Knauzova kronika (lat. Chronicon Knauzianum) je súbor krátkych textov založených na registri uhorských kráľov písaných analistickým štýlom a zachovaných v rukopisoch vytvorených medzi 15. a 16. storočím. Je nazvaný podľa Nándora Knauza (1831 – 1898), ktorý objavil záhrebskú verziu kroniky.

Texty sú do istej miery unikátne, ale so spoločným základom, ktorým môže byť krátka kronika založená na registri uhorských kráľov. Autor ani dátum vytvorenia tohto primárneho textu nie je známy, ale môže ísť o Budínsku kroniku, kroniku Jána z Turca, prácu Antonia Bonfiniho alebo Uhorskú kroniku Heinricha von Mügeln.

Zachované texty pokrývajú históriu Uhorska od čias Hunov a čias svätého Štefana do rokov 1457 – 1458 v najkratšej verzii, v dlhších verziách do 70-tych rokov 16. storočia. Osou rozprávania je zoznam uhorských kráľov, informácie o ich nástupe na trón, dĺžke vlády, rodinných vzťahoch, smrti a mieste pochovania.^[1]

Referencie

Zdroj

• SPYCHALA, Leslaw. Chronicon Knauzianum. Brill, . DOI:10.1163/2213-2139_emc_SIM_000461