Marcelová
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Vodné toky	Sedmerovský kanál, Konopný kanál
Nadmorská výška	112 m n. m.
Súradnice	47°47′24″S 18°17′24″V / 47,7901°S 18,2899°V / 47.7901; 18.2899
Rozloha	35,75 km² (3 575 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 794 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	106,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1353
Starosta	Ervin Varga[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	946 32
ŠÚJ	501239
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Námestie Slobody 1199 946 32 Marcelová
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	+421 (0)35/ 7798 301
Fax	+421 (0)35/ 7798 422
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Marcelová
Webová stránka: marcelova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Marcelová (historicky slov. Marcelove Kesy aj Marcelove Kosihy, maď. Marcelháza, historicky Marciháza aj Marcelkeszi) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Vznikla v roku 1942 spojením obcí Marcelová a Krátke Kosihy.

Obec leží na východnom okraji Podunajskej roviny, v jej geomorfologickej časti Martovská mokraď. Východne od obce sa krajina vlní v Hronskú pahorkatinu.^[4] Územím obce preteká Sedmerovský a Konopný kanál.^[5] Obec susedí s katastrom obcí Svätý Peter, Iža, Patince, Radvaň nad Dunajom, Virt a Šrobárová.

Z južného smeru vedie do obce cesta III/1465 (Radvaň nad Dunajom – Marcelová), ktorá odbočuje z cesty Komárno – Štúrovo. Zo severozápadu vedie cesta III/1464, napojená pri Chotíne na cestu II/589 a pokračujúca východným smerom na Bátorove Kosihy. Komárno je vzdialené 16 km západne, Štúrovo 35 km východne, Nové Zámky 32 km severne a do krajského mesta je to rovnako severným smerom 68 km.

Marcelová sa skladá z dvoch katastrálnych území:

• Marcelová - 18,15 km²
• Krátke Kosihy (Krátke Kesy) - 17,60 km²

Chotár Marcelovej leží v oblasti bohatej na archeologické nálezy, potvrdzujúce osídlenie v dávnych dobách. Aj tu sa potvrdil pobyt ľudí doby bronzovej a železnej, po ktorých sa zachovali i žiarové hroby. Mladšie nálezy dokumentujú dobu sťahovania národov, no i obdobie príchodu staromaďarských kmeňov.

Miestna časť Kutrakeszi sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1256, kedy kráľ Belo IV. daroval osadu Kezu (tak ako aj susedný Virt) Sigfriedovi. V roku 1349 patrila Lörincovi a od roku 1377 až do skončenia II. svetovej vojny rodu Baranyaiovcov. V roku 1576 sa táto osada spomína pod názvom Zsitvakeszi. V roku 1787 v nej žilo 659 a v roku 1828 už 724 obyvateľov.

Osada „Nagkezeu“ sa spomína v roku 1353, od roku 1482 bola za verné služby kráľovi v majetku rodiny Pozsárovcov. Tak ako celé okolie, aj táto obec bola po tureckých nájazdoch v roku 1552 takmer vyľudnená. Po ich odchode toto územie prešlo do majetku rodu Pálffyovcov a obec začala prosperovať. V roku 1787 ju obývalo 712, v roku 1828 to bolo 822 a v roku 1880 už 1949 obyvateľov. O ďalších viac ako 100 obyvateľov narástla populácia po 1. svetovej vojne, no do roku 1930 sa počet obyvateľov znížil na 1676. Ničivé zemetrasenie zasiahlo obec v roku 1770, povodne spôsobili veľké škody najmä v rokoch 1896 a 1920.^[6]

Novodobá obec vznikla v roku 1942, kedy sa zlúčili obce Marcelová a Krátke Kosihy.^[7]

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v časti Krátke Kosihy, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1731. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorého časť hmoty môže byť inkorporovaná v súčasnom kostole. Obnovou prešiel v roku 1986.^[8] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Jána Krstiteľa
• 
• 
• 
  Sochy pri kostole
• 

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1803. V roku 1836 bol doplnený o vežu a v roku 1906 prešiel obnovou. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu trojraenná drevená empora a klasicistická kazateľnica dekorovaná festónmi a rozetami na parapete.^[9] Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 
• 
  Detail portálu

• Súsošie sv. Anny s Pannou Máriou, baroková socha z roku 1764. Obnovou prešla v roku 1994 a 2004.^[10]

• Socha Panna Márie bolestnej, baroková socha z roku 1764. Stojí na volútovom podstavci.^[11]

• 
  Súsošie sv. Anny s Pannou Máriou
• 
• 
• 
  Socha Panny Márie bolestnej
• 

• Marcelovské piesky
• Marcelovský park
• Pohrebište (prírodná rezervácia)
• Kratina (prírodná rezervácia)

• Badacsonytomaj, Maďarsko
• Vasad, Maďarsko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marcelová

• Oficiálna stránka obce