Lucia Plaváková
slovenská politička, advokátka a ľudskoprávna aktivistka
Súčasná poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 25. október 2023
Súčasná podpredsedníčka politického hnutia Progresívne Slovensko
Momentálne v úrade
od 7. máj 2022
Biografické údaje
Narodenie	09.03.19849. marec 1984 (41 rokov) Bratislava, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická strana	Progresívne Slovensko
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského Paneurópska vysoká škola
Profesia	advokátka
Národnosť	slovenská
Odkazy
	Lucia Plaváková (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

JUDr. Lucia Plaváková, PhD. (* 9. marec 1984,^[1] Bratislava^[2]) je slovenská^[1] politička, advokátka^[3] a ľudskoprávna aktivistka,^[4] ktorá je od 7. mája 2022 podpredsedníčkou politického hnutia Progresívne Slovensko (PS)^[5][6] a od 25. októbra 2023 poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za PS,^[7] pričom v parlamente pôsobí ako predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.^[1] Členkou predsedníctva PS sa stala 6. júna 2020 a v parlamentných voľbách 2020 kandidovala z 28. miesta za koalíciu PS a SPOLU – občianska demokracia,^[8] avšak volebné zoskupenie tesne neprekročilo sedempercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu.

Venuje sa sociálnej a ľudskoprávnej politike so zameraním na práva sociálne znevýhodnených a zraniteľných osôb a práva queer osôb. Po Edite Angyalovej zvolenej za SMER (2002 – 2007)^[9][10] je Plaváková druhou otvorene lesbickou poslankyňou NR SR a prvou, ktorá tak vystupovala už pred svojím zvolením do funkcie.^[11]

Po zmaturovaní na Gymnáziu Jura Hronca (2002)^[12] pokračovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončila v roku 2007 s diplomovou prácou Prostriedky ochrany osobnostných práv.^[13] V rámci štúdia absolvovala študijný pobyt na Univerzite v Gente v Belgicku (2006) cez Program Erasmus, ako aj stáž v Oddelení analýz a parlamentného výskumu Kancelárie NR SR.^[14]

V roku 2006 začala pracovať v advokátskej kancelárii JUDr. Jaroslava Ružičku (dnes RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.^[15]) v Bratislave. Advokátske skúšky zložila v marci 2011 a v tom istom roku absolvovala trojmesačnú stáž v advokátskej kancelárii CMS Cameron McKenna v.o.s.^[16] v Prahe, kde pracovala na projektoch týkajúcich sa nehnuteľností.^[14]

V štúdiu pokračovala rigoróznym konaním na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, ktoré zavŕšila v roku 2013 s rigoróznou prácou Konflikt slobody prejavu a ochrany práv osôb verejného záujmu v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva^[17] a doktorandským štúdiom medzinárodného práva^[14], ktoré úspešne ukončila v roku 2015. Vo svojej dizertačnej práci, Právo na súkromie v európskom systéme ochrany ľudských práv, sa zameriavala na „aplikáciu a interpretáciu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v rámci rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k aktuálnym spoločenským otázkam, a to so zameraním na práva LGBTI ľudí.“^[18]

Právnicky sa profilovala na právo v oblasti verejného obstarávania, projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) a infraštruktúrnych projektov a právo nehnuteľností,^[14] pričom je spoluautorkou komentára k zákonu o verejnom obstarávaní z roku 2019.^[19] Od 1. januára 2016 poskytuje právne služby v rámci vlastnej spoločnosti.^[20]

Popri advokátskej praxi sa dlhodobo venuje právam osôb s inou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou a ľudskoprávnemu aktivizmu, pričom od roku 2015 poskytuje bezplatné právne poradenstvo v poradni pre LGBTI ľudí.^[4]

Je zakladajúcou členkou občianskeho združenia Dúhové rodiny,^[21][22] ktorého poslaním je presadzovať „rovnosť, bezpečie a prijatie v spoločnosti pre existujúce a budúce dúhové rodiny (LGBTI ľudia, ktorí majú alebo plánujú deti, alebo inak tvoria alebo túžia tvoriť rodinu) na Slovensku cez budovanie podpornej komunity, šírenie osvety a cez aktivity smerujúce k zrovnoprávneniu týchto rodín.“^[23]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala na 28. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU. Vo voľbách získala 9 303 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnila na 13. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostala.^[24]

Po sťažnostiach na nezapočítavanie hlasov vo voľbách začala Lucia Plaváková organizovať zozbieranie podnetov od voličov.^[25][26]

Na sneme Progresívneho Slovenska 6. júna 2020 sa stala členkou predsedníctva.^[27]

Na sneme Progresívneho Slovenska 7. mája 2022 sa stala podpredsedníčkou.

Plaváková žije so svojou partnerkou a dieťaťom.^[4] Spolu so svojím straníckym kolegom Tomášom Hellebrandtom^[28] je treťou otvorene queer osobou vo funkcii poslanca NR SR, a to po bývalej poslankyni za SMER Edite Angyalovej (2002 – 2007), ktorá coming out učinila v roku 2012, teda až po odchode z parlamentu,^[9][10] a po bývalom poslancovi Slobody a Solidarity Stanislavovi Fořtovi (2010 – 2012), ktorý ako gej verejne vystúpil v roku 2011.^[29] Plaváková je teda druhou otvorene lesbickou poslankyňou a prvou, ktorá tak vystupovala už pred svojím zvolením do funkcie.^[11]

• PLAVÁKOVÁ, Lucia. Konflikt slobody prejavu a práva na súkromie v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Justičná revue (Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), 2011, roč. 63, čís. 8-9, s. 1060-1068. Dostupné online . ISSN 1335-6461.
• AZUD, Ján; PLAVÁKOVÁ, Lucia; BARTOŠ, Peter. Zákon o verejnom obstarávaní : komentár. Bratislava : C.H. Beck, 2019. 1801 s. ISBN 978-80-89603-75-6.

• Lucia Plaváková na webe Národnej rady SR
• Lucia Plaváková na webe Progresívneho Slovenska
• Lucia Plaváková – blog na Denníku N
• Spravodajstvo týkajúce sa Lucie Plavákovej na portáli agentúry SITA