Maďarské kráľovstvo Magyar Királyság ↓ 1920 – 1946  →  →  → vlajka znak
Hymna: Himnusz
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae (Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska)
Geografia Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942
Hlavné mesto	Budapešť
Rozloha	172 149 km² (v roku 1941)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	14 669 100 (v roku 1941)
Národnostné zloženie	Maďari, Rumuni, Slováci, Rusíni
Jazyky	maďarčina
Náboženstvo	rímskokatolícke, kalvinizmus, pravoslávie, judaizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	konštitučná monarchia (bez panovníka)
Mena	maďarská koruna (1920 – 1927) maďarské pengő (1927 – 1946)
Vznik	29. februára 1920 (vyhlásenie Maďarského kráľovstva)
Zánik	1. februára 1946 (vyhlásenie republiky)
Predchádzajúce štáty: Maďarská republika (1919–1920) Druhá česko-slovenská republika Karpatská Ukrajina Juhoslovanské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo Nástupnícke štáty: Druhá maďarská republika Dočasné štátne zriadenie Juhoslávia (1943 – 1992)

Maďarské kráľovstvo (maď. Magyar Királyság) bol štátny útvar v rokoch 1920 – 1946, (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie Uhorského kráľovstva spred roku 1918. Štát vznikol ako dôsledok Trianonskej zmluvy v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne.

História

V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál Miklós Horthy, silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s Adolfom Hitlerom. Maďarsko mala po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. Malú dohodu.

Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 štát získal časť územia južného Slovenska a Podkarpatskú Rus, oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť Transylvánie. Počas druhej svetovej vojny spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do Juhoslávie i ZSSR. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov.

V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany Šípové kríže F. Szálasi. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti.

Pozri aj

• Maďarsko
• Miklós Horthy
• Bitka o Budapešť
• Druhá svetová vojna

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.