Kokošili - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kokošili
 ...
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Qinghai Hoh Xil*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Pohorie Kokošili v Čching-chaji
Štát Čína Čína
Typ prírodná pamiatka
Kritériá vii, x
Identifikačné č. 1540
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 35°22′49″S 92°26′21″V / 35,38028°S 92,43917°V / 35.38028; 92.43917Súradnice: 35°22′49″S 92°26′21″V / 35,38028°S 92,43917°V / 35.38028; 92.43917
História zápisu
Zápis 2017  (41. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Kokošili alebo Hoh Xil (po mongolsky „Modrý hrebeň“, tiež Aqênganggyai ako „Pán desať tisíc hôr“, čín. 可可西里, pchin-jin: Kěkěxīlǐ) je izolovaná oblasť v severovýchodnej časti Tibetskej náhornej plošiny. 7. júla 2017 bol Kokošili v provincii Čching-chaj zaradený medzi lokality svetového dedičstva UNESCO ako „najväčšia a najvyššia náhorná plošina na svete“.[1]

Kokošili je známy svojou izoláciou a minimálnym dopadom ľudskej činnosti. Západná časť národného parku je neobývaná, kým vo východnej časti žijú Tibeťania tradičným kočovným spôsobom v súlade s prírodou. Kvôli svojim nehostinným poveternostným podmienkam sa oblasti niekedy hovorí "tretí pól".[1] Celoročne sú na planine teploty pod nulou, ktoré môžu klesnúť až k mínus 45 stupňom.

Geografia

Región pokrýva 83 000 štvorcových kilometrov v priemernej nadmorskej výške 4 800 metrov nad morom, rozprestiera sa v smere východ – západ medzi pohorím Tchang-ku-la a Kunlun v pohraničných oblastiach juhozápadnej čínskej autonómnej oblasti Tibet, severozápadnej čínskej provincie Čching-chaj a čínskej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Juhovýchodná časť Kokošili, odvodňovaná riekou Chumar, je jedným z hlavných prameňov rieky Jang-c'-ťiang. Zvyšok regiónu je bezodtokový, s odvodňovaním do mnohých izolovaných jazier; túto oblasť hydrológovia niekedy označujú ako „jazernú oblasť Kokošili“.[1] 45 000 kilometrov štvorcových regiónu Kokošili s priemernou nadmorskou výškou 4 600 metrov bolo v roku 1995 vyhlásených za národnú prírodnú rezerváciu. Zoznam svetového dedičstva UNESCO zahŕňa západnú polovicu okresu Zhidoi a západnú časť okresu Qumarlêb v provincii Čching-chaj. Ultraprominentný štít Pu-kcha-ta-pan Feng je považovaný za súčasť Kokošili.

Geológia

Poloha Kokošili v Čching-chaji, oranžovou je vyznačené chránené územie a zelenou nárazníkové pásmo

Kokošili je vulkanický. Okolité vulkanické pole severného Tibetu obsahuje množstvo neskorokenozoických sopiek. V tejto oblasti sa nachádza niekoľko sopiek havajského typu. Sopečné pole Pa-mao-čchiung-cung má rozlohu 300 km2 a obsahuje dokonale zachovanú sopečnú stavbu severovýchodne od vrcholu a lávový prúd, ktorý prekrýva nánosy kvartérnych jazier. Oblasť Pa-mao-čchiung-cung obsahuje peralkalické fonolitové a foiditické horniny. Sopečné pole Jung-po-chu obsahuje päť dacitových, trachyandezitových a andezitových prieduchov. Sopečné pole Čchiang-pa-čchien pokrýva širokú oblasť pozdĺž južnej hranice pohoria Kunlun. Kužeľ v kaldere Kokošili, o ktorom sa kedysi predpokladalo, že bol pozorovaný pri erupcii na satelitnej fotografii v roku 1973, sa dnes nepovažuje za historicky aktívny.

Divoká zver

Vďaka geografickej izolácii je až tretina rastlín a 60% cicavcov endemických.[1] Napriek drsnému podnebiu je Kokošili domovom viac ako 230 druhov voľne žijúcich zvierat, z ktorých 20 je pod ochranou čínskeho štátu, vrátane jaka divého, kianga, jeleňa bielohubého, medveďa hnedého a ohrozenej antilopy čiru. Hojne sa vyskutujúca pískavka náhorná, malý hlodavec, je hlavnou potravou medveďa hnedého v regióne; medvede sa živia aj jakom a antilopou.[2] Doteraz málo známy región, a spolu ním aj zriedkavá a ohrozená antilopa čiru, sa v Číne stali známymi po uvedení filmu Kokošili: Horská hliadka v roku 2004.[3] Jazero Čuo-naj v Kokošili je známy ako miesto zhromažďovania tibetskej antilopy.

Doprava

Železničná trať Golmud – Lhasa a čínska národná diaľnica 109 vedú pozdĺž východnej hranice rezervácie.[4] V oblasti bol vybudovaný tunel Feng-chuo-šan, v súčasnosti najvyššie položený železničný tunel na svete (1338 m dlhý, s vchodmi umiestnenými v nadmorskej výške 4905 metrov nad morom).[5]

Referencie

  1. a b c d UNESCO World Heritage Centre. Qinghai Hoh Xil . . Dostupné online. (po anglicky)
  2. Xu Aichun, Jiang Zhigang, Li Chunwang, Guo Jixun, Wu Guosheng, Cai Ping, "Summer Food Habits of Brown Bears in Kekexili Nature Reserve, Qinghai: Tibetan Plateau, China". Ursus, Vol. 17, No. 2 (2006), pp. 132-137
  3. Mountain Patrol . Internet Movie Database, 2004-10-01, . Dostupné online. (anglicky)
  4. China Express: Why Qinghai-Tibet Railway is an engineering marvel - CGTN . CGTN, 2020-10-05, . Dostupné online. (po anglicky)
  5. SEN NAG, Oishimaya. 5 Highest Railway Lines In The World . worldatlas.com, 2016-06-24, . Dostupné online.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoh Xil na anglickej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Kokošili





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk