Londýnska zmluva z roku 1915 (angl. Treaty of London, tal. Patto di Londra) bola podpísaná v Londýne 26. apríla 1915 medzi Talianskym kráľovstvom a krajinami Trojdohody (Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Ruskom).^[1]

Obsah zmluvy

Talianske kráľovstvo 26. apríla 1915 podpísalo, a tým aj sľúbilo, že opustí Trojspolok, vstúpi do Trojdohody a že do mesiaca sa zapojí do bojov v prvej svetovej vojne. Taliansko muselo vyhlásiť vojnu Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, čo sa uskutočnilo 23. mája 1915. Trojdohoda mnohým spojencom sľúbila odmeny v podobe nových území.^[2][3]

Sľuby Trojdohody

Sľuby Talianskemu kráľovstvu

Talianskemu kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:

• Terst
• Trento
• Bolzano – Horná Adiža
• Gorica (a menšiu oblasť obývanú Slovincami)
• Istria
• Rijeka
• Zadar
• Dodekanisa
• Vlorë
• časť Dalmácie
• Sazan
• rozdelenie nemeckých kolónii v Afrike medzi Francúzskom, Spojeným kráľovstvom
• a taktiež im sľúbili, že v prípade výhry sa môžu angažovať o časť územia Osmanskej ríše.

Sľuby Srbskému kráľovstvu

Srbskému kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:

• Split
• Pelješac
• ostrov Krk
• južnú časť Dalmácie
• územie Bosny a Hercegoviny
• Báčka
• Slavónsko
• neurčitú časť Albánska

Sľuby Čiernej Hore

Čiernej Hore mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:

• Dubrovník
• Shëngjin

„Tajná zmluva“

Londýnska zmluva z roku 1915 mala byť po celý priebeh vojny tajná. Vedeli o nej len krajiny Trojdohody (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Rusko) a Taliansko. Tieto štyri krajiny neoznámili obsah zmluvy ani svojim spojencom, ako bolo Srbsko, či Čierna Hora. Zmluva bola tajná najmä preto, lebo Srbsko a Taliansko mali v niektorých oblastiach rovnaké požiadavky, teda nechceli medzi týmito dvomi spojeneckými krajinami vyvolať konflikt. Keď Talianske kráľovstvo vyhlásilo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku, Trojdohoda uprednostnila Srbsko, čo sa preukázalo po vojne, keď Srbsku pridelili celú Dalmáciu, Zadar a Goricu.

Prvýkrát sa o tejto dohode na verejnosti dozvedeli v Rusku počas Októbrovom prevrate v roku 1917, keď ruské noviny Izvestija zverejnila obsah zmluvy.^[4]

Následky

Po podpísaní Versaillskej zmluvy sa stala Londýnska zmluva neplatná, totižto Thomas Woodrow Wilson, vtedajší americký prezident, trval na uznaní nových krajín, aké bolo napríklad aj Česko-Slovensko.

Talianske kráľovstvo napokon nedostalo všetky sľúbené územia, ale len časť z nich. Hranice tejto krajiny sa nezmenili až do roku 1947, do skončenia druhej svetovej vojny.^[3]

Referencie

Literatúra

• HOWARD, Christopher: "The Treaty of London, 1915" (1941), Dostupné online
• RENZI, William A: In the Shadow of the Sword: Italy's Neutrality and Entrance into the Great War, 1914-1915, (1987)