A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krvná žaloba[1] alebo rituálna vražda[2] je povera alebo obvinenie, podľa ktorého Židia používajú krv nežidov (kresťanov alebo moslimov) pre bližšie nešpecifikované rituálne účely. Získanie krvi bolo zvyčajne spájané s vraždou (často malo ísť o kresťanské deti). Krv mala byť použitá na prípravu macesu počas Pesachu alebo iných veľkonočných rituálov alebo na liečenie.[3][4]
Dejiny
Po prvý raz sa krvná žaloba objavuje, iba v literárnej forme, v diele Flavius Iosephusa Proti Apiónovi. Hoci prvé náznaky pochádzajú z 11. storočia z Nemecka, prvý doložený prípad krvnej žaloby je z anglického Norwichu z roku 1144. Následne sa prípady vyskytli vo Francúzsku (1171) a Španielsku (1182).[5] Krvná žaloba sa následne rozšírila po Európe.[6] Oficiálne miesta ako cisár Fridrich II. a pápež Inocent IV. odmietli tvrdenie, že by židia používali ľudskú krv. Obvinenia sa však vyskytovali aj naďalej.[5]
Stredoveké verzie žaloby boli: mučenie dieťaťa (chlapec) v predvečer Pesachu (teda Veľký piatok), ktoré malo napodobňovať utrpenia Ježiša Krista vrátanie ukrižovania; krv použitá na uzdravenie zranenia z obriezky; židia mali losovať, ktorá obec má zabezpečiť krv pre spoločenstvo.[4] Na vyvolanie stačilo nájdenie mŕtveho tela či zmiznutie osoby.[3] Obvinenie často predznamenávalo protižidovské nepokoje (pogromy).
Počas novoveku sa prípady krvnej žaloby presunula viac na východ (Poľsko, Litva). Ako sa situácia v Poľsku zhoršovala, prípadov sa vyskytovalo čoraz viac. Poľskí židia dokonca vyslali posolstvo ku Svätej stolici. V Rusku sa prvý prípad vyskytol v roku 1799 (Alexandr Nikolajevič Golicyn 6. marca 1817 v obežníku rozposielanom gubernátorom napísal: „‚jeho cárske veličenstvo berúc do úvahy, že také obvinenia i minulosti neraz vyvrátené boli nestranným vyšetrovaním… prikazuje, aby sa v budúcnosti židia neobviňovali z vraždenia kresťanských detí na základe predsudku, že potrebujú kresťanskú krv.‘“[7])., od 70. rokov 19. storočia (podobne ako inde vo svete) boli tieto obvinenia súčasťou moderného antisemitizmu. Vychádzali knihy, ktorých autori ako samozvaní experti čerpali z minulých prípadov, napr. Talmud in der Theorie und Praxis (Regensburg, 1866) a Le mystère du sang chez les Juifs de tous les temps (Paris, 1859).[pozn 1] Svedectvá týchto autorov pred súdmi (ktoré riešili obvinenia z krvnej žaloby) boli vyvrátené odborníkmi.[4] V 20. storočí bola krvná žaloba využívaná v nacistickej propagande, napr. v týždenníku Der Stürmer (vydavateľ Julius Streicher).[6]
V arabských krajinách sa vyskytol známy prípad v Damasku v roku 1840.[8] Dozvuky prípadu sa v knižnom a v televíznom spracovaní vyskytovali aj po roku 2000.[4]
V konšpiračných teóriach sa krvná žaloba v rôznych variáciach vyskytuje naďalej.[9]
Slovensko
Najstaršie obvinenie z krvnej žaloby z územia Slovenska pochádza z roku 1494 z Trnavy.[10]:254, 255 Všetkých 14 obvinených bolo upálených[11], jeden z nich pochádzal zo Senca[12]:23. Ďalšie sa vyskytovali v roku 1529 v Hlohovci (Mojžiš alebo Rúfus bol obvinený z vraždy dieťaťa a obesený)[13]:138-139, Pezinku (obvinenie z rituálnej vraždy kresťanského chlapca Johanna Meilingera, 30 mužov a žien bolo upálených; obvinenie pravdepodobne zinscenoval pezinský gróf, ktorý bol zadĺžený[11])[14]:133-134 a opäť v Trnave (v súvislosti s prípadom v Hlohovci, trnavskí židia boli obvinení zo spoluúčasti, boli mučení a popravení)[10]:254, 255. Údajnému mučeníkovi postavili pri mestskej bráne sochu, ktorá stála ešte okolo roku 1850.[11] V roku 1764 v Orkucanoch (dnes miestna časť Sabinova) našli zavraždeného päťročného syna miestneho roľníka Jána Ballu. Obvinili z nej šocheta Jakuba Mosesa Jozefoviča a ďalších dvoch židov.[15]:7 Jozefovič bol umučený v januári 1765, celkovo bolo obvinených 30 ľudí (aj z iných obcí, napr. Samuel Michalovič pochádzal z Veľkého Šariša, patril medzi prepustených[16]:49, 50). Po protestoch bratislavskej židovskej obce u Márie Terézie, cisárovná obvinenia zrušila.[17] Z roku 1788 pochádza krvná žaloba z Komárna.[18]
V 19. a 20. storočí sa obvinenie vyskytli v Košicach[4], Bratislave[19]:46, 1899 Námestove[11], 1902 Levoči (šochet obvinený z vraždy dieťaťa, súd však potvrdil jeho nevinu)[20]:16. Počas medzivojnového Česko-Slovenska sa krvná žaloba vyskytla v Beluši v roku 1922, kde sa našla utopená slúžka Margita Petríková, ktorá slúžila u židovského obchodníka Samuela Löwenbeina. Obvinenie neprerástlo do konkrétnej žaloby.[11]
Poznámky
- ↑ V Česku vyšla brožúrka: MĚŘÍNSKÝ, F. Rituelní vraždy u Židů : a co o tom souditi?. V Brně : nákladem časopisu Brněnský Drak, 1899. 16 s.
Zdroje
- ↑ Krvná žaloba. In: RUNES, Dagobert D. Slovník judaizmu. Preklad Oľga Horská-Hadrabová. 1. vyd. Bratislava : Danubiapress, 1992. 184 s. ISBN 80-218-0113-1. S. 113.
- ↑ KREKOVIČOVÁ, Eva. Medzi toleranciou a bariérami : obraz Rómov a Židov v slovenskom folklóre. Bratislava : Academic Electronic Press, 1999. 227 s. Dostupné online. ISBN 80-88880-32-7. S. 62.
- ↑ a b krevní pověra. In: SLÁDEK, Pavel. Malá encyklopedie rabínského judaismu. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 255 s. ISBN 978-80-7277-379-4. S. 134 – 136.
- ↑ a b c d e BLOOD LIBEL. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Zväzok 3. Ba – Blo. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 815 s. ISBN 0-02-865931-7. S. 774 – 780.
- ↑ a b Blood libel. In: A Dictionary of Jewish–Christian Relations. Ed. Edward Kessler, Neil Wenborn. Cambridge; New York : Cambridge University Press/Cambridge Centre for the Study of Jewish-Christian Relations, 2005. 538 s. ISBN 0-521-82692-6. S. 63.
- ↑ a b BLOOD LIBEL. In: The Oxford Dictionary of the Jewish Religion. Ed. R. J. Zwi Werblowsky, Geoffrey Wigoder. New York; Oxford : Oxford University Press, 1997. 764 s. ISBN 0-19-508605-8. S. 136 – 137.
- ↑ rituálne procesy. In: Slovník vedeckého ateizmu. Bratislava : Ústav vedeckého ateizmu SAV, 1983. 736 s. S. 551.
- ↑ DAMASCUS AFFAIR. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Zväzok 5. Coh – Doz. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 803 s. ISBN 0-02-865933-3. S. 399 – 401.
- ↑ PANCZOVÁ, Zuzana. Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. 1. slov. vyd. Bratislava : Veda; Ústav etnológie SAV, 2017. 155 s. (Etnologické štúdie; zv. 29.) Dostupné online. ISBN 978-80-224-1546-0. S. 36 – 38, 53, 74 – 75.
- ↑ a b c d e SZABÓ, Miloslav. Obvinenia z „rituálnych vrážd“ v Hornom Uhorsku. Antisemitská propaganda, politický katolicizmus a národnostná otázka na prelome 19. a 20. storočia. Historický časopis (Bratislava: Historický ústav SAV), 2012, roč. 60, čís. 4, s. 617 – 639. ISSN 0018-2575.
- ↑ SENEC. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 3. S – T. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2012. 339 s. (Judaica Slovaca; zv. 92.) ISBN 978-80-8060-229-1. S. 23 – 27.
- ↑ HLOHOVEC. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 1. A – K. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2009. 255 s. (Judaica Slovaca; zv. 90.) ISBN 978-80-8060-220-8. S. 138 – 144.
- ↑ PEZINOK. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 2. L – R. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2010. 239 s. (Judaica Slovaca; zv. 91.) ISBN 978-80-8060-228-4. S. 132 – 137.
- ↑ SABINOV. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 3. S – T. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2012. 339 s. (Judaica Slovaca; zv. 92.) ISBN 978-80-8060-229-1. S. 7 – 14.
- ↑ VEĽKÝ ŠARIŠ. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 4. U – Ž. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2014. 267 s. (Judaica Slovaca; zv. 102.) ISBN 978-80-8060-310-6. S. 49 – 51.
- ↑ KÓNYA, Peter. Orkucianska „rituálna vražda“ v roku 1764. Historia Ecclesiastica, september 2016, roč. VII, čís. 1, s. 38 – 45. Dostupné online . ISSN 1338-4341.
- ↑ KOMARNO. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Zväzok 12. Kat – Lie. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 819 s. ISBN 0-02-865940-6. S. 281 – 282.
- ↑ BRATISLAVA. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 1. A – K. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2009. 255 s. (Judaica Slovaca; zv. 90.) ISBN 978-80-8060-220-8. S. 41 – 58.
- ↑ LEVOČA. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 2. L – R. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2010. 239 s. (Judaica Slovaca; zv. 91.) ISBN 978-80-8060-228-4. S. 15 – 18.
Ďalšia literatúra
- Ritualmord. In: Theologische Realenzyklopädie. Zväzok XXXIX Religionspsychologie – Samaritaner. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1998. 798 s. ISBN 3-11-016127-3. S. 253 – 259.
- Ritualmordbeschuldigung. In: Lexikon des Mittelalters. Zväzok 7. Planudes – Stadt (Rus'). Stuttgart; Weimar : J. B. Metzler, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 879 – 880.
- HSIA, Ronnie Po-chia. Trident 1475 : rituální vražda před soudem. Preklad Zuzana Fritschová. Vyd. 1. Praha : Argo, 2015. 157 s. (Každodenní život; zv. 64.) ISBN 978-80-257-1490-4.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvná žaloba
Externé odkazy
- RYBÁŘOVÁ, Petra. Legenda o rituálnej vražde. Zabíjali Židia deti a panny? . historiarevue.sk, . ISSN 2585-9080. Dostupné online.
- KIEVAL, Hillel J. Blood Libels and Host Desecration Accusations . YIVO Encyclopedia of Jews in Eastern Europe, 22.9.2016, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šavuot
Šma Jisrael
Švat
Aškenázski Židia
Adam Kadmon
Adar
Adnej ha-sade
Anan ben David
Av
B’nai B’rith
Bachja ibn Pakuda
Bar micva
Bejt din
Bejt midraš
Ben Noach
Bina
Bracha
Bratislavská ješiva
Chabad Ľubavič
Chasidizmus
Chešvan
Chesed
Chochma
Churban
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk