Mériones alebo Mérionés alebo Meriones (starogr. Μηριόνης – Mériones/iný prepis Mérionés, lat. Meriones) je v gréckej mytológii syn Móla a Melfidy,^[1] vnuk krétskeho kráľa Deukalióna^[2]

Mériones bol jeden z pytačov krásnej Heleny, ktorá sa nakoniec vydala za spartského kráľa Menelaa.^[3]Keď potom trójsky princ Paris Helenu uniesol do Tróje, Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón vyslal poslov ku všetkým achájskym kráľom, aby mu pomohli zachrániť Helenu a pomstiť Paridov čin vojnovou výpravou proti Tróji.^[4]

Mériones túto výzvu prijal a po boku krétskeho kráľa Idomenea^[2] prišiel k brehom Tróje s početnou armádou na štyridsiatich lodiach.^[1] Vo vojne bojoval potom Mériones statočne.^[5] Zabil až sedem významných trójskych bojovníkov.^[6] Vynikal hlavne v boji s kopijou, ale bol aj dobrý lukostrelec. Keď sa zúčastnil pretekov v lukostreľbe na počesť mŕtveho Patrokla, zostrelil holuba, ktorý letel až pod samotnými mračnami.^[2]

V závere vojny nechýbal medzi vybranými bojovníkmi, ktorí sa v trójskom koni dostali za hradby mesta a dobyli hrad kráľa Priama.^[7] Z vojny sa potom šťastlivo aj s Idomeneom vrátili domov.^[2]

Meno Mériona sa v odbornej literatúre stalo dobre známym koncom devätnásteho storočia, keď pri vykopávkach na Kréte našli v hroboch prevŕtané diviačie zuby, ktoré podľa opisu Homéra zdobili nahusto prišité aj Mérionovu prilbu z hovädzej kože. Tento popis sa zdal dlho nejasný a to až dovtedy, kým sa v hroboch našli aj vyobrazenia takýchto prílb. Predmety pochádzali z 15.- 14 storočia pred Kr. z obdobia viac než pol tisícročia pred Homérom, čo je udivujúcim dokladom presnosti Homérových opisov predmetov v jeho básnických dielach.^[2]

Referencie a bibliografia