A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Magion 1 | ||
---|---|---|
Popis | ||
Výrobca: | Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied ČR | |
Úloha: | Prieskum MAGnetosféry a IONosféry | |
Rozmery | ||
Dĺžka: | 30 cm | |
Šírka: | 30 cm | |
Výška: | 16 cm | |
Hmotnosť: | 15 kg | |
Parametre dráhy | ||
Sklon: | 82,96° | |
Perigeum: | 406 km | |
Apogeum: | 1764 km | |
Perióda: | 96,4 min |
Magion je názov radu malých umelých družíc Zeme určených na výskum parametrov MAGnetického poľa, IONosféry a plazmy v okolí Zeme. Tieto družice boli vyvinuté v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR a od roku 1978 vypúšťané spoločne s väčšími satelitmi programu Interball alebo s družicami v rámci medzinárodného programu Interkozmos. Pohybovali sa po pretiahnutých eliptických dráhach, ktoré prechádzali oblasťami so zvýšeným žiarením a vo svojej najväčšej vzdialenosti zasahovali až za pás geostacionárnych družíc.
Komunikáciu s družicami udržiavala česká komunikačná rádiová stanica v Panskej Vsi.
Magion 1
Bol vypustený 24. októbra 1978 zo sovietskeho arktického kozmodrómu Pleseck nosnou raketou Kozmos 3M spoločne s materskou družicou Interkozmos 18. Bola to prvá umelá družica Zeme česko-slovenskej výroby.
Po umiestnení na dráhe boli jej parametre:
Družica mala tvar kvádra o rozmeroch 30x30x16 cm a hmotnosť 15 kg. Z tohto telesa vyčnievali do priestoru komunikačné antény a prvky senzorov. Povrch bol pokrytý panelmi napájacích solárnych článkov. Stabilizáciu družice v priestoru zabezpečoval magnetický systém interakcií so zemským magnetickým poľom.
Medzi palubné vybavenie patril telemetrický vysielač v pásme 137 MHz o výkone 250 mW a vysielač v pásme 400 MHz o výkone 1,5 W. Na povelovanie a riadenie družice slúžil 24-kanálový systém s prijímačom na frekvencii 149 MHz. Prístroje na meranie fyzikálnych charakteristík boli predstavované Geiger-Mullerovým počítačom žiarenia, meračom nízkofrekvenčného elektomagnetického poľa, 16-kanálovým frekvenčným analyzátorom a experimentom s meraním elektrického a magnetického poľa do frekvencie 16 kHz.
Magion 1 ukončil svoju výskumnú činnosť 10. septembra 1981, kedy vstúpil do hustých vrstiev atmosféry a zhorel.
Magion 2
Magion 2 bol vypustený 28. septembra 1989 tiež z kozmodrómu Pleseck, ale s využitím nosnej rakety Ciklon 3. Jeho materskou družicou bol Interkozmos 24.
Po umiestnení na dráhu boli parametre dráhy družice:
Družica bola oproti Magionu 1 podstatne väčšia. Bola tvorená 26-stenom a mala takmer guľový tvar. Jej hmotnosť dosahovala 50 kg. Vďaka väčšej ploche satelitu a solárnych článkov sa zvýšilo množstvo generovanej elektrickej energie na 12 W. Bola vybavená trojzložkovým a jednozložkovým magnetometrom, rádiovým spektrometrom, 3 plazmovými sondami, analyzátormi energetických častíc a vlnovým experimentom.
Magion 3
Magion 3 bola vypustená 18. decembra 1991 z kozmodrómu Pleseck s využitím nosnej rakety Ciklon 3 spoločne s družicou Interkozmos 25.
Po umiestnení na dráhe boli parametre dráhy družice:
Družica bola rozmerovo i vybavením takmer zhodná s Magionom 2, hmotnosť sa zvýšila na 52 kg. Rovnako prístrojové vybavenie bolo podobné, pribudol fotometer na meranie optických emisií vonkajšej atmosféry Zeme.
Magion 4
Magion 4 bol vypustený 3. augusta 1995 z kozmodrómu Pleseck s využitím nosnej rakety Molnija spoločne s družicou Interball 1.
Po umiestnení na dráhe boli parametre dráhy družice:
Družice bola rozmerovo i vybavením takmer zhodná s Magionom 2 a 3, hmotnosť sa zvýšila na 59 kg. Rovnako prístrojové vybavenie bolo podobné, pribudol röntgenový fotometer a dvojzložková Langmuirova sonda.
Magion 5
Magion 5 je zatiaľ posledná družica tejto série. Bol vypustený 29. augusta 1996 z kozmodrómu Pleseck s využitím nosnej rakety Molnija spoločne s družicou Interball 2.
Po umiestnení na dráhe boli parametre dráhy družice:
Družica bola rozmerovo i vybavením takmer zhodná s predchádzajúcimi družicami, hmotnosť sa zvýšila na 62 kg. Prístrojové vybavenie bolo podobné, pribudol analyzátor chladnej plazmy a 2 kamery na snímánie nočnej strany Zeme.
Krátko po dosiahnutí obežnej dráhy však bolo s družicou stratené spojenie, pretože správne nefungoval solárny napájací systém a došlo k vybitiu palubných akumulátorov. Družica tak bola považovaná za mŕtvu a iba občas bolo vykonávané povelové vysielanie aktivačných signálov. Po takmer 20 mesiacoch márneho čakania náhle 8. mája 1998 sa družica opäť prebudila a začala na Zem odosielať vedecké dáta. Predpokladá sa, že porucha sa odstránila vďaka opakovanému zahrievaniu zo slnečného žiarenia a prípadnému prepáleniu skratovaných spojov.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk