Zajac poľný
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) dvojitozubce (Lagomorpha) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) zajacovité (Leporidae) Rod (genus) zajac (Lepus) Druh (species) zajac poľný (L. europaeus)
Vedecký názov
Lepus europaeus Pallas, 1778
Rozšírenie zajaca poľného.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Zajac poľný alebo zriedkavo zajac obyčajný (Lepus europaeus) je druh zajaca a pôvodný druh zo severnej, strednej, západnej Európy a západnej Ázie. Ako originálny druh sa dnes však vyskytuje napr. aj na území Južnej Ameriky alebo v Austrálii. Výskyt na Slovensku bol doložený na 72,8 % územia. Jeho prirodzeným biotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov, kde je vďaka svojmu hnedému sfarbeniu veľmi dobre maskovaný.

Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.

Zajac poľný dorastá 50 – 70 cm a dosahuje hmotnosť medzi 2,5 – 6,5 kg. Je zdatným bežcom, bežne behá 40 km/hod a pri nebezpečenstve krátko až 75 km/hod a dobre kľučkuje. Pretože má predné nohy oproti zadným krátke, je rýchlejší pri behu do kopca ako dole. Má dlhé, na koncoch tmavé uši.

Je žltohnedej až hnedosivej farby s krátkym čiernym chvostom s bielou špičkou a dlhými ušami. Práve tieto, v pomere s telom obrovské ušnice mu umožňujú veľmi dobre počuť. Okrem sluchu má aj veľmi dobre vyvinutý hmat a čuch. Trošku horšie už je to so zrakom, ale aj tak vidí veľmi dobre. Hlavne za šera a tmy. Tento druh je okrem iného zaujímavý aj stavbou svojho tela. Zadné nohy má oveľa silnejšie a dlhšie ako predné. Je to teda veľmi dobrý skokan.

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 314 (72,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 75, 17,4 %) v nadmorských výškach 100 – 1 400 m n. m. (pod Rakúskou Poľanou v Belianskych Tatrách).

Zajac poľný žije samotársky. V malých skupinách sa zajace združujú len v dobe párenia. To začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra. Ak teda vidíme na poli pobehovať viac zajacov, prvý z nich je októbrová zajačica a za ňou sprievod zajacov. Gravidita trvá približne 42 dní a zajačica rodí 2 až 4 mláďatá. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Mláďatá sú krátko po narodení schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť. Každá zajačica za rok odrodí 70 až 100 zajačikov. Mnoho z nich však uhynie, a tak za rok prežijú len 2 až 4.

Je bylinožravý, cez leto požiera najmä rôzne byliny, zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva aj mladé púčiky. Svoje územie si značkuje sekrétom. Medzi jeho prirodzených predátorov patrí najmä orol a mäsožravé dravce, napr. líška alebo vlk.

Kvôli novým poľnohospodárskym postupom na území mnohých európskych štátov jeho populácia v minulých rokoch drasticky klesla. Predtým dochádzalo k jeho premnoženiu, hustota bola až 2 000 zajacov na 1 000 hektárov a dokázal tak pôsobiť veľké škody poľnohospodárom a lesníkom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zajac poľný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Zajac poľný

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Zajíc polní na českej Wikipédii a European Hare na anglickej Wikipédii.