Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) pri pohľade z raketoplánu Atlantis v roku 2011

Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode stanica nemusí mať žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.

Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 3 až 7 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.

Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.

V septembri 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu kozmickú stanicu aj Čína. Mala názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Druhá posádka priletela o rok neskôr v júni 2013. Tchien-kung 1 nekontrolovane zanikol v horných vrstvách atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 2. apríla 2018. Druhú experimentálnu kozmickú stanicu, Tchien-kung 2, Čína vypustila v septembri 2016. V októbri až novembri 2016 bola obývaná dvoma čínskymi kozmonautmi. Tchien-kung 2 kontrolovane vstúpil do horných vrstiev atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 19. júla 2019. Čína ďalej rozvíja svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmická stanica Tchien-kung je jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmických staníc

Porovnanie veľkosti rôznych kozmických staníc

Kozmická stanica Mir pri pohľade z raketoplánu Atlantis, 18. november 1995

Názov stanice	Štart	Vstup do atmosféry	Dní používania		Celkom posádky a návštevníkov	Návštev		Hmotnosť (kg)
			Na obežnej dráhe	Obývaná		Pilotované	Nepilotované
Saľut 1/DOS-1	19. apríl 1971, 01:40:00 UTC	11. október 1971, 04:00:00 UTC	175	24	3	2	0	18 425
DOS-2	29. júl 1972, 03:20:57 UTC	29. júl 1972	0	0	0	0	0	18 425
Saľut 2/Almaz 1	3. apríl 1973, 09:00:00 UTC	28. máj 1973	54	0	0	0	0	18 500
DOS-3	11. máj 1973, 00:20:00 UTC	22. máj 1973	11	0	0	0	0	19 400
Skylab	14. máj 1973, 17:30:00 UTC	11. júl 1979, 16:37:00 UTC	2 249	171	9	3	0	77 088
Saľut 3/Almaz 2	25. jún 1974, 22:38:00 UTC	25. január 1975	213	15	2	1	0	18 900
Saľut 4/DOS-4	26. december 1974, 04:15:00 UTC	3. február 1977	770	92	4	2	1	18 900
Saľut 5/Almaz 3	22. jún 1976, 18:04:00 UTC	8. august 1977	412	67	4	3	0	19 000
Saľut 6/DOS-5	29. september 1977, 06:50:00 UTC	29. júl 1982	1 764	683	33	16	14	19 824
Saľut 7/DOS-6	19. apríl 1982, 19:45:00 UTC	7. február 1991, 03:44 UTC	3 216	816	22	10	15	19 824
Mir	19. február 1986, 21:28:23 UTC	23. marec 2001, 05:59:36 UTC	5 510	4 592	125	39	68	124 340
Medzinárodná vesmírna stanica	20. november 1998, 06:40:27 UTC		*8918	*8205				444 615
Tchien-kung 1	29. september 2011, 13:16:03 UTC	2. apríl 2018, 00:16 UTC	2 377	20	6	2	1	8 506
Tchien-kung 2	15. september 2016, 14:04:12 UTC	19. júl 2019, 13:06 UTC	1 036	30	2	1	1	8 600
Čínska vesmírna stanica	29. apríl 2021, 03:23:15 UTC		**722					96 000

•       = Stanice, ktoré neboli nikdy obývané
• *Medzinárodná vesmírna stanica, prebiehajúca misia, dáta platné pre 21. apríl 2023
• **Kozmická stanica Tchien-kung, prebiehajúca misia, dáta platné pre 21. apríl 2023

Kozmonautický portál