Marek Čulen
slovenský politik, spoluzakladateľ KSČ a protifašistický bojovník
Narodenie	8. marec 1887 Brodské
Úmrtie	26. december 1957 (70 rokov) Brodské
Rodičia	Anton Čulen a Mária rod. Papánek
Biografický portál

Marek Čulen (* 8. marec 1887, Brodské^[1][2] – † 26. december 1957,^[1][2] tamže^[2]) bol slovenský politik a štátnik, aktívny účastník protifašistického odboja počas 2. svetovej vojny, poslanec povstaleckej Slovenskej národnej rady.

Životopis

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Pred prvou svetovou vojnou dvakrát dlhodobo pracovne pobýval v USA. Odišiel tam v roku 1906 a v Chicagu sa angažoval v robotníckych spolkoch.^[1]

V januári 1921 patril medzi hlavných aktérov zjazdu sociálno demokratickej ľavice v Ľubochni a Ružomberku, kde kryštalizovala budúca komunistická strana na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Na ustanovujúcom zjazde KSČ potom bol zvolený za náhradníka ÚV KSČ. V rokoch 1922–1923 bol krajským tajomníkom strany v Bratislave. Z tejto funkcie odišiel a bol obvodným dôverníkom v rodnom meste Brodské. V tom istom roku po vzniku takzvanej Roľníckej internacionály sa stal hlavným organizátorom komunistov medzi maloroľníkmi. Počas frakčných sporov v 1. polovici 20. rokov vo vnútri KSČ predstavoval ľavicové krídlo, ktoré v roku 1924 kritizovalo centristickú politiku funkcionárov ako bol Bohumír Šmeral.^[3][4]

V parlamentných voľbách v roku 1925 sa stal poslancom Národného zhromaždenia.^[5] V roku 1929 ale v súvislosti s frakčným bojom vo vnútri KSČ (nástup skupiny mladých, radikálnych komunistov: takzvaní „Karlínští kluci“, ktorí do vedenia KSČ sprevádzali Klementa Gottwalda) bol zo strany vylúčený a v júni 1929 sa stal členom nového poslaneckého klubu nazvaného Komunistická strana Česko-Slovenska (leninovci).^[6][7][4] Profesiou bol podľa údajov z roku 1925 maloroľníkom v Brodskom.^[8]

Po sebakritike mu v roku 1932 členstvo v KSČ vrátili^[9] a bol dosadený na post predsedu Svazu malorolníků a domkářů. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v zahraničnom politbyre KSČ v Moskve (KSČ ho do sovietskeho exilu vyslala roku 1939, bol členom predsedníctva Všeslovanského výboru)^[1]. V septembri 1944 priletel na Slovensko, kde sa zapojil do akcií domáceho odboja v rámci Slovenského národného povstania.^[10][4]

Po oslobodení bol v marci 1945 kooptovaný do Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. V rokoch 1950–1955 bol členom predsedníctva ÚV KSS. IX. zjazd KSČ ho zvolil za člena ÚV KSČ. V roku 1955 a 1957 získal Rad republiky.^[11] Zastával aj početné ďalšie funkcie. Vo februári 1948 sa stal predsedom Jednotného zväzu slovenských roľníkov. Funkciu si podržal do roku 1952.^[11] V rokoch 1951–1953 zasadal v slovenskom Zbore povereníkov ako povereník poľnohospodárstva.^[4][12]

V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady. Zasadal tu do roku 1946.^[13] V rokoch 1945 –1946 bol aj poslancom československého Prozatímního Národního shromáždění a v rokoch 1946–1948 Ústavodárného Národního shromáždění. V rokoch 1948–1957 zasadal v Národním shromáždění. Po jeho smrti ho v poslaneckom kresle nahradil Michal Chudík.^[5][14]

K roku 1954 sa profesne uvádza ako predseda JRD v obci Brodské.^[15]

Zomrel v decembri 1957 po dlhej a ťažkej chorobe.^[1]

V parku vedľa Úradu vlády v Bratislave (medzi Leškovou a Námestím Slobody) mu v roku 1978 odhalili bronzový pomník v nadživotnej veľkosti. Autormi sú akademický sochár Môťovský a architekt Ďurkovič. Pomníky s bustami mal odhalené aj v Brodskom a Senici. Tie ale boli po roku 1989 odstránené. ^[16]

Referencie

1. ↑ ^{a b c d e} Zemřel soudruh Marek Čulen . Rudé právo. Dostupné online. (česky)
2. ↑ ^{a b c} MINÁČ, Vladimír. Malý slovenský biografický slovník: A-Ž. Generálny heslár SBS . Matica slovenská, . S. 110. Dostupné online.
3. ↑ kol. aut.: Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století.  : Libri, 1994. Ďalej len: Kdo byl kdo. ISBN 80-901579-5-5. S. 713, 728. (česky)
4. ↑ ^{a b c d} ZÁSLUŽNÁ PRÁCA (Lavová, Maria : Marek Čulen. Nakladateľstvo Pravda, edícia Postavy slovenskej politiky, Bratislava 1971, 176 s. + obrazová príloha) . snk.sk. Dostupné online.
5. ↑ ^{a b} Marek Čulen . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Dostupné online. (česky)
6. ↑ jmenný rejstřík . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Dostupné online. (česky)
7. ↑ kol. aut.: Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století. Praha : Libri, 1994. Ďalej len: Kdo byl kdo. ISBN 80-901579-5-5. S. 732. (česky)
8. ↑ 1. schůze, přípis volebního soudu, ověření mandátů . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Dostupné online. (česky)
9. ↑ A.S., Petit Press. Biľak v bronze prekáža, komunista Čulen nie. domov.sme.sk. Dostupné online .
10. ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. Ďalej len: Československé dějiny v datech. ISBN 80-7239-178-X. S. 442. (česky)
11. ↑ ^{a b} Přehled funkcionářů ústředních orgánů KSČ 1945 - 1989 . www.cibulka.net. Dostupné online. (česky)
12. ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech.  : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 625. (česky)
13. ↑ SNR 1945-1946, 12. schůze, část 1/7 (14. 9. 1945) . www.psp.cz, . Dostupné online. (po česky)
14. ↑ jmenný rejstřík . Poslanecká snemovňa Parlamentu České republiky. Dostupné online. (česky)
15. ↑ Kandidáti Národní fronty pro volby do Národního shromáždění . Rudé právo. Dostupné online. (česky)
16. ↑ Marek Čulen (1887 – 1957). Sochárske diela na území Bratislavy. Dostupné online .

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike č. 26 rímskokatolíckeho zboru v Brodskom; pokrstený ako Marcus Čulen
• Marek Čulen v Národnom zhromaždení z roku 1926

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marek Čulen na českej Wikipédii.