A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Košúty sú mestská časť mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho severovýchodnej časti. V minulosti boli Košúty samostatnou obcou. V roku 1919 boli zlúčené s obcou Priekopa a súčasťou mesta Martin sú od roku 1949. Pôvodná zástavba bola zlikvidovaná v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo na jej mieste vybudované sídlisko z panelových domov.
Na území Košút sa nachádza aj významná archeologická lokalita „Hrádok“, ktorá je miestnymi obyvateľmi označovaná ako „Attilov hrob“.
Dejiny
Územie Košút patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Turca. V lokalite Hrádok boli nájdené pozostatky osídlenia ľudu badenskej kultúry už z eneolitu. Ďalšie nálezy sú z obdobia lužickej a púchovskej kultúry, tiež je tu doložené slovanské hradisko.
Samotné Košúty sú ale písomne doložené pomerne neskoro v porovnaní s okolitými obcami. Prvá písomná zmienka o Košútoch (vtedy pod názvom „Dvorec“) je z roku 1359. Keďže pôvodné nadobúdacie listiny k obci boli zemianskemu rodu Košútovcov ukradnuté ešte v 14. storočí, dnes sa iba predpokladá, že prvému majiteľovi, istému Košútovi, daroval územie vyčlenené z chotára obce Priekopa magister Donč. Vlastníctvo Dvorca potvrdil jobagiónom, synom Košúta - Andrejovi, Pavlovi a Michalovi kráľ Ľudovít I. roku 1360 a v roku 1379 dokonca povýšil Andreja za vojenské zásluhy medzi vyššiu šľachtu a potvrdil jeho dedičné právo na obec. Od roku 1397 už zemiansky rod Košútovcov nazýva obec Košútmi, aj keď počas celého stredoveku je možné v listinách nájsť oba názvy - Dvorec (Udvar) aj Košúty (Kossuthfalva).
Význam Košút ako sídla zemianskeho rodu stúpol v 15. storočí. Košútovci sa tešili priazni uhorského kráľa Žigmunda, ktorý im potvrdil novou donačnou listinou v roku 1411 vlastníctvo Košút a ďalších území, čím z nich spravil jeden z najvýznamnejších rodov v Turčianskej stolici. Boj o rozhodujúci vplyv medzi zemianskymi rodmi sa dotkol aj Košút. V rokoch 1577 - 1642 tu prebiehal spor o rodinné majetky medzi Košútovcami a Révaiovcami, ktorý skončil predajom sporných území do vlastníctva Košútovcov.
S rozvojom okolitých obcí začali Košúty postupne upadať. V 18. storočí patrili medzi najmenšie turčianske obce (v polovici 18. storočia tu žilo 82 obyvateľov) a o storočie neskôr už boli iba samotou (v roku 1900 mali Košúty iba 25 obyvateľov).
V roku 1919 boli Košúty pričlenené k obci Priekopa, ktorá je dnes súčasťou mesta Martin.
V poslednej tretine 20. storočia Košúty definitívne stratili svoj vidiecky charakter. Pôvodná výstavba bola zbúraná a na území Košút vzniklo v rokoch 1975 - 1988 sídlisko Košúty I. podľa projektu Márie Krukovskej. Ďalší rozvoj tohto územia prebiehal ešte severnejšie, kde v rokoch 1983 - 1989 postavili sídlisko Košúty II., ktorého autorom bol architekt Martin Oríšek. Jedinou stavbou vidieckeho typu zostal v Košútoch rodinný dom maliara Miroslava Marčeka. Chýbajúcu občiansku vybavenosť na sídlisku doplnil v roku 1996 polyfunkčný dom obchodov a služieb architekta Dušana Maňáka, ktorý je dodnes známy ako Jantár.
Súčasnosť
Dnes sú Košúty plnohodnotnou martinskou mestskou časťou s plnou občianskou vybavenosťou. Okrem viacerých obchodných prevádzok, hypermarketu, školy a materskej školy tu sídli aj okresné pracovisko katastra nehnuteľností a slovenský výrobca obuvi ECCO Slovakia, a. s. Aj keď sú dnes Košúty najmenšou mestskou časťou, žije tu najväčší počet obyvateľov, čo z nich robí najľudnatejšie sídlisko mesta Martin. Do budúcnosti sa nevylučuje ani jeho ďalší rozvoj, či založenie Košút III.
Rodáci
Referencie
- ↑ a b c d JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Fakty histórie, s. 201 - 202.
- ↑ a b Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Martin a okolie v praveku, vo včasnej dejinnej dobe a na začiatku stredoveku, s. 28 - 50.
- ↑ a b c d e f Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 185 - 186.
- ↑ THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 36.
- ↑ a b c THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 64.
- ↑ THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 69.
Súradnice: 49°05′09″S 18°56′02″V / 49,085797°S 18,933821°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
