Lykios (starogr. Λύκιος – Lykios) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1][2]

Lykios, syn a žiak sochára Myróna, pochádzal z Eleuthery. Svoje diela, zhotovené najmä z bronzu, tvoril v Aténach približne v druhej polovici 5. stor. pred Kr.^[1][2] Nezachovali sa od neho žiadne sochy (len niekoľko podstavcov zo sôch s jeho signatúrou^[3][4][5]) ale Pausanias, ktorý v 2. storočí precestoval veľkú časť Grécka, si ešte mohol obzrieť niekoľko jeho diel a písať o nich.^[1]

Medzi tieto diela patril napr. bronzový chlapec s perirrhantérionom (χαλκοῦν παῖδα, ὃς τὸ περιῤῥαντήριον ἔχει - Paus. I, 23, 7), ktorého videl na aténskej Akropole^[6] alebo niekoľko votívnych darov od Apollónčanov v Olympii, o ktorých zaznamenal: „Vedľa takzvaného Hippodameia je polkruhový podstavec z kameňa, na ktorom sú tieto sochy: Zeus, Thetis a Hémera, prosiaca Dia za svoje deti. To je teda uprostred podstavca. Synovia sami potom v podobe bojujúcich stoja vedľa, totiž každý z jedného konca podstavca, Achilleus a Memnón. Práve tak stoja proti sebe Grék a Negrék, Odyseus proti Helenovi, pretože títo najviac vynikli vynaliezavosťou vo svojom vojsku; proti Menelaovi zo starej nevraživosti Alexandros (Paris), proti Diomédovi Aineias a proti Telamónovmu Aiantovi Déifobos. Sú to diela Lykia, syna Myrónovho, a venovali ich Apollónčania od Iónskeho mora. Pri nohách Dia je starými písmenami napísané toto štvorveršie:

Z Apollónie vzácny sme dar, ktorej vlasatý Foibos

od mora Iónskeho pred vekmi základy dal.

Tí, ktorí abantský kraj zabrali, s pomocou božou

z thronijskej koristi dali na toto tu, desiaty diel. “^[7]

Rímsky polyhistor Plínius Starší ho zaradil medzi bronziarov a jeho tvorbu datoval do čias 90. olympiády (t. j. do roku 420 pred Kr.).^[8]

Referencie a bibliografia