O rovnomennom okrese pozri Kysucké Nové Mesto (okres).

Kysucké Nové Mesto
mesto
Námestie slobody
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Kysucké Nové Mesto
Región	Kysuce
Vodný tok	Kysuca
Nadmorská výška	358 m n. m.
Súradnice	49°18′10″S 18°47′07″V / 49,302778°S 18,785278°V / 49.302778; 18.785278
Rozloha	26,41 km² (2 641 ha) [1]
Obyvateľstvo	14 321 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	542,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254
Primátor	Marian Mihalda[3] (nezávislý)
PSČ	024 01 a 024 04
ŠÚJ	509256
EČV (do r. 2022)	KM
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie Slobody 94 024 01 Kysucké Nové Mesto
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	041 / 420 72 11
Fax	041 / 421 22 09
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kysucké Nové Mesto
Webová stránka: kysuckenovemesto.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kysucké Nové Mesto je okresné mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji. Hospodárske a kultúrne stredisko dolných Kysúc je najstarším mestom na Kysuciach.^[4]

Polohopis

Pohľad na Kysucké Nové Mesto, 2015

Mesto sa nachádza na severozápade Slovenska, v údolí Kysuce, na rozhraní Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Leží približne 11 km severne od Žiliny, 20 km južne od Čadce, Český Těšín je vzdialený 60 km a poľský Żywiec 65 km.

Geomorfológia

Geologická stavba územia Kysuckého Nového Mesta je tvorená flyšovým a bradlovým pásmom.

Flyšové pásmo tvorí prevažnú časť územia. Nachádza sa najmä v oblasti Javorníkov aj Kysuckej vrchoviny. Ílovce prevládajú nad pieskovcami. Jeho hrúbka sa odhaduje na 1 600 m.

Bradlové pásmo vystupuje v Kysuckej vrchovine v južnej časti územia mesta. Vyznačuje sa zložitou geologicko-tektonickou stavbou, ktorú ovplyvnilo laramské, sávske a mladé sávske vrásnenie.

Pôda

Na území mesta sa nachádza viacero pôdnych typov. Pri rieke Kysuca a jej prítokoch sú typické fluvizeme. V bradlovom pásme pri mestských častiach Oškerda a Budatínska Lehota sa vyskytujú rendziny a parendziny. Na flyši Javorníkov sú aj hnedé pôdy, ktoré sú tvorené kambizemou.

Pôdy sú stredne bohaté na humus (2 – 5%), miestami chudobnejšie, čoho dôsledkom je málo produkčná bonita pôdy.

Podnebie

Mesto sa zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti Slovenska. Iba vrcholy Stien, s nadmorskou výškou 800 m a viac patria do chladnej klimatickej oblasti. Samotné mesto bez mestských častí sa nachádza v teplej oblasti, pretože minimálne 50 dní v roku je s teplotou denného maxima 25 °C a viac.

Priemerná ročná teplota v meste je 8,01 °C. Vegetačné obdobie trvá približne 275 dní v roku (kedy je denná teplota vyššia ako 5 °C). Užšie vegetačné obdobie trvá 150 dní (pri teplote 10 °C a viac). Priemerná júlová teplota je 17 °C, januárová −4,5 °C.

Mesto patrí medzi stredne vlhké lokality Slovenska, keďže priemer zrážok v meste je 779 mm, z čoho 474 mm pripadá na vegetačné obdobie. Snehová pokrývka býva v údolí rieky Kysuca do 50 cm a trvá 80 až 100 dní. Mrazivých dní je v meste ročne 120 až 140, zamračených 120 až 150 a jasných 40 až 60.

Dominujúce smery vetrov sú zo severu (25%), z juhu (21%) a juhozápadu (14%). Zvyšok tvoria iné vetry a bezvetrie. Priemerné ročné rýchlosti vetra sú 2 až 3 m/sek.

Vody

Územie Kysuckého Nového Mesta patrí do povodia Váhu a odvodňuje ho rieka Kysuca. Z územia odvádza viac vody, ako napr. Dudváh, Žitava, Rimava, Torysa, či Topľa z väčších území povodia. Priemerný ročný prietok ďalších vodných tokov v katastrálnom území mesta do Vadičovského potoka, Neslušanky a Snežnice je 1 m³/sek.

Vodné toky

• rieka Kysuca
• potoky Radoľčanka, Suľkov potok, Neslušanka a jej prítok Žeriavka

Vegetácia

V katastrálnom území mesta sú viaceré vegetačné stupne. Z vegetácie prevládajú:

• dubovo-hrabové lesy
• bukové a jedľové lesy kvetnaté
• lipovo-javorový les
• bukové lesy kalcifidné na bradlách

Pôvodná vegetácia sa zachovala najmä v juhovýchodnej časti chotára. V severozápadnej prevládli smrekové monokultúry. Údolie Kysuce bolo odlesnené. Pre flyšové pásmo je typická menej pestrá vegetácia, ako pre bradlové.

Fauna patrí do eursibírskej podoblasti – palearktickej oblasti. Živočíšne spoločenstvá majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. V intraviláne mesta sa vyskytuje napr. vrabec domový, hrdlička záhradná (ktorá sem priletela z Bulharska a značne sa rozmnožila), belorítka obyčajná, myš domová, potkan obyčajný, lasica obyčajná a tchor obyčajný.

V okolí mesta žije lovná zver, ako zajac poľný, srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, bažanty a jarabice.

Ochrana prírody

V katastrálnom území mesta sa nenachádzajú plošné chránené územia.

• územia s významnými biologickými a estetickými hodnotami:
  • C kst.
  • krajinný priestor Škorča – Tábor, Majtánky
• biologicky hodnotná lokalita
  • Pod Škorčou
• chránené stromy v kategórii chránený prírodný výtvor
  • Lipa pri Kysuckom Novom Meste – lipa malolistá severne od mesta ^[5]
  • Lipy na Litovelskej – lipa veľkolistá^[6]
  • Vŕba pri železničnej stanici^[7]
• stromy chránené uznesením Rady ONV č. 227/69 a č 184/79
  • pagaštany pri kostole P. Márie
  • park pri hoteli Kysuca (lipy, pagaštany, vŕby)
  • lipa na ulici 1. mája pri pošte
  • lužný les medzi sídliskom Kamence a Kysucou

Kysucká brána

Kysucká brána, pohľad z rozhľadne Tábor, jún 2017

Kysucká brána je chránený prírodný výtvor. Leží v prielome rieky Kysuce, pruhom bradlového pásma medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno. Prechádza ňou cestná a železničná komunikácia. Tvorí najnižšie miesto celého kysuckého údolia a impozantný vstup do južnej časti Kysúc. Je častým cieľom odborných exkurzií. Tvoria ju štátne prírodné rezervácie Rochovica a Brodnianka. Nachádzajú sa na rozhraní okresov Žilina a Kysucké Nové Mesto.

Rochovica