Kráľovské Uhorsko

Kráľovské Uhorsko
Königliches Ungarn
Királyi Magyarország

←

1541 – 1686

→

vlajka

znak

Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae

Geografia

Hlavné mesto

Bratislava

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Slováci, Nemci, Chorváti, Maďari, Rumuni, Rusíni, Srbi, Slovinci

Jazyky

latinčina, nemčina, slovenčina, chorvátčina, maďarčina, rumunčina, rusínčina, srbčina, slovinčina

Náboženstvo

rímskokatolícka cirkev, kalvinizmus, luteranizmus, pravoslávie, unitárstvo, judaizmus

Štátny útvar

Štátne zriadenie

absolutistická monarchia

Materský štát

habsburská monarchia

Vznik

1541

Zánik

1686

Predchádzajúce štáty:

Uhorsko

Nástupnícke štáty:

Uhorsko

Kráľovské Uhorsko (nem. Königliches Ungarn; maď. Királyi Magyarország) bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541). Názov sa postupne prestal používať koncom 17. storočia po znovudobytí bývalého územia Uhorska a znova sa začal používať názov Uhorsko/Uhorské kráľovstvo.

Kráľovskému Uhorsku zodpovedalo dnešné Slovensko (bez menších osmanských území na juhu stredného Slovenska), Burgenland, západné Chorvátsko, a priľahlé časti severozápadného a severovýchodného Maďarska, dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a dnešného Rumunska. V dôsledku neustálych vojen s Osmanskou ríšou sa hranice neustále rôzne posúvali.

Z ostatných bývalých území Uhorska väčšina dnešného Maďarska a ostatné územia na juhu boli v čase existencie Kráľovského Uhorska priamou súčasťou Osmanskej ríše (ejálet, Budínsky pašalík) a v Sedmohradsku vznikol formálne nezávislý štát, ktorý bol v skutočnosti vazalom Osmanskej ríše.

Kráľovské Uhorsko bolo formálne neprerušeným pokračovateľom Uhorska, ale de facto išlo o provinciu habsburskej monarchie, teda Rakúska (Habsburgovci sa na uhorský trón dostali práve v čase vzniku Kráľovského Uhorska). Hlavné mesto bola Bratislava. Všetky podstatné udalosti, napríklad protihabsburské stavovské povstania, sa odohrávali na území Slovenska, ktoré tvorilo jeho jadro.

Kráľovské Uhorsko bolo vojensko-správne rozdelené na hlavné kapitanáty a územie chorvátsko-slavónskeho bána, pozri hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko) a bán. Popri nich existovali tradičné stolice (župy), pozri stolica (územie).

Neformálne sa rozdeľovalo na Horné Uhorsko (zhodné s územím kompetenčne spadajúcim pod Hornouhorský hlavný kapitanát a Spišskú komoru) a od 60. rokov 16. storočia Dolné Uhorsko (ostatné územie neobsadené Turkami, okrem Chorvátska a Slavónska)

Literatúra

Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 26 – 27.

Referencie

↑ KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. 559 s. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 196-214.
↑ FODOR, Pál; DÁVID, Géza. Ottomans, Hungarians, and Habsburgs in Central Europe (The Military Confines in the Era of Ottoman Conquest). : BRILL, 2000. 335 s. ISBN 978-90-04-11907-9.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovské Uhorsko

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. 559 s. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 196-214.

[2] FODOR, Pál; DÁVID, Géza. Ottomans, Hungarians, and Habsburgs in Central Europe (The Military Confines in the Era of Ottoman Conquest). : BRILL, 2000. 335 s. ISBN 978-90-04-11907-9.