Ménofantos

Ménofantos (starogr. Μηνόϕαντος) bol grécky sochár v 1. storočí.^[1]^[2]

Grécky sochár Ménofantos je autor najznámejšej kópie sochy Afrodity, ktorá je adaptáciou Praxitelovej Afrodity Knidskej, zhotovenej v polovici 4. storočia pred Kr. Ménofantova Afrodita je ale priama kópia tej, ktorá stála kedysi v Tróade, majúcej ten istý postoj, s tým rozdielom, že pravá ruka je bližšie k prsiam a prostredný prst sa dotýka stredu prsníka, zatiaľčo ľavá ruka drží rúcho.^[3] Autorstvo tejto Afrodity, datovanej do 1. storočia, potvrdzuje signatúra vytesaná na podstavci:

ἀπὸ τῆς ἐν Τρῳάδι Ἀφροδίτης Μηνόφαντος ἐποίει.

preklad: od tej tróadskej Afrodity Ménofantos zhotovil

- text v starogréčtine^[4]

Toto veľdielo, považované za jedno z najkrajších ženských sochárskych aktov, bolo objavené v roku 1787 v kostole San Gregorio al Celio v Ríme, založeného na svahu pahorka Celio, pápežom Gregorom I.^[5] okolo roku 580.^[6] Dnes je uložené v Museo Nazionale Romano (v Národnom múzeu v Ríme).^[5]

Referencie a bibliografia

↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menophantos
↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 415.
↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 134.
↑ Inscriptiones Graecae, IGUR IV 1577
↑ ^a ^b Bollettino d'arte, La Libreria dello Stato, 1998, str. 63
↑ Rosa Schapire, 1910, Hans Speckters Briefe aus Italien, str. 187

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menophantos

[:2-2] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 415.

[:3-3] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 134.

[:4-4] Inscriptiones Graecae, IGUR IV 1577

[:5-5] Bollettino d'arte, La Libreria dello Stato, 1998, str. 63

[:6-6] Rosa Schapire, 1910, Hans Speckters Briefe aus Italien, str. 187

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]