Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)

	Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov
	rímskokatolícky kostol
	celkový pohľad na západnú fasádu kostola
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Rímskokatolícka cirkev
- diecéza	Sofijsko-plovdivská
Adresa	ulica „Krali Marko“ 10, 4000, Plovdiv
- súradnice	42°08′21″S 24°45′10″V / 42,1391608°S 24,7528678°V
Architekt	Dimităr Popov
Výstavba	1934 – 1937
- dokončenie	1937
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	1937 (Vikenti Peev)
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Virgin Mary - Queen of Angels church, Plovdiv
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°08′21″S 24°45′10″V / 42,1391608°S 24,7528678°V

Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (bulh. Църква „Дева Мария – Царица на ангелите“ – Cărkva „Deva Marija – Carica na angelite“) je rímskokatolícky kostol z 30. rokov 20. storočia ležiaci v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.

Lokalita

Budova leží v centrálnej časti Plovdivu na ulici „Krali Marko“ (bulh. улица „Крали Марко“) č. 10.

Dejiny a súčasnosť

Výstavba kostola začala v roku 1934. Dokončená a vysvätená bola budova v roku 1937. Kostol vysvätil biskup Vikenti Peev, ktorý ho zároveň premenil na sídelný chrám kapucínskeho rádu v Plovdive.⁷² V roku 1985 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. V roku 2020 sa s povolením bulharského Národného inštitútu pre nehnuteľné kultúrne dedičstvo (bulh. Националния институт за недвижимо културно наследство – Nacionalnija institut za nedvižimo kulturno nasledstvo) začalo s reštauráciou budovy.²

Kostol je v súčasnosti funkčný chrám pod správou Rádu kapucínov.⁵² Patrí pod sofijsko-plovdivskú diecézu.³⁶

Charakteristika

Budova bola postavená podľa projektu plovdivského architekta Dimităra Popova.² Kostol bol postavený predovšetkým pre potreby mužského kláštora Rádu kapucínov,¹² ktorí sídli vo vedľajšej budove.¹ Okrem budovy samotného kostola sa v kostolnom dvore nachádza niekoľko menších budov.²

Kostolný sviatok sa slávi 2. augusta.⁴⁵⁶

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu

Za kultúrnu pamiatku bol kostol vyhlásený výnosom č. 395 z 13. februára 1985.²

Zaujímavosti

Autor budovy, architekt Dimităr Popov patril k významným plovdivským architektom. Narodil sa v Simeonovgrade a štúdiá architektúry absolvoval v nemeckom Stuttgarte. Je autorom mnohých významných budov v meste, pričom najvýznamnejšou medzi nimi je stavba plovdivskej Národnej strednej obchodnej školy. Bol taktiež dvorným architektom významných plovdivských obchodníckych rodín, ktoré sa venovali obchodu s tabakom, ako aj výrobe tabakových výrobkov a ktorým staval sklady, výrobné budovy, ale aj rodinné domy.⁸⁹
Biskup Peev, ktorý kostol vysvätil a venoval Rádu kapucínov zomrel v roku 1941 a je pochovaný v Katedrále svätého Ľudovíta.²

Galéria

pohľad na kostol z juhovýchodu
pohľad na kostol zo severovýchodu
pohľad na kostol z východu
celkový pohľad na južnú fasádu kostola
celkový pohľad na východnú fasádu kostola
detailný pohľad na vrchnú časť severnej fasády
detailný pohľad na vrchnú časť južnej fasády
detailný pohľad na sochu Panny Márie vo vrchnej časti severnej fasády
detailný pohľad na vstup do kostola v severnej fasáde
detailný pohľad na časť východnej fasády
detailný pohľad na rad okien v severnej fasáde
detailný pohľad na okná vo východnej fasáde

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 363. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l plovdivtime.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ELDĂROV, Svetlozar. Katolicite v Bălgarija 1878 – 1989 : Istoričesko izsledvane. Sofia : International Center for Minority Studies and Intercultural Relations. 2002. 816 s. ISBN 9548872382. S. 391 – 409. (po bulharsky)
↑ ^a ^b archivioradiovaticana.va
↑ ^a ^b ^c vaticannews.va
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g catholic-bg.org
↑ ^a ^b ^c capucini.bg online. Cit. 2021-01-29. Dostupné online. Archivované 2019-01-06 z originálu.
↑ RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 326 – 327. (po bulharsky)
↑ KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 104. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref4-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 363. (po bulharsky)

[plovdivtime.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l plovdivtime.bg

[ref3-3] ELDĂROV, Svetlozar. Katolicite v Bălgarija 1878 – 1989 : Istoričesko izsledvane. Sofia : International Center for Minority Studies and Intercultural Relations. 2002. 816 s. ISBN 9548872382. S. 391 – 409. (po bulharsky)

[archivioradiovaticana.va-4] rchivioradiovaticana.va

[vaticannews.va-5] vaticannews.va

[catholic-bg.org-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g catholic-bg.org

[capucini.bg-7] capucini.bg online. Cit. 2021-01-29. Dostupné online. Archivované 2019-01-06 z originálu.

[ref1-8] RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 326 – 327. (po bulharsky)

[ref2-9] KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 104. (po bulharsky)

7

2

5

3

6

1

4

8

9