- Stendhal (* 1783 – † 1842), francúzsky spisovateľ
- Alessandro Manzoni (* 1785 – † 1873), spisovateľ
- Karol Ambróz Habsburg-Este (* 1785 – † 1809), rakúsky arcivojvoda, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský
- Mária Ludovika Modenská (* 1787 – † 1816), rakúska cisárovná
- Ernesto Teodoro Moneta (* 1833 – † 1918), publicista a politik
- Giulio Ricordi (* 1840 – † 1912), hudobný vydavateľ
- Alessandro Anzani (* 1877 – † 1956), inžinier
- Ettore Bugatti (* 1881 – † 1947), podnikateľ a konštruktér
- Elvira de Hidalgo (* 1888 – † 1980), španielska operná speváčka
- Giuseppe Meazza (* 1910 – † 1979), futbalista a futbalový tréner
- Alberto Ascari (* 1918 – † 1955), automobilový pretekár
- Aldo Rossi (* 1931 – † 1997), architekt a dizajnér
- Claudio Abbado (* 1933 – † 2014), dirigent
- Silvio Berlusconi (* 1936), politik a podnikateľ
- Enrico Bombieri (* 1940), matematik
- Paolo Nespoli (* 1957), astronaut
- Giuseppe Bergomi (* 1963), futbalista a futbalový tréner
- Benny Benassi (* 1967), spevák a diskdžokej
- DJ Dado (* 1967), diskdžokej
- Paolo Maldini (* 1968), futbalista
- Silvia Farina Elia (* 1972), tenistka
- Gala (* 1975), speváčka
- Ivano Brugnetti (* 1976), chodec
- Francesca Schiavone (* 1980), tenista
- Rik De Voest (* 1980), tenista
- Umberto Eco (*1932 - † 2016)
Partnerské mestá
Nasledujúce mestá sú partnerskými mestami Milána:[3]
- Betlehem, Palestína
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Chicago, Illinois, Spojené štáty
- Krakov, Poľsko
- Dakar, Senegal
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- Lyon, Francúzsko
- Melbourne, Austrália
- Osaka, Japonsko
- São Paulo, Brazília
- Petrohrad, Rusko
- Šanghaj, Čína
- Tel Aviv, Izrael
- Toronto, Kanada
Referencie
- ↑ Parco Sempione . Comune Di Milano. Dostupné online.
- ↑ Borsa Italiana
- ↑ Città Gemellate . Comune Di Milano. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miláno
Externé odkazy
- Oficiálna stránka (po taliansky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Časové pásmo#UTC 5:45 E†
Česko
Švajčiarsky frank
0. roky 21. storočia
1. júl
1. jún
1. január
1. máj
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
10. september
11. január
11. máj
11. marec
12. február
12. január
12. máj
12. október
13. apríl
13. november
13. september
14. júl
14. september
15. december
15. január
16. február
17. jún
18. február
18. jún
18. marec
1930
1931
1934
1938
1941
1946
1947
1967
1988
1994
2. apríl
2. január
2. máj
20. júl
20. marec
20. roky 21. storočia
20. storočie
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
21. storočie
22. január
22. storočie
23. október
24. február
24. máj
24. marec
25. apríl
25. január
26. jún
26. marec
3. január
30. jún
30. september
31. december
31. júl
31. október
5. júl
5. marec
6. február
6. január
7. február
7. jún
7. január
8. jún
8. marec
9. január
Adolf Hitler
Alžbeta II.
Al-Káida
Americký dolár
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Angus Deaton
Anita Ekbergová
Ankara
Arménsko
Arpád Račko
Arthur B. McDonald
Atlantický oceán
Aziz Sancar
B. B. King
Bangladéš
Bernard Maris
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Bielorusko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charleston (Južná Karolína)
Charlie Hebdo
Charlotte z Cambridgea
Dammartin-en-Goële
Desaťročie
Devízový trh
Donecká ľudová republika
Doprava
Drahoslav Machala
Dublin
Edgar Lawrence Doctorow
Eurázijská ekonomická únia
Európska únia
Európska centrálna banka
Európske hlavné mesto kultúry
Euro
Eurozóna
François Hollande
František (pápež)
Günter Grass
G8
Garmisch-Partenkirchen
Georges Wolinski
Grécko
Gravitačné vlny
Gregoriánsky kalendár
Hatra
India
Irak
Islamský štát (militantná organizácia)
Jang-c’-ťiang
Jean Cabut
Jemen
Joan Petersová
John Forbes Nash
Josef Masopust
Junior Malanda
Kalendárny rok
Kazaň
Kazachstan
Keňa
Koalícia radikálnej ľavice
Koordinovaný svetový čas
Kuba
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuvajt (mesto)
Let Germanwings 9525
Let Kogalymavia 9268
LIGO
Litva
Lockheed C-130 Hercules
Lokálne magnitudo
Lotyšsko
Lubomír Lipský
Ludvík Vaculík
Luhanská ľudová republika
Luxembursko
Majstrovstvá Európy vo futbale 2016
Mario Draghi
Medan
Medzinárodné letisko Barcelona El Prat
Medzinárodné letisko Düsseldorf
Medzinárodný olympijský výbor
Mein Kampf
Mesiace Pluta
Miláno
Minsk
Miroslav Ondříček
Momentová magnitúda
Momentové magnitudo
Mons
Nemecko
Nepál
New Horizons
New York (mesto)
Nicholas Winton
Nigéria
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Občianska vojna v Sýrii
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Ozbrojené sily
Pablo Picasso
Paríž
Paul Modrich
Peking
Petro Olexijovyč Porošenko
Philippe Honoré
Pierre Brice
Pluto
Plzeň
Poľsko
Požiar
Predsedníctvo Rady Európskej únie
Rímska číslica
Referendum na Slovensku v roku 2015
Roaming
Rod Taylor
Rusko
Súsa
Sýria
Saudská Arábia
Si Ťin-pching
Slovenské národné futbalové mužstvo
Slovensko
Spojené štáty
Stéphane Charbonnier
Storočie
Streľba v Uherskom Brode
Stredoeurópsky čas
Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová
Taiwan
Takaaki Kajita
Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015
Teroristický útok na redakciu Charlie Hebdo
Terry Pratchett
Tetris
Tomas Lindahl
Tunis
Uherský Brod
Ukrajina
Východoeurópsky čas
Výmenný kurz
Vladimir Vladimirovič Putin
Zatmenie Slnka
Zimné olympijské hry 2022
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk